Význam slova "fuň" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

nájdených 37 výsledkov (1 strana)

  • fuňať, funieť -í -ia nedok. expr.

    1. dychčať, fučať: f. od námahy

    2. pri rýchlom pohybe vydávať zvuk podobný slabike fu: autá, vlaky f-ia

    3. spať, odfukovať: f-í až do rána

  • fundament -u m.

    1. zastaráv. základ(y) (budovy)

    2. kniž. základná vec, podstata;

  • fundamentalista -u m. stúpenec fundamentalizmu;

  • fundamentalistický príd.: f. prístup pri riešení sporu;

    fundamentalisticky prísl.

  • fundamentalistka -y -tiek ž.;

  • fundamentalizmus -mu m.

    1. ortodoxné až fanatické pridržiavanie sa istej viery, istého učenia: islamský f.

    2. publ. bezvýhradné vyznávanie istej dogmy, poučky ap.;

  • fundamentálne prísl.;

  • fundamentálnosť -i ž.

  • fundamentálny príd. k 2: f-a otázka, f-e dielo;

  • fundovane prísl.;

  • fundovanosť -i ž.

  • fundovaný príd. zabezpečený, podložený (hmotne, dôkazmi ap.): finančne f. podnik;
    vedecky f-á teória;

  • fungovať nedok.

    1. byť v činnosti, v chode, (náležite) ísť: telefón, chladnička f-je;
    pošta dobre f-je

    2. byť vo funkcii: f. ako vedúci;
    slovo f-je ako podmet

  • funkcia -ie ž.

    1. hodnosť spojená s povinnosťou, (úr.) postavenie: štátna f., f. vedúceho;
    zastávať, vykonávať, mať f-iu, zbaviť f-ie, uvoľniť z f-ie

    2. poslanie, platnosť, význam: dorozumievacia f. reči

    3. fungovanie, chod, činnosť: dobrá f. obličiek

    4. mat. vzájomná závislosť veličín: kvadratická f.;

  • funkcionár -a m. kto vykonáva funkciu (význ. 1): akademický f., stranícky, odborársky f.;

  • funkcionárka -y -rok ž.;

  • funkcionársky príd. i prísl.

  • funkčne prísl.;

    funkčné s. odmena za vykonávanie funkcie

  • funkčnosť -i ž.

  • funkčný príd.: f-é obdobie, f-á hodnota;
    f-á porucha;

  • fu, fú, fu-fu cit. napodobňuje fučanie, fúkanie: fu-fu, fučí vlak;
    fú, fúka vietor

  • fuč prísl. hovor. expr. vyj. zmiznutie, stratu, preč: všetka námaha je f.;
    peniaze sú f.

  • fučať -í -ia nedok.

    1. fúkať (význ. 1), duť, viať, fičať: vietor f-í;
    neos. vonku f-í, f-í mi na nohy

    2. hlasno dýchať, dychčať, fuňať: voly f-ia; f. od námahy

    3. vydávať zvuk ako pri fúkaní, vypúšťaní pary ap.: vlak f-í

    expr. f-í ako medveď, ako kováčsky mech veľmi

  • fučka -y ž. hustá kaša zo zemiakov a múky

  • fušer -a m. hovor. pejor. zlý, nešikovný odborník; nedouk, babrák, diletant: to nie je murár, ale f.;

  • fušerka -y -riek ž.;

  • fušerský príd.: f-á robota;

    fušersky prísl.;

  • fušerstvo -a s. zlá práca; diletantstvo

  • fuška -y -šiek ž. hovor.

    1. neoprávnený súkromný výkon (remeselníckeho) povolania: chodiť na f-y

    2. expr. ťažká robota, drina: to bola f.!

    robiť f-y fuškárčiť

  • fuškár -a m. hovor. kto robí fušky;

  • fuškárčiť -i nedok. hovor. robiť fušky

  • fuškárka -y -rok ž.;

  • fuškársky príd. i prísl.: f-e zárobky

  • fušovať nedok. hovor. fušersky vykonávať odb. prácu: f. šaty;
    f-je do televízorov

    f. niekomu do remesla zasahovať do jeho vecí

Naposledy hľadané výrazy:

copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV