Význam slova "kŕv" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

krv -i ž.

1. červená tekutina v tele živočíchov dodávajúca telu životne dôležité látky: ľudská k., bravčová k., transfúzia k-i, darovať k.;
podbehnúť k-ou

2. pokrvné príbuzenstvo, rod: potomok z jeho k-i, nezaprie svoju k.;
nepokojná k. povaha

● → modrá k.;
→ tečie k.;
→ preliať k.;
zbiť, uraziť ap. niekoho do k-i veľmi;
expr. → potiť k.;
k. nie je voda človek podlieha citom;
expr. piť niekomu k. trápiť ho;
robiť zlú k. vyvolávať nespokojnosť;
k. mu tuhne, mrzne v žilách pociťuje hrôzu;
k. v ňom z(o)vrela, vzkypela veľmi sa rozčúlil;
mať niečo (už) v k-i a) zdedené b) dobre osvojené;
(dievča) k. a mlieko zdravé, pekné;
z → cudzieho k. netečie;

krvácať -a nedok. byť postihnutý vytekaním krvi; vylučovať krv: k. z nosa, z pľúc, vnútorné k-nie;
rana k-a, ďasná často k-jú;

● → srdce mu k-a

krvák -a m. hovor. pejor. napínavý román, film s množstvom vrážd a iných násilných činov

krvaviť nedok. robiť krvavým, znečisťovať krvou: k. si ruky i pren. vraždiť;
k. obväzy

krvavnica -e -níc ž. jaternica plnená žemľami a bravčovou krvou;

krvavnička -y -čiek ž. zdrob.

krvavo prísl.: k. zafarbený, k. potlačiť vzburu

krvavočervený príd. červený ako krv: k-á farba, k-é zore

krvavý príd.

1. zaliaty, podliaty, znečistený krvou: k-á rana, k-é mäso;
k-é oči, pľuzgiere;
k. obväz, k. nôž;
k-á škvrna od krvi

2. pri kt. sa prelieva krv: k. boj, zločin;
k-á história plná násilných činov

3. poet. krvavočervený: k-é slnko, k-á ruža;

krveľ -a m. hematit;

krveľový príd.

krvička -y ž. zdrob. expr.

krvilačne prísl.;

krvilačnosť -i ž.

krvilačný príd. túžiaci po krvi; ukrutný: k-á šelma;
expr. k. dav;

krvinka -y -niek obyč. mn. ž. telieska tvoriace krv: biele, červené k-y, rozpad k-iek

krviprelievanie -ia s. prelievanie krvi (v boji ap.), zabíjanie: hrozné k., zabrániť k-iu

krvismilstvo -a s. pohlavné stýkanie medzi blízkymi príbuznými

krvnatosť -i ž.

krvnatý príd. prekrvený: k-á tvár;

krvne prísl.: k. preťažený (organizmus);

krvný príd.: k. obeh, tlak, k-á plazma, k-á skúška;
k-é príbuzenstvo pokrvné;
k-á pomsta zabitie vraha príbuznými obete

● mať rovnakú k-ú skupinu byť s niekým názorovo, pocitovo príbuzný;

krvopotne prísl.: k. zarobené peniaze

krvopotný príd. trocha expr. veľmi ťažký, namáhavý: k-á práca;

krvotvorba -y ž. lek. regenerácia krviniek

návštevník -a mn. -ci m. kto vykonáva návštevu (ako hosť al. účastník niečoho): privítať, pohostiť n-a;
n-ci divadla;

švík -a m. šev (význ. 1, 2): dvojitý, úzky š.;
lingv. morfematický š.;

v pomere k predl. s D vyj. zreteľ: v p-e k výsledkom sú náklady malé

všetečník [-t-] -a mn. -ci m. expr. všetečný človek, zvedavec;

všivák -a mn. -ci m. pejor. žobrák (význ. 2), chudák (význ. 2), bedár: biedni v-ci;
v nadávkach: počkaj, ty v.! naničhodník;

výborník -a mn. -ci m. hovor. člen výboru: zasadnutie v-ov;

výčapník -a mn. -ci m. kto čapuje nápoje;

výklopník -a m. mechanizmus na rýchlu vykládku sypkých materiálov z dopr. prostriedku jeho naklonením

výkričník -a m. interpunkčné znamienko označujúce zvolanie, rozkaz, výzvu (napr. aká krása! odíď! nefajčiť!)

výletník -a mn. -ci m. účastník výletu: školskí v-i;

výmenník -a m. tech.: v. tepla zariadenie sprostredkujúce výmenu tepla medzi tekutinami;

výmyselník -a mn. -ci m. expr. kto rád vymýšľa, špekulant (význ. 2): šikovný v.;

výpalník -a mn. -ci m. publ. kto vyžaduje výpalné;

výparník -a m. súčasť chladiaceho stroja odvádzajúca teplo z chladeného prostredia: v. chladničky

výskumník -a mn. -ci m. kto sa zaoberá (ved.) výskumom;

výtržník -a mn. -ci m. kto robí výtržnosti;

výtvarník -a mn. -ci m. výtvar. umelec; pracovník v priemyselnom výtvarníctve;