Synonymá slova "žer" v Synonymickom slovníku slovenčiny
nájdených 54 výsledkov (1 strana)
-
svetielkovať vyžarovať slabšie svetlo bez vyššej teploty pôsobením vlastného al. cudzieho budiaceho zdroja žiarenia: svätojánske mušky svetielkujú • odb. fluoreskovať (vyžarovať svetlo počas trvania budiaceho žiarenia): žiarivka fluoreskuje • odb. fosforeskovať (vyžarovať svetlo aj po zániku budiaceho žiarenia): hnijúce drevo v tme fosforeskovalo • žeravieť (o žeravom predmete): cigarety v tme žeravejú • poet. pableskovať
porov. aj svietiť
žeravieť 1. porov. rozpáliť sa 2. p. svetielkovať
naliehavo 1. prejavujúc sa dôrazom • nástojčivo • neodbytne • neústupne: hlad sa už naliehavo, nástojčivo ohlášal; neodbytne, neústupne žiadal splnenie dohodnutých podmienok • dôrazne • úporne: dôrazne, úporne sa domáhal vstupu do budovy • expr.: pálčivo • žeravo: pálčivo, žeravo pociťoval krízu v rodinných vzťahoch • úpenlivo (prosebne naliehavo): úpenlivo prosila o pomoc • zastar. úsilne • stuha • kniž. zastar. snažne
porov. aj naliehavý 1
2. vyžadujúc riešenie, ktoré nemožno odložiť • nástojčivo • akútne: naliehavo, nástojčivo potrebuje peniaze; akútne treba opraviť poškodený vodovod • súrne • neodkladne • bezodkladne: naliehavo, súrne zabezpečia nápravu; neodkladne, bezodkladne potrebujú pomoc pri zbere • nevyhnutne • nutne: nevyhnutne, nutne musia zasiahnuť do vývoja situácie • naskutku • razom: naskutku, razom sa pustili do odpratávania trosiek • hneď • ihneď (naliehavo z časového hľadiska): hneď, ihneď sa musíš vrátiť • nespráv. pilne
žeravo 1. porov. žeravý 1 2. p. naliehavo 1
horúci 1. veľmi teplý: horúci kúpeľ, horúce jedlo • rozhorúčený • rozpálený • rozohriaty • zohriaty: dieťa je horúce, rozhorúčené, rozpálené ani piecka; rozohriaty, rozpálený asfalt • vriaci • hovor. vrelý (ktorý dosiahol bod varu, ktorý vrie; obyč. o tekutinách): vriaca, vrelá polievka • pálivý • pálčivý (ktorý páli): pálivé, pálčivé slnko • tropický (horúci ako v trópoch): tropický deň • expr.: ohnivý • žeravý: ohnivé, žeravé pery, leto • kniž. zastar.: žarký (Hviezdoslav) • žihavý (Kukučín)
2. p. vrúcny 3. naliehavý 2; nepríjemný
mučivý ktorý spôsobuje telesné al. duševné muky, utrpenie • trýznivý • týravý: pociťoval mučivý, trýznivý smäd; príval mučivých, trýznivých, týravých spomienok • expr.: zhrýzavý • zhrýzajúci • hryzavý: zhrýzavé, hryzavé myšlienky, pochybnosti • expr.: žeravý • žravý • kniž. žieravý: žeravá, žravá bolesť • kniž.: srdcelomný • srdcervúci: srdcelomný, srdcervúci plač • desivý • strašný: desivé, strašné sny • kniž. zried.: samotrýznivý • sebatrýznivý (mučiaci samého seba): opantala ju samotrýznivá zvedavosť
naliehavý 1. dôrazne a vytrvalo prejavovaný al. nútiaci na niečo • nástojčivý: obraciam sa na vás s naliehavou, nástojčivou prosbou; svoju žiadosť predniesol naliehavým, nástojčivým tónom • úpenlivý • poet. zastar. úpny (spojený s prosbou): úpenlivé volanie o pomoc; úpny ston (Krasko) • neodbytný (ktorého nemožno odmietnuť, odbyť a pod.) • zried. doliehavý: prenasledoval nás naliehavými, neodbytnými, doliehavými otázkami • nutkavý (neprestajne nútiaci): pociťoval nutkavú túžbu odísť
2. nevyhnutne vyžadujúci uskutočnenie al. rýchle riešenie, rýchly zásah a pod. • súrny • akútny • urgentný: nemôžem prísť, mám naliehavú, súrnu robotu; do nemocnice priviezli akútny, súrny, urgentný prípad • neodkladný • bezodkladný: čakajú ma neodkladné, bezodkladné povinnosti • nástojčivý (neodbytne, sústavne vyžadujúci uskutočnenie al. riešenie): nedostatok bytov je naliehavý, nástojčivý problém našej spoločnosti • pálčivý (ktorého neriešenosť má zlé dôsledky): pálčivé otázky medziľudských vzťahov • nevyhnutný • nutný (ktorý nestrpí odklad): operácia je vo vašom prípade naliehavá, nevyhnutná • expr.: horúci • žeravý: žeravá téma • zried. doliehavý
p. aj aktuálny
ohnivý 1. vyžarujúci oheň, pochádzajúci z ohňa; pripomínajúci oheň • rozpálený • rozžeravený • žeravý: ohnivý, rozpálený lúč; ohnivá, rozžeravená platňa; za lietadlom ostala ohnivá, žeravá čiara • plamenný • plamenistý • plamenitý (ktorý žiari al. horí): ohnivá, plamenná žiara
2. p. horúci 1 3. p. silný 2, tuhý 3 4. p. červený 5. p. vášnivý 1–3, náruživý 2, temperamentný
prudký 1. vyznačujúci sa veľkou silou a (nečakanou) rýchlosťou • silný (op. slabý): prihnal sa prudký, silný vietor • kniž. razantný: razantný úder • lek. akútny: akútny zápal • strmý • rýchly (obyč. o pohybe; op. pomalý): strmý, rýchly krok; strmý, rýchly let; rýchly spád udalostí • rapídny: rapídny vzostup • rázny • vehementný • kniž. briskný: rázny, briskný útok, pohyb • náhly (nečakane prudký; op. pozvoľný): nastala náhla zmena počasia • dravý • nespútaný: dravý, nespútaný tok rieky • turbulentný: turbulentný tok, pohyb • ostrý (prudkosťou a silou nepríjemne pôsobiaci na zmysly): zasiahlo ho ostré svetlo, ostré zvonenie • živelný (prudký ako živel): živelná sila • bleskový (s prudkosťou blesku): zasiahol ho bleskový úder • zúrivý • divý • divoký • expr.: diabolský • besný: zúrivé, divé, divoké, diabolské, besné tempo • expr.: šialený • bláznivý: šialený, bláznivý cval • horúčkovitý • publ. hektický • kniž. zimničný (o tempe, rýchlosti)
p. aj ničivý
2. prudko, náhle reagujúci na podnety (o človeku); intenzívne al. živelne pociťovaný, prejavovaný (obyč. o citových prejavoch človeka) • vášnivý: prudký, vášnivý cit • náruživý (prudký obyč. v ľúbostných prejavoch, zážitkoch): byť náruživý v láske • vznetlivý • impulzívny • popudlivý • prchký (ktorý sa vie náhle rozhnevať): vznetlivá, impulzívna, popudlivá, prchká povaha • eruptívny • explozívny • výbušný • cholerický: eruptívne, explozívne, výbušné prejavy; cholerické správanie • energický • rázny • kniž. razantný: energická žena; rázne, razantné zabuchnutie dverí • strmý • hovor. expr.: hurtovný • hurtácky: strmý, hurtovný človek; strmé, hurtovné, hurtácke zaklopanie • kraj. náramný • kniž. sverepý (o človeku) • živelný • búrlivý: živelný duch; článok vyvolal búrlivú reakciu verejnosti • náhly (nastávajúci, prichádzajúci nečakane rýchlo a s veľkou intenzitou): náhle preľaknutie, vzplanutie • silný • mocný (op. slabý): silné, mocné vášne • divý • divoký: divá, divoká radosť • expr.: bláznivý • šialený: bláznivá, šialená túžba • pren. expr. cigánsky: cigánska krv, nátura • expr. žeravý • nespráv. horkokrvný
3. náhle stúpajúci al. klesajúci • strmý • príkry: cesta mala prudké, strmé, príkre stúpanie; prudký, strmý kopec • ostrý (majúci ostrý uhol): prudká, ostrá zákruta
