Význam slova "ã æ ã zn" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

nadväzný príd. kt. priamo na niečo nadväzuje (význ. 2, 3): n. úkon;

záväzný príd. kt. zaväzuje (dodržať, splniť niečo): z-é smernice, z-á lehota;

zn. skr. značka

známa ž.

známka -y -mok ž.

1. prejav, svedectvo niečoho, príznak: z. choroby, strachu;
nejaviť z-y života, ukázali sa z-y odporu

2. úr. cenina (v podobe nálepky), kt. slúži ako doklad o zaplatení: poštová z., kolková z. kolok;
mesačná z. na preukaz

3. stupeň ocenenia prospechu a správania žiaka: dostať dobrú, zlú z-u, z. z dejepisu

4. drobný predmet slúžiaci na ustálené označenie niečoho: evidenčná z., z. pre psa;

známkovací príd. určený na známkovanie: z. stroj

známkovať nedok. hodnotiť známkou (-ami), klasifikovať: z. žiakov, z. diktát

známkový príd.: z-á tvorba, z. priemer

známosť -i ž.

1. k známy (význ. 1): z. svetových autorov

2. zastaráv. vedomosť, znalosť: dáva sa na (všeobecnú) z. oznamuje sa;
nemá o tom z. nevie o tom

3. užší spoloč., osob. vzťah, priateľstvo: vplyvné z-i, nadviazať z.;
(ako) po z-i ako pre známeho, medzi známymi

4. dôverný, blízky vzťah medzi mužom a ženou (pred manželstvom): vážna z.

□ mať z. chodiť s niekým

známy

I. príd.

1. ktorého pozná široká verejnosť, o kt. sa vie: z-a osobnosť, z. umelec, športovec, široko-ďaleko z. odborník;
expr. to je z-a figúra

2. kt. má človek vo vedomí z osob. styku, skúsenosti: z-a tvár, z-e veci, miesta;
je (všeobecne) z-e, že ... vie sa

3. kt. sa osobne pozná s niekým: nie som s ním z.

II. známy m. osobne známy človek: stretnúť z-ho, sú starí z-i;

znárodnieť -ie -ejú dok. stať sa majetkom celého národa, zľudovieť: piesne, verše, ktoré z-li

znárodniť dok. vyvlastniť súkromný majetok v prospech štátu: z. banky;
z-enie priemyslu po r. 1945;
z-ené hospodárstvo;

nedok. znárodňovať

znášanlivo prísl.;

znášanlivosť -i ž.

1. tolerancia (význ. 1): náboženská z.

2. schopnosť znášať niečo: z. prostredia, z. liekov

znášanlivý príd. kt. sa dobre znáša s ľuďmi, rešpektujúci názory iných, tolerantný: tichý, z. človek;

nedok. znášať -a

// zniesť sa

1. pomaly sa spustiť nadol, klesnúť: vták sa z-l na zem, lietadlo sa z-lo z výšky;

2. i nedok. byť v súlade, zhodnúť sa: s nikým sa nez-ie;
tí dvaja sa nez-ú;

nedok. znášať sa

znásilniť dok.

1. násilím prinútiť (ženu) na pohlavný styk: z. dievča;
pokus o z-enie, trest za z-enie

2. kniž. násilím ovládnuť niečo: z. vôľu niekoho;
z. skutočnosť prekrútiť;

nedok. znásilňovať

znáška -y -šok ž.

1. znesenie (význ. 1), znášanie: med z letnej z-y

2. množstvo (vajec) znesené za istý čas: priemerná denná z.;

znáškový príd.

znásobiť dok.

1. vynásobiť: z. dve čísla

2. mnohonásobne zväčšiť, zintenzívniť: z. počet členov;
z-ené úsilie;

nedok. znásobovať

// znásobiť sa mnohonásobne sa zväčšiť, zintenzívniť sa: ozvena sa z-la;
jeho radosť sa z-la;

nedok. znásobovať sa

znázorniť dok. názorne vyjadriť, zobraziť: graficky, matematicky z. (vzťahy);
umelecké z-enie skutočnosti;

nedok. znázorňovať

zníženina -y -nín ž. znížené miesto (v teréne): krasová z.

znížený príd.

1. (vzhľadom na okolie) nižšie položený: z. terén

2. menší, zmenšený (čo sa týka rozsahu, miery): z-é ceny

3. hud. z. tón o poltón nižší ako zákl. tón, op. zvýšený

znížiť -i dok.

1. urobiť (priestorovo) nižším, nízkym, op. zvýšiť: z. múr, z. hladinu (v nádrži)

2. urobiť nižším, hlbším: z. hlas, tón z-ený o poltón

3. ubrať, zmenšiť (čo sa týka množstva, intenzity ap.), op. zvýšiť: z. ceny, z-ený prídel;
z. náskok;
z. teplotu, rýchlosť

4. zhoršiť, op. zvýšiť: z. životnú úroveň;

znútra, zvnútra

I. prísl.

1. smerom od stredu; smerom z vnútornej strany, zdnu(ka), op. zvonka: prelomiť obkolesenie z., z. počuť hlasy

2. vnútri, zdnu(ka), op. zvonka: jablko je z. červavé, koláč je z. nedopečený

3. z vnútornej strany, op. zvonka: obložiť dvere z. čalúnením

II. predl. s G vyj. smer z vnútorného priestoru, spomedzi von: vyjsť z. domu, ozývať sa z. lesa