Význam slova "asã æ ã ã ã ã æ ã ã ã ã ã æ ã ã ã ã æ ã ã ã ã æ ã ã ã ã ã æ ã ã ã ã æ ã ã ã ã æ ã ã ã ã ã æ ã ã ã ã æ ã ã ã ã æ ã ã ã ã ã æ ã ã ã ã æ ã ã ã ã" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

čas -u čias/časov m.

1. trvanie všetkého bytia (merané dňami, rokmi ap.): č. beží, letí, plynie;
filoz. dimenzia vystihujúca trvanie, plynutie bytia

2. istý vymedzený al. bližšie nevymedzený časový úsek, obdobie: v poslednom č-e, toho č-u v súčasnosti;
v č-e žatvy cez žatvu;
v tých č-och, v tom č-e vtedy;
od tých čias

3. časový úsek určený, vhodný na niečo: pracovný č., č. predaja, oddychu, obeda;
už je č. vstávať;
pracovať nad č. mimo prac. času, nadčas;
voľný č., všetko má svoj č.

4. voľná chvíľa: mať, nemať č. pre niekoho, na niečo, mať dosť č-u, nájsť si č.

5. obyč. pomn. č-y spôsob života príznačný pre istú dobu, pomery, okolnosti: za dávnych čias, č-ov;
pominuli ťažké, zlé č-y;
v č-e pokoja, mieru, vojny

6. počasie: pekný, zlý č.;
expr. psí č. veľmi zlé počasie;
v č-e i nečase za každého počasia

7. určenie jednotky plynutia, postupnosti: presný, stredoeurópsky, letný č.

8. počet časových jednotiek potrebných na istý výkon: pretekár mal výborný č.

9. lingv. gram. kategória slovesa vyjadrujúca vzťah deja k okamihu prehovoru: prítomný, minulý, budúci č.

● strácať, mrhať, márniť, expr. zabíjať č. robiť niečo zbytočné;
svojho č-u kedysi;
z č-u na č. občas;
ťahať, naťahovať č. úmyselne predlžovať termín, lehotu;
raz za č. zriedkakedy;
v pravý č. vo vhodnej chvíli;
je najvyšší č. treba konať;
prišiel, nadišiel, kniž. naplnil sa č. nastala vhodná chvíľa;
č. sú peniaze;
dočkaj č-u ako hus klasu;

časť -i ž. diel z celku, čiastka, úsek: malá, veľká č.;
č. domu, mesta, obyvateľstva;
rozdeliť na dve č-i, po č-iach

ďas -a mn. -i/-y m. čert, diabol, parom: expr. ký ď. ťa sem dovliekol!

keťas -a m. hovor. pejor. čierny obchodník: k. s potravinami

mamľas -a m. pejor. hlupák, sprosták, trpák, ťuťmák (obyč. v nadávke): starý m.

medzičas -u m. šport. čas na istom úseku pretekov

načas prísl.

1. vo vhodnom al. určenom čase; včas, presne: vlak prišiel n.

2. na neurčitý, obyč. krátky čas, dočasne: ubytovať sa iba n., n. sa uspokojil

nadčas

I. -u m. práca nad riadny prac. čas; čas venovaný tejto práci: odmena za n-y;
práca v n-e;
hovor. robiť n-y;

nečas -u m.

1. zlé počasie: vonku je n.;
v čase i n-e za každého počasia

2. v spoj. po n-e a) po istom (dlhšom) čase: po n-e si to rozmyslel b) po (zameškanom) príhodnom čase: po n-e banovať

neúčasť -i ž.

1. (osobná) neprítomnosť; nezúčastnenie sa na, v niečom: oznámiť n. na vyučovaní;
n. v akcii

2. nevšímavosť, nezáujem, ľahostajnosť: prejaviť n. s trpiacim;

občas prísl. chvíľ(k)ami, (za)vše, z času na čas, kedy-tedy; niekedy: o. čosi zapišťalo;
o. doma pomáhal

peľasť -i ž. bočná doska postele: sadnúť si na p.

počas predl. s G v priebehu, v čase, cez, za: p. vojny bola núdza

polčas -u m.

1. polovica času, v kt. sa niečo uskutočňuje (napr. fyz. deje, šport. hry): prvý, druhý p.

2. prestávka medzi dvoma polovicami hracieho času: ísť si cez p. zajesť

privčas prísl. príliš, veľmi zavčasu: ísť domov je (ešte) p.

spoluúčasť -i ž.

1. spoločná účasť: s. pri, na rozhodovaní, riadení

2. porozumenie, účasť (význ. 3): prejaviť s.

□ mať s. zúčastňovať sa, zúčastniť sa

súčasť -i ž. časť tvoriaca s inými časťami celok, zložka: neoddeliteľná s. niečoho;
s-ou tréningu je beh;
s. odevu súčiastka

účasť -i ž.

1. aktívny podiel na niečom: ú. mládeže na výstavbe mesta;
obch. ú. na zisku

2. prítomnosť niekde: osobná ú., ú. je povinná;
hojná ú. na koncerte

3. porozumenie, pochopenie: prejaviť ú.

□ mať ú. zúčastňovať, zúčastniť sa

úžas -u m. užasnutie, zdesenie, ohromenie, údiv: pozerať s ú-om, onemieť od ú-u, budiť ú., zmocňuje sa ho ú.

včas včaššie prísl.

1. v určenom čase, načas, presne: dúfam, že príde v., v. splnené úlohy

2. zavčasu (význ. 1), skoro, op. neskoro: v. na jar;
v. vstávať včasráno;
budeme tam včaššie, ako treba privčas

začas prísl. istý (krátky) čas, dočasne: z. pracoval ako úradník

● raz z. zriedkakedy, občas

zavčas prísl. iba v spoj. z. rána skoro ráno