silný 1. ktorý má veľkú fyzickú silu; svedčiaci o sile (op. slabý) • mocný: byť silný, mocný ako lev, ako buk • statný • mohutný • svalnatý • svalovitý (dobre urastený): statná žena; mohutná, svalnatá, svalovitá postava • zavalitý • robustný • obrovitý (veľkých, objemných rozmerov): dostať sa do rúk zavalitému, robustnému chlapovi; obrovité plecia • pevný: svaly má pevné • jadrný • zemitý • hovor. dúži: jadrní, dúži dedinskí mládenci • zdatný • pren. sporý (zdravý a mocný): zdatná mladá generácia, sporí chlapci • pren. expr. goliášsky • herkulesovský • herkulovský (o postave človeka) • expr.: premocný • presilný • zried. tužný (Jesenský) • zastar. herský (Kukučín, Tajovský) • prisilný (príliš silný)
2. ktorý má veľkú intenzitu (op. slabý) • veľký • mohutný • intenzívny: silná, veľká viera; urobiť na niekoho silný, veľký, mohutný dojem; intenzívne sneženie; intenzívny zápach • kniž. razantný: razantný úder • tuhý • ohnivý: tuhá káva, tuhý mráz, ohnivá pálenka • treskúci • úporný (o zime, mraze) • sýty • výrazný: sýta farba, výrazná vôňa cesnaku • lek. akútny (silný a náhly): akútny zápal slepého čreva • prenikavý • ostrý • príkry • pálčivý • expr. žeravý (ktorý silno pôsobí na zmysly): prenikavý, ostrý zvuk; ostrá, pálčivá, žeravá, príkra bolesť • náruživý: náruživý fajčiar • expr.: zúrivý • divý • divoký • strašný • hrozný (veľmi silný): zúrivé sebazapretie; zúrivý, divý, divoký vietor • prudký (ktorý má veľkú silu a rýchlosť): po prudkom údere spadol na zem • zvučný • expr.: hromový • hurónsky • zried. hrmavý (o silnom zvuku): zvučný, hromový bas; hurónsky krik; hrmavý rachot • neuhasiteľný • nezhasiteľný • neutíšiteľný • neskrotný • neovládateľný • kniž. neukojiteľný: neuhasiteľná, neukojiteľná túžba; neskrotná, neovládateľná vášeň • expr.: bláznivý • šialený (obyč. o veľmi silných citoch, pocitoch a pod.): bláznivá radosť, šialená vášeň • omračujúci: omračujúci úder • expr. zžieravý • prisilný (príliš silný)
3. ktorý sa vyznačuje (životnou, duševnou) silou, pevnosťou, trvanlivosťou; svedčiaci o tom (op. slabý) • pevný • tuhý: dôležitá je silná, pevná vôľa; mať tuhý koreň • húževnatý • priebojný (ktorému nechýba úsilie a vytrvalosť): húževnatý, priebojný duch • odolný (ktorého neodradí neúspech, prekážka a pod.): o matku nemal obavy – je to silná, odolná žena • nezlomný • nezdolný (ktorý nemožno zlomiť, zdolať): nezlomný, nezdolný charakter • pren.: železný • oceľový • žulový (silný a pevný ako železo, ako žula): železné nervy; žulové, oceľové základy priateľstva • trvalý • nezničiteľný • nerozborný: trvalé, nezničiteľné puto, nerozborné vzťahy • skalopevný • kniž. neotrasiteľný: skalopevné, neotrasiteľné presvedčenie • kniž. zemitý • prisilný (príliš silný)
p. aj pevný
4. ktorý má veľkú mieru nejakej vlastnosti; ktorý má silný záujem o niečo, na niečom • horlivý • veľký: silný, horlivý, veľký vlastenec • expr.: tuhý • tvrdý: tuhý fajčiar; tuhý, tvrdý nacionalista • bigotný • ortodoxný • fanatický (veľmi silný, dôsledný): bigotný, ortodoxný, fanatický veriaci
5. p. početný 6. p. hrubý 1 7. p. vystatovačný
žeravý 1. veľmi horúci • rozpálený • rozžeravený: žeravé, rozžeravené uhlie; žeravá, rozpálená pahreba • vriaci • hovor. vrelý (ktorý dosiahol bod varu; obyč. o tekutinách): vriaca voda, vrelá polievka • ohnivý: ohnivé leto • pálivý • pálčivý (ktorý páli): pálivé, pálčivé slnko • tropický (ako v trópoch): bol tropický deň • kniž. žihavý: žihavé lúče, plamene
2. p. prudký 2, silný 2, mučivý 3. p. naliehavý 2
