Význam slova "žer" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

žer -u m. les., ovoc. požieranie rastlín hmyzom

žeravieť -ie -ejú nedok.

1. stávať sa žeravým, rozpaľovať sa: oceľ ž-la

2. (o žeravom predmete) žiariť (význ. 1), svetielkovať: cigara mu ž-la v ústach

žeravina -y -vín ž. rozžeravená látka: ž. tiekla v žliabku

žeraviť nedok. robiť žeravým, rozžeravovať: ž. vlákno;
ž-iaci okruh;
ž-iace vlákno v žiarovke;
elektrotech. priamo ž-ená katóda;
ž-enie elektród

// žeraviť sa stávať sa žeravým

žeravo prísl.;

žeravosť -i ž.

žeravý príd.

1. rozpálený dočervena al. dobiela, rozžeravený: ž-á pahreba, platňa, ž-é železo, uhlíky

2. ohnivo žiariaci: ž-é slnko

3. expr. horúci (význ. 1), rozpálený: mať ž-é pery, ústa

4. expr. prudký (význ. 2), intenzívny, vášnivý, pálčivý: ž-á bolesť, ľútosť, ž. cit

5. expr. mimoriadne naliehavý, pálčivý: ž. problém, ž-á téma

● expr. byť ako na ž-om uhlí nepokojný, nervózny;

žeriav¹ -a mn. N a A -y m. veľký vták podobný bocianovi, zool. Grus

žeriav² -a m. stroj na dvíhanie a prenášanie ťažkých bremien: vežový, mostový, pohyblivý ž., rameno ž-a;

žeriavnička -y -čiek ž.;

žeriavnický príd.

žeriavnik -a mn. -ci m. kto obsluhuje žeriav;

žeriavový príd.

žertva -y -tiev ž. kniž. obeť (význ. 2): priniesť ž-u za slobodu národa

žerucha -y -rúch ž. poľná bylina so strapcovitými kvetmi pestovaná aj ako zelenina, bot. Lepidium;

žeruchový príd.

žerušnica -e -níc ž. lúčna vlhkomilná bylina s malými bielymi kvetmi, bot. Cardamine

žervé neskl. s. nesolený krémový syr vyrábaný z tučného tvarohu

čerň -e ž.

1. čierne sfarbenie, čierna farba: č. vlasov, č. noci

2. čierne farbivo: tlačiarenská č.

3. odb. choroba rastlín: obilná, chmeľová č.

dispečer -a m. kto pomocou osobitného zariadenia centrálne riadi prevádzku vo výr., doprave ap.;

erár -u L -i mn. -y m. hovor. majetok štátu;

erárny príd.

erózia -ie ž. geol. rozrušovanie, premiestňovanie, odnášanie hornín pôsobením vody, vetra ap.;

erózny, erozívny príd.: e-a činnosť vody

fíčer, pôv. pís. feature -u L -i mn. -y m. publ. umelecky spracované rozhlas. dokumentárne pásmo

fušer -a m. hovor. pejor. zlý, nešikovný odborník; nedouk, babrák, diletant: to nie je murár, ale f.;

káčer -a mn. N a A -y m. samec kačice

navečer prísl. vo večernom čase, večer: n. začalo pršať

pašeráčka -y -čok ž.;

pašerácky príd.: p-e chodníčky;

pašeráctvo -a s. činnosť pašerákov, pašovanie

pašerák -a mn. -ci m. kto pašuje: p-i zlata;

pažerák -a m. anat. časť zažívacej rúry spájajúca hltan so žalúdkom: pren. expr.: p. pece, p. smrti, noci;
vliezť nepriateľovi rovno do p-a natrafiť priamo naňho

● pejor. pchať niekomu niečo do p-a (nedobrovoľne) dávať nenásytnému koristníkovi;

pažerákový príd.

podvečer

I. -a m. čas pred večerom: teplý letný p.;

predvečer -a m.

1. večer pred významným dňom: to bol p. štátneho sviatku;

2. podvečer: teplý jarný p.

rančer -a m. majiteľ ranča

rešerš -e ž. odb.

1. vyhľadávanie údajov na istú tému v publikovanej literatúre

2. takýto prehľad údajov;

rešeršný príd.: r. systém

šerý príd.

1. málo osvetlený, tmavý, temný: š-á chodba, š. večer

2. dávny (význ. 1), neznámy; tajomný: š. dávnovek;

svätvečer -a m. kniž. Štedrý večer

večer

I. -a L -e mn. -y m.

1. časť dňa od súmraku do noci: letný v.;
od rána do v-a celý deň;
Štedrý v. pred 1. vianočným sviatkom;
dobrý v.! pozdrav

2. večerná udalosť, slávnosť, večierok: kultúrny, diskusný v., usporiadať v. na počesť ...

● ráno je múdrejšie ako v.;
nechváľ deň pred v-om neprenáhli sa pri hodnotení;

večerňajší príd.: v. chlad, v-ie posedenie

II. večer prísl. vo večernom čase: vrátil sa neskoro v., v. sa ochladilo, zajtra v. sa uvidíme