Význam slova "hol" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

hoľa -e hôľ/-í ž. trávnatá plocha vrchov nad stromovým porastom; výšinový pasienok: pásť na h-iach;

holáň -a m. expr.

1. holý al. nedostatočne oblečený človek, naháč

2. mn. N a A -e holíča;

holandčina -y ž. holandský jazyk

holandský príd. k Holanďan, Holandsko: h. jazyk, h-é tulipány;
h-á → dražba;

holandsky prísl.: rozprávať (po) h.

holánik -a mn. živ. -ci, neživ. -y m. zdrob.

hold -u m. slávnostná pocta, veľký prejav úcty: vzdať h. jubilantovi

holding -u m. (angl.) fin. kapitálová účasť na účastinnej spoločnosti umožňujúca hospodársky ju ovládať;

holdingový príd.: h-á spoločnosť s trvalou účasťou v iných podnikoch s cieľom kontroly a financovania

holdovať nedok.

1. kniž. vzdávať hold: h. oslávencovi

2. hovor. (náruživo) sa oddávať, obľubovať: h. športu, kartám

holeň -e ž.

1. zool. predná časť nohy niekt. zvierat od kolena nižšie

2. správ. píšťala (význ. 2);

holengať nedok. expr. kolísať, knísať: h. nohami

// holengať sa: ruky sa mu h-jú

holenný príd.

holiaci príd. určený na holenie: h. strojček, h-e mydlo

holič -a m. odborník na strihanie a úpravu vlasov a na holenie;

holíča -aťa mn. -atá/-ence -čat/-čeniec s. expr. neoperené vtačie mláďa;

holíčatko -a -tiek s. zdrob.

holička -y -čiek ž.;

holičský príd.: h. salón, podnik;

holičstvo -a -tiev s.

1. iba jedn. holičský odbor

2. holičský podnik

opak. holievať -a

// holiť sa (britvou) si dávať odstraňovať chlpy: h. sa v salóne;

opak. holievať sa

holina -y -lín ž. miesto (v hore) bez porastu, čistina; holá zem: zalesňovať h-y

hôliť -i -ľ! nedok. lúpať (význ. 1, 2), šúpať, bieliť: h. jablko;
h. kožku

holiť -ľ! nedok.

1. (strojčekom, žiletkou, britvou) odstraňovať z pokožky: h. fúzy, vlasy

2. (strojčekom, žiletkou, britvou) zbavovať chlpov, vlasov: h. si tvár, často sa h-í;

hôľny príd.

holo prísl.: h. pôsobiť

holobradý príd. kt. ešte na tvári nezarastá;
obyč. pren. expr. mladý: h-í mládenci

holobriadok -dka mn. -ovia m. pejor. mladý, neskúsený muž, mladík

holocén -u m. geol. mladší útvar štvrtohôr

holohlavosť -i ž. k 1: h. mužov

holohlavý príd.

1. kt. je bez vlasov, plešivý: h. muž

2. kt. má nepokrytú hlavu: chodí v zime h.;

holohumnica -e -níc ž. miesto (v humne), kde sa mláti, mlat

holokaust -u m. (gréc.) hromadné ničenie, hromadné vraždenie obyč. spálením (pôv. zápalná obeť): obete fašistického h-u; múzeum h-u

holokrký príd. (o niekt. vtákoch) majúci neoperený krk: h-á sliepka

holomráz -mrazu m. mráz bez snehu: udreli h-y

holopupkáč -a m. hovor. expr. človek v ľud. oblečení (napr. detvianskom), ktorému košeľa nezakrýva driek;

holopupkár -a m. hovor. expr. holopupkáč

holota -y ž.

1. prázdnota, pustota: kde pozrieš, všade h.

2. hromad. pejor. bedári, chudoba

holub -a mn. N a A -y m. vták (často sivej farby) chovaný v mnohých plemenách al. žijúci divo, zool. Columba: chovať h-y, h. hrkúta, poštový h.

● šedivý, sivý ako h.;
nikomu nelietajú → pečené h-y do úst;
lepší vrabec v hrsti ako h. na streche;

holúbä -äťa mn. -ätá/-ence -bät/-beniec s. mláďa holuba;

holúbäcí príd.;

holubacina -y ž. holubacie mäso

holúbätko -a -tiek s. zdrob.

holubí, holubací príd.: h-ie mláďa;

holubiar, holubár -a m. chovateľ holubov;

holubiarsky, holubársky príd.;

holubiarstvo, holubárstvo -a s. chov holubov

holubica -e -bíc ž. samica holuba: h. mieru (symbol mieru);

holubičí príd.: pren. h-ia povaha mierna;

holubička -y -čiek ž. zdrob.

1. k holubica

2. i holubienka -y -nok ž. expr. nežné oslovenie ženy

holubinec -nca m.

1. holubník

2. holubí trus

holubník -a m. búdka, priestor ap. na chov holubov;

holúbok -bka mn. N a A -y m. zdrob.

1. k holub

2. mn. -ovia expr. nežné oslovenie

holučko, holučičko, holunko, holulinko prísl.

holučký, holučičký, holunký, holulinký príd. expr. holý;

holý príd.

1. nahý (význ. 1): h-é telo, h-í ľudia

2. nezarastený, lysý: h-é kopce, h-á hlava;
h-á lebka skinhed

3. nepokrytý, obnažený: chodiť s h-ou hlavou, ležať na h-ej zemi;
h-á kosť bez mäsa;
h. meč bez pošvy

4. bez ozdoby, prázdny: h-é steny, h-á miestnosť;
gram. h-á veta bez rozvíjacích členov, op. rozvitá

5. číry, čistý, rýdzi, samý: h. fakt, h-á skutočnosť, h-á pravda;
zachrániť si h. život;
hovor. h-é zemiaky neomastené

● mať sa, cítiť sa ako h. v tŕní zle, nepríjemne;
pod h-ým nebom vonku, v prírode;
byť, ostať h., na h-om bez peňazí;
začínať s h-ými rukami bez materiálneho základu;
expr. (h-ú) → labu lízať;