žiarivý 1. vydávajúci žiaru, svetlo, lesk • jagavý • ligotavý • trblietavý: žiarivé, jagavé, trblietavé hviezdy • oslnivý • svietivý: oslnivé, svietivé šperky • lesklý: lesklý drahokam • blýskavý • blyšťavý • blyskotavý • jagotavý • iskrivý (vydávajúci lesk obyč. prerušovane): blýskavé, jagotavé zlato • živý • jasný • jasavý (obyč. o farbách): šaty v živých, jasných farbách • expr. žeravý (ohnivo žiariaci): žeravé slnko • kniž. zried. zorivý • poet.: zoristý • zorný • zôrny (žiariaci ako zora): zoristá vatra, zorné ráno • poet. zlatožiarny (žiariaci ako zlato): zlatožiarne slnko • poet. zried.: bleskný • jagotný • žarkavý (Hviezdoslav) • zastar. žiarny (Vajanský) • expr. roziskrený
2. výrazne priťahujúci pozornosť • oslnivý • oslňujúci: žiarivá, oslnivá krása • pekný • krásny • vynikajúci: mal krásny, vynikajúci úspech • lákavý • sľubný: lákavá, sľubná budúcnosť • nasledovaniahodný: bol pre ňu nasledovaniahodným príkladom • svietivý • radostný: spomínala na svietivé, radostné, chvíle mladosti
živý 1. ktorý prejavuje znaky života (op. mŕtvy, neživý) • žijúci: živé, žijúce bytosti, organizmy • kniž. zastar. živúci: živúca príroda • expr.: živučký • živučičký: vrátil sa domov živučičký, živý
2. stále pôsobiaci • aktuálny: stále živé, aktuálne myšlienky • trvajúci • pretrvávajúci: trvajúce, pretrvávajúce otázky, problémy
3. ktorý má veľa energie a dobrú schopnosť pohybu; svedčiaci o tom • čulý • pohyblivý: živé, čulé, pohyblivé dieťa • bodrý • krepký: bodrý mladík, bodrá myseľ • bystrý • vrtký • obratný • hybký • expr. šibký: bystré, obratné pohyby tanečníc • temperamentný • energický (veľmi živý): má živú, temperamentnú, energickú povahu • živelný • prudký • impulzívny (ktorý živo, prudko reaguje): živelné, impulzívne gestá • životaschopný • vitálny: je to veľmi živý, životaschopný, vitálny človek • nespráv. čiperný
p. aj veselý
4. plný pohybu, ruchu (op. pokojný) • rušný: živá, rušná ulica • frekventovaný: stál na frekventovanej križovatke
5. konaný, prejavovaný s veľkou intenzitou • intenzívny • silný: živý, intenzívny záujem; dielo malo živý, silný ohlas • veľký • mohutný: urobiť na niekoho mohutný dojem • výrazný: výrazná vôňa kvetov • prenikavý • ostrý • expr. žeravý: pocítil ostrú, žeravú bolesť v kolene • čulý: bolo počuť živú, čulú zábavu, vravu
6. p. žiarivý 1, pestrý 1, 2 7. p. názorný 8. p. skutočný 1 9. p. životodarný 1, 2
obeť 1. dar božstvu; nezištné konanie v prospech iného a na úkor seba • obeta: obeť, obeta Bohu; urobím to, hoci si to vyžaduje obeť, obetu • arch. žertva: Abrahámova žertva
2. p. korisť
žertva p. obeť 1
nezištný ktorý nie je upriamený na zisk, výhody; ktorý nie je založený na jednostrannom zisku, výhodách (op. zištný, vypočítavý) • nesebecký (op. sebecký): nezištný, nesebecký priateľ • obetavý • zastar. obetivý (Kukučín; konajúci al. konaný pre blaho iných bez vlastných výhod): nezištný, obetavý darca krvi; obetavá pomoc • prajný • dobroprajný (op. neprajný): prajná, dobroprajná rada • úprimný (založený na vzájomnej dôvere): poskytnúť niekomu úprimnú pomoc • skutočný • opravdivý (taký, aký sa žiada, t. j. bez vypočítavosti): miloval ju skutočnou, opravdivou láskou • kniž. altruistický (op. egoistický): altruistický prístup • kniž. zastar.: bezkoristný (Šoltésová) • bezzištný • žertvohojný; idealistický • ideálny (nezištne nadšený pre ideály): idealistické, ideálne úsilie; idealistický boj za vec
obetavý ochotný prinášať obete; svedčiaci o tom • sebaobetavý: obetavá, sebaobetavá matka, láska • zastar. žertvohojný • nesebecký (op. sebecký, egoistický): nesebecká povaha, nesebecký prejav • nezištný (op. zištný): nezištná pomoc, práca
p. aj nezištný
