Význam slova "få" v Krátkom slovníku slovenského jazyka
nájdených 288 výsledkov (3 strán)
-
fľašový, fľaškový príd.: f-é sklo;
f-é pivo, víno vo fľaškách; -
fľaštička -y -čiek ž. zdrob.: f. kolínskej
-
fľocháň -a obyč. mn. m. expr. oko, oči, okále
-
dok. fľochnúť -e -ú -chol: zlostne f-l naňho
-
fňukať nedok. expr. prerývane plakať, vzlykať, fikať: dieťa f-á;
-
fóbia -ie ž.
1. lek., psych. chorobný strach z niečoho, pred niekým: trpieť f-ou
-
fókus -u m. odb. ohnisko (význ. 2);
-
fókusový príd.: f-á vzdialenosť;
-
fólia -ie ž. tenký ohybný plát z kovu al. plastickej látky: zlatá, igelitová f.;
-
fóliovník -a m. fóliou zakrytá konštrukcia na pestovanie zeleniny a kvetov
-
fóliový príd.
-
fön, star. pís. i föhn -u m. (nem.)
1. teplý suchý horský vietor: začal fúkať f.
2. i fén subšt. sušič (vlasov)
-
fór -u m.
1. hovor. žartovný nápad, slovný vtip: rozprávať f-y
2. hovor. trik (význ. 1): osvedčený ženský f., známy, starý f.
3. subšt. náskok, prednosť, výhoda: mať f., dať f.
4. hovor. expr. obyč. mn. fóry okolky
● robiť f-y zdráhať sa (naoko)
-
fórum -ra fór s.
1. v starom Ríme námestie
2. orgán, inštitúcia, verejnosť povolaná posúdiť niečo: stranícke, medzinárodné f.;
vyhlásiť na verejnom f-e -
fŕ, fŕŕ cit. označ. zvuk pri vzlietnutí, pri prelete ap. vtákov: f., vrabce sa rozleteli
-
fŕkanec -nca m. škvrna po frknutí: f-e farieb, blata
-
fŕkaný príd. majúci farebné bodky, prskaný: f-á látka
-
fŕkať -a nedok.
1. striekať (význ. 1), špliechať, vystrekovať: voda f-a z vane
2. kropiť, prskať: f. chodník, f. sa voňavkou
3. prudko odletúvať: iskry, triesky f-jú
4. (obyč. o koňoch) hlasno a prudko odfukovať (nozdrami, nosom);
-
fu, fú, fu-fu cit. napodobňuje fučanie, fúkanie: fu-fu, fučí vlak;
fú, fúka vietor -
fúga -y fúg ž. hud. trojdielna viachlasná skladba, v kt. tému uvedenú na začiatku v 1 hlase postupne preberajú ostatné hlasy
-
fúkač -a m. odborník zhotovujúci predmety fúkaním: f. skla
-
fúkací príd. uspôsobený na fúkanie: f. hudobný nástroj, f-ia harmonika
-
fúkaná -ej ž. hovor. úprava účesu fúkaním; tak upravený účes
-
fúkať -a nedok.
1. (o vetre, vzduchu) intenzívne sa pohybovať v prúde, viať, vanúť, duť, fučať: vietor f-a;
neos. f-a na mňa2. púšťať vzduch (zúženými) perami, dúchať: f. polievku, f. do ohňa, do balónika;
vzal fujaru a f-l hral na nej3. hovor. siakať: f. do vreckovky
4. zhotovovať vháňaním vzduchu: f. ozdoby (zo skla)
● vedieť, odkiaľ vietor f-a poznať príčinu niečoho;
→ obracať sa, ako vietor f-a;
→ dúchať, f. s niekým do jedného vreca; -
opak. fúkavať -a;
-
fúľať -a nedok. expr. špiniť: f. si ruky, šaty
// fúľať sa: f. sa v prachu, blatom
-
fúra -y fúr ž.
1. naložený voz; jeho obsah: f. sena, uhlia
2. hovor. expr. množstvo (význ. 2), hŕba, kopa: f. ľudí, snehu;
mať f-u času veľa -
fúria -ie ž. expr. zúrivá, divoká bytosť (obyč. o žene)
● byť, priletieť ap. ako f. nazlostený (-á), rozzúrený (-á)
-
fúrik -a m. vozík s 1 kolesom a 2 rúčkami, táčky: voziť skaly na f-u
-
fúrikovať nedok. hovor. voziť na fúriku, fúrikom
-
fúz -a obyč. mn. fúzy -ov m.
1. (upravené) chlpy nad hornou perou muža: mať, nosiť f-y, vykrúcať si f-y;
mrožie f-y ovisnuté2. dlhé chlpy al. iné výrastky niekt. živočíchov: mačka hýbe f-mi
3. hovor. ôstie (obilia); výrastky (niekt. rastlín): kukurica má f-y
● expr. pretrieť, vytrieť niekomu f-y prekaziť plán;
usmievať sa pod (jeden) f., pod f-y a) trocha b) lišiacky; -
fúzatý príd. majúci fúzy (význ. 1 – 3): f. muž;
f. kocúr;
f-á pšenica, fazuľa -
fúzik -a obyč. mn. fúziky -ov m. zdrob.;
-
fúzisko -a obyč. mn. fúziská -isk s., v jedn. i m. zvel.
-
gróf -a m. príslušník vyššej šľachty;
-
húf -a/-u m. neusporiadaná skupina ľudí al. zvierat (najmä v pohybe), hŕba, hromada: h. detí, rýb;
celé h-y množstvo; -
lárom-fárom prísl. expr.
-
láry-fáry
I. cit. vyj. zľahčovanie, pohŕdanie ap.
II. láry-fáry m. mn. expr. plané reči, taľafatky: to sú len l.
-
na fľaku → nafľaku
-
P. F. i p. f. kniž. skr. francúzskeho spoj. pour féliciter [pur félisité] použ. pri želaní šťastia do nového roka
-
ráf -u m. obruč;
-
reliéf -u m.
1. plastika vystupujúca z plochy: plaketa s r-om štátneho znaku
-
ríf -a m. hist. jednotka starej dĺžkovej miery, lakeť
-
šéf -a mn. -ovia m.
1. zodpovedný vedúci pracovník, vedúci: š. opery, činohry;
š. generálneho štábu;
konferencia š-ov vlád ministerských predsedov;
š. diplomacie minister zahraničných vecí;
š. kabinetu predseda vlády2. hovor. nadriadený, predstavený: má dobrého š-a
3. hovor. vo funkcii oslovenia;
-
štráf -u m. hovor. pás (význ. 1, 2), pruh;