žertvohojný p. nezištný
obetovať 1. dať na úkor seba, priniesť ako obetu • arch. žertvovať: svoje srdce obetoval, žertvoval národu • arch. požertvovať (dať za obeť) • kniž. zastar. obecať: majetok obecal mestu • odovzdať • oddať: všetky svoje sily odovzdal, oddal výskumu • kniž.: zasvätiť • posvätiť: zasvätiť život práci, posvätiť život vede • kniž. zasľúbiť: zasľúbili syna Bohu • zriecť sa • zrieknuť sa (dať v prospech iného): zriekne sa voľného času v prospech verejnej činnosti
2. dať k dispozícii (v prospech niečoho) • venovať: obetoval, venoval dielu veľa námahy • darovať (dať ako dar): na zbierku daroval 1000 Sk • poskytnúť • vynaložiť: poskytnúť niekomu svoj voľný čas; vynaložiť čas, peniaze na niečo • hovor.: oferovať • reskírovať: veľa oferoval na synove štúdiá • rozdať (nezištne dať): všetko, čo mal, rozdal iným
žertvovať p. obetovať 1
amatér kto robí niečo zo záľuby, nie z povolania (op. profesionál): amatér v hudbe • neodborník • laik (kto nemá v niečom odborné vedomosti): to zvládne i neodborník, laik • ochotník (herec zo záľuby): v mladosti býval ochotníkom • samouk (kto sa učí, naučil niečo sám): dielo vytvorené samoukom • kniž. autodidakt • náturista: rezbár náturista • hovor. expr.: babrák • babroš • pejor. diletant (kto nemá na vykonávanie istej činnosti odbornú prípravu) • pejor. nedouk • hovor. pejor. fušer (nešikovný odborník): to nie je maliar, to je fušer • pejor. príštipkár (kto neodborne, povrchne pracuje): príštipkár v umení
fušer p. amatér, nešikovník
nešikovník hovor. nešikovný človek • expr.: ťarbák • ťarbavec • hovor. expr.: babrák • babroš • hovor. pejor. fušer (nešikovný odborník): to nie je stolár, ale fušer • pejor.: nemehlo • kyptoš • grambľoš • ťapák • expr.: poleno • drevo • drúk • tĺk • motovidlo (nadávka nešikovnému človeku) • expr. nekaľavník (Jesenský) • expr. kydaj (Tajovský) • expr. kydoň (Hviezdoslav) • expr. zried.: ošemeto (Stodola) • šiplavec • hovor. pejor. ťuťmák (nešikovný, pomalý, nie dosť bystrý človek) • vulg. sráč
čerň 1. čierna farba, čierne sfarbenie: čerň vlasov • uhoľ • žúžoľ: oči ako uhoľ, žúžoľ • poet. eben
2. p. tma 1
tma 1. nedostatok svetla: večerná tma; všade panovala tma • temno • temnota: temno hustého lesa, mesto leží v temnote • temnosť: temnosť kútov (Jégé) • expr. temrava: nočná temrava • kniž. čerň: čerň večera (Ondrejov)
2. p. útlak 3. p. záhada 1
čistý 1. ktorý dbá o čistotu; svedčiaci o čistote, čistotnosti (op. špinavý) • nezašpinený • neušpinený • nezamazaný • neumazaný: jesť čistými, nezašpinenými, neušpinenými rukami; mať čistú, nezamazanú, neumazanú košeľu • expr.: nezafúľaný • neufúľaný: vrátiť sa z ihriska nezafúľaný, neufúľaný • umytý (ktorý získal čistotu umytím): umytý riad • uprataný • vyčistený • expr. vyleštený • subšt. vyglancovaný: uprataný, vyčistený, vyglancovaný byt • čistotný • zried. čistotymilovný (dbajúci o čistotu a poriadok): čistotná, čistotymilovná žena • dezinfikovaný • vydezinfikovaný • hygienický • odb. sterilný (zbavený choroboplodných zárodkov): dezinfikovaná bielizeň; vydezinfikovaná rana; hygienické, sterilné prostredie; sterilná injekčná striekačka • nezamorený • neznečistený: nezamorené, neznečistené ovzdušie • pramenitý • pramenistý (o čistej vode) • expr.: čistučký • čistunký • čistulinký
2. ktorý nenesie stopy zásahu, porušenia prvotného stavu (o veciach) • nepopísaný • nepomaľovaný • expr.: nepočmáraný • nepočarbaný (bez stôp po písaní, maľovaní): čistý, nepopísaný zošit; čisté, nepomaľované, nepočmárané, nepočarbané múry • neskl. bianko: bianko list • holý: holé steny • nepoškvrnený: nepoškvrnený sneh • expr.: čistučký • čistunký • čistulinký
3. s ničím nepomiešaný, ničím neznečistený, neznehodnotený • číry • rýdzi: čisté, číre, rýdze zlato • priezračný • priehľadný • neskalený • nezakalený • pren. krištáľový (o čistej vode) • pravý • stopercentný: pravá, stopercentná vlna • jasný (o oblohe, farbe) • neskl. netto (op. hrubý, brutto): netto váha • rafinovaný: rafinovaný cukor, tuk • chem. intaktný (chemicky čistý): intaktná látka • expr.: číročistý • číročíry • zastaráv. kóšerný • neskl. kóšer (pôvodne pripravený podľa židovských rituálnych predpisov; o jedle a nápojoch)
4. p. čestný 1, bezúhonný, cnostný, úprimný 2 5. p. samý 1 6. p. číry 2, holý 4, skutočný 2 7. p. dôkladný
erárny p. štátny
štátny ktorý je vlastníctvom štátu, ktorý pochádza zo štátneho majetku (op. súkromný) • hovor.: erárny • komisný: zaplatí sa to zo štátneho, erárneho; dostať štátne, erárne oblečenie • hovor.: obecný • spoločný: obecný, spoločný majetok; obecná, spoločná pokladnica
hltan časť zažívacej rúry slúžiaca aj ako dýchacia cesta • gágor • gágorec (zvierací hltan, pejor. hltan u ľudí): napchávať hus do gágora; pejor. gágor mu vyschol • pažerák (časť zažívacej rúry spájajúca hltan so žalúdkom)
pažerák p. hltan
kóšer, kóšerný p. čistý 3
navečer 1. p. večer2 2. p. zvečera, predvečerom
predvečerom na sklonku dňa, v čase pred večernými hodinami, pred večerom • podvečer • v podvečer: predvečerom, podvečer chodieva na prechádzku; v podvečer začalo snežiť • na mrku • podvečerom • expr. podvečierkom: podvečerom, podvečierkom býva u nich veselo • navečer • zvečera (na začiatku večera): navečer, zvečera sa vyčasilo
večer2 v čase od súmraku do noci, vo večernom čase, počas večera • večerom • expr. večierkom: večer, večerom si rád vyjde na prechádzku; večierkom sedávali na podstení • navečer: navečer začalo snežiť
zvečera na začiatku večera • navečer: zvečera, navečer padla rosa • podvečer • podvečerom • expr. podvečierkom: domov sa vrátil až podvečer, podvečerom • predvečerom: predvečerom si zdriemol • na mrku • na mrkaní • na súmraku
podvečer1 p. predvečerom, zvečera
podvečer2 časť dňa medzi popoludním a večerom • predvečer: teplý, jarný podvečer, predvečer • predvečerie (Figuli)
predvečer, predvečerie p. podvečer2
prehľad 1. celkové dobré poznanie niečoho • orientácia: mať v niečom prehľad, orientáciu • rozhľad (dobré vedomosti o veci): umelecký rozhľad • obzor • horizont: mať široký obzor, horizont
2. zhrnutie umožňujúce ľahkú orientáciu: prehľad dejín literatúry • konspekt (krátky, obsažný prehľad): konspekt prednášky • sylabus (stručný prehľad): vypracovať sylabus • výpis • výpisok • výťah (zhustený prehľad): výpis, výpisok, výťah z článku • rešerš (prehľad údajov na istú tému) • evidencia (vedenie záznamov): mzdová evidencia
rešerš p. prehľad 2
šer p. šero
šero prechod medzi svetlom a tmou: večerné šero, šero izby • šerosť: šerosť chrámu • pološero: ranné pološero • polotma: v polotme sa črtali vrchy • prítmie: v hľadisku je prítmie • expr. temrava: nočná temrava • kniž.: šerosvit • temnosvit: šerosvit žalárovej izby • poet.: šer (Hviezdoslav) • polojas (Gráf) • polosvit (Vajanský) • zášerie (Hviezdoslav) • zried. polosvetlo (Timrava) • zastar. prítma (Šoltésová)
šerý 1. p. tmavý 2 2. p. tajomný
tajomný ktorý je zahalený tajomstvom, skrývajúci tajomstvo, plný záhad; nepreskúmaný • tajuplný • záhadný: tajomný, tajuplný ostrov; stretnúť tajuplnú, záhadnú bytosť • čudný • divný • podivný • zvláštny (ktorý dráždi, neschádza z mysle, vzbudzuje počudovanie, podozrenie): čudné, divné, podivné úkazy na nočnej oblohe; dorozumievali sa podivnou, zvláštnou rečou pohľadov a mlčania • zastaráv. šerý (časovo veľmi vzdialený, málo známy): šerý dávnovek • nepreniknuteľný • nevysvetliteľný • nevyspytateľný (ktorý sa dá rozumom ťažko poznať): nepreniknuteľná ľudská psychika, nevysvetliteľné javy, nevyspytateľný osud • nepoznaný • neznámy (doteraz nie dostačujúco známy): neznámy podmorský svet, neznáma vesmírna sila • zázračný • čarovný (plný tajomných síl, úkazov, príhod a pod.): zázračná, čarovná rozprávková ríša; zázračné, čarovné pôsobenie talizmanu • kniž. zastar. tajomstvaplný (Kalinčiak) • zastar. tajnostný (Kukučín, Hrušovský) • mystický • kniž.: mysteriózny • mystériový (nepochopiteľný ako mystika, nepreniknuteľný ako mystérium): má v sebe niečo mystické, mysteriózne; v kaplnke vznikla zvláštna, mystériová atmosféra • okultný • okultistický • nadprirodzený (vzdialený racionalite, nepochopiteľný rozumom): okultné, nadprirodzené javy • expr.: temný • tmavý
tmavý 1. ktorý má výraznú farebnú intenzitu; ktorý je sfarbený do čierna (op. svetlý, bledý) • temný: obraz namaľovaný tmavými, temnými farbami • sýty • tuhý: tmavá, sýta, tuhá modrá • čierny • tuhočierny • uhľovočierny • expr. zried. tuhotemravý (obyč. o farbe očí, vlasov a pod.): veľké čierne, tuhočierne, uhľovočierne oči; psík s huňatou čiernou, tuhočiernou srsťou; tuhotemravé zrenice (Figuli) • počerný • počernastý • kreolský • čokoládový (obyč. o farbe ľudskej pleti): vysmiata počerná, počernastá tvár dievčaťa; kreolská, čokoládová pokožka • černastý • černavý • zried.: černistý • potemný (ktorý je takmer čierny, blížiaci sa čiernej farbe): voda obmývala černasté, černavé kamene; černistý mach (J. Kráľ) • expr. pretmavý (veľmi tmavý)
2. ktorý je bez svetla al. ktorý je nedostatočne osvetlený (op. svetlý, jasný) • temný: bála sa vstúpiť do tmavého, temného vchodu; dostal sa do tmavej, temnej šachty • pochmúrny • pošmúrny • kniž. ponurý • kniž. zastar. ponurný (tmavý a nepríjemne, ťaživo pôsobiaci): ocitla sa sama v pochmúrnych uličkách neznámeho mesta; všade naokolo iba ponuré, pošmúrne domy • šerý • poet. súmračný • expr. temravý (ponorený do šera, do tmy): šerý, súmračný, temravý večer • tienistý • tônistý • zastar. tienny (zastretý tieňom): tienistá, tônistá gaštanová aleja; tienna izba (Šoltésová) • temnistý • tmavistý (nie celkom tmavý): temnisté, tmavisté pozadie • expr. pretmavý (veľmi tmavý) • expr. škamravý
3. p. hlboký 4 4. p. tajomný, záhadný 1, nejasný 1 5. p. smutný
záhadný 1. zahalený tajomstvom, plný záhad • tajomný • tajuplný: záhadné okolnosti, tajuplný hrad • čudný • divný • podivný • zvláštny (ktorý sa nedá presne pomenovať): čudné, divné správanie; mal taký zvláštny pohľad • nepreniknuteľný • nevysvetliteľný • nevyspytateľný (ktorý sa dá rozumom ťažko poznať): nevysvetliteľný, nevyspytateľný jav • šerý (časovo veľmi vzdialený, málo známy): šerý dávnovek • temný • tmavý: mať temnú, tmavú minulosť • nepoznaný • neznámy (nie dostačujúco známy): nepoznané, neznáme diaľky • zázračný • čarovný (plný tajomných síl, úkazov): zázračný, čarovný svet rozprávok • mystický • kniž.: mysteriózny • mystériový (záhadný ako mystika): mystická, mysteriózna atmosféra • okultný • nadprirodzený (nepochopiteľný rozumom): okultné, nadprirodzené javy • kniž. zastar. tajomstvaplný (Kalinčiak) • zastar. tajnostný (Kukučín, Hrušovský)
2. ťažko zrozumiteľný • nezrozumiteľný: záhadný, nezrozumiteľný nápis • nejasný • nezreteľný • dvojznačný (významovo nie presne určený): nejasné, nezreteľné metafory • nepresný • neurčitý • hmlistý • matný: neurčité, hmlisté spomienky • nepochopiteľný: nepochopiteľný jazyk symbolov • čudný • divný: je to čudný, divný prípad • kniž. pýtický (akoby vyslovený starogréckou veštkyňou Pýtiou): jeho pýtickým prognózam nik nerozumie • kniž.: rébusový • rébusovitý (majúci ráz rébusu) • kniž. zastar. enigmatický • kniž. spletitý • hovor. expr.: zapletený • spletený • zamotaný • pomotaný • zmotaný: zapletený, zamotaný, zmotaný príbeh
3. p. zvláštny 1
večer1 p. večierok 1, zábava 2
večierok 1. večerné podujatie, večerná slávnosť: hudobný, literárny večierok • večer: usporiadať diskusný večer; večer na počesť niekoho • kniž. soaré
2. p. zábava 2
zábava 1. príjemné vyplnenie voľného času; čin, podujatie, ktoré vyvoláva veselosť, príjemnú náladu • kratochvíľa: robiť niečo iba zo zábavy, z kratochvíle • expr. zábavka • rozptýlenie: hľadať zábavky, rozptýlenie • hra: neviazané hry vystriedali povinnosti • radovánky: prázdninové radovánky detí • hovor. expr. kabaret: na hodinách zemepisu mávali žiaci kabaret • hovor. expr.: komédia • kanada: s priateľmi je kanada • hovor. expr. psina: zajtra bude u nás psina • hovor. špásy: trávia dni v špásoch • subšt.: švanda • subšt. a vulg. sranda: zažiť švandu, srandu
2. spoločenské podujatie obyč. s hudbou a tancom: mladí išli na zábavu • veselica (zábava spojená s tancom, obyč. vonku): májová veselica • karneval (zábava s maskami) • muzika (dedinská tanečná zábava): vykrútiť dievča na muzike • diskotéka (s tancom spojená zábava mladých ľudí pri reprodukovanej hudbe): chodiť na diskotéku • hovor.: tanec • tancovačka (tanečná zábava): ísť na tanec, na tancovačku • hovor. žúr (zábava v súkromí spojená s pohostením): pozvať niekoho na žúr • večierok • večer • zastar. večerinka (Vajanský; menšia večerná zábava): spoločenský večer, večierok • ples • hovor. bál (veľká tanečná zábava) • majáles (májová tanečná zábava v prírode): školský majáles • juniáles (júnová tanečná zábava v prírode): usporiadať juniáles • radovánky: tešiť sa na dovolenkové radovánky • hýrenie • orgie (výstredná zábava): spomína na bezuzdné orgie • bakchanálie (pôvodne hýrivá slávnosť na počesť boha Bakcha v starom Ríme): hýria ako na bakchanáliách • hovor.: flám • lumpovačka • lumpačka (nočná zábava pri pijatike): chodili z flámu na flám • kniž. soaré (zábavný večierok) • expr. pohuľanka (bujná zábava s pitím): nočná pohuľanka • gaudium (pôvodne zábava na rozptýlenie konaná v kláštoroch na prehĺbenie spoločenstva; zábava vôbec) • zastar. veselie (veselá zábava): bujné veselie • zastar. šibrinky (fašiangová sokolská maškarná zábava) • slang. akcia: po štátniciach bola posledná akcia • slang. krúžkovica (zábava vysokoškolského krúžku) • slang. záťah: panský záťah sa nevydaril • subšt. čurbes (neviazaná, hlučná zábava): mám rád čurbesy s tvrdým rockom • subšt. mejdán: odmietla pozvanie na mejdán • subšt.: párty (pohostenie spojené so zábavou) • subšt. candrbál