Význam slova "zoãƒâ ãƒâ ãƒâ ãƒâ" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

avízo -a avíz s. oznámenie, správa: dostať, poslať a.

□ d(áv)ať a. avizovať: dať a. o svojom príchode

blízko, blízo

I. prísl. k blízky, op. ďaleko: už sme b.;
pristúpiť bližšie;
mať k niekomu b.;

blúzočka -y -čiek ž. zdrob. k 1

otázočka -y -čiek ž. zdrob. expr.

zo

I. predl. → z²

II. čast. asi, približne: dieťa má zo 5 rokov, stojí to zo 10 korún

zo stanoviska predl. s G kniž. vyj. zreteľ, čo sa týka: zo s-a efektívnosti výroby treba zabezpečiť trhy

zo stránky predl. s G kniž. vyj. zreteľ, čo sa týka: zo s-y úpravy nevyhovuje;

zo strany predl. s G kniž. vyj.

1. pôvodcu deja: zo s-y príbuzných vyšla iniciatíva

2. zreteľ, čo sa týka: typ živočícha zo s-y vyššej nervovej činnosti;

zoči-voči

I. prísl. priamo, bezprostredne naproti, oproti: zastali si z.;
povedali si všetko z. do očí

II. predl. s D vyj. smer al. miesto priamo oproti, v bezprostrednej blízkosti: ísť z. nástrahám;
stáť z. súperovi

zočiť dok. zazrieť (význ. 1), zbadať, spozorovať: len čo ho z-l, zutekal

zošalieť, zošalieť sa -ie -ejú dok. stať sa šialeným, zblázniť sa, zblaznieť: z. od hrôzy;
vyčíňa, akoby (sa) bol z-l

● expr. to je na z-enie to sa nedá vydržať

zošedivieť -ie -ejú dok. stať sa šedivým, ošedivieť: z. od starostí, vlasy mu celkom z-li

zošeriť sa dok. kniž. neos. zotmieť sa, zmrknúť sa, zvečeriť sa: vonku sa z-lo nastalo šero

zošinúť sa -ie -ú dok. zosunúť sa, skĺznuť sa: z. sa nabok

zoširoka prísl.

1. do šírky (význ. 1), (na)široko: z. sa rozháňať, z. otvárať dvere;
z. sa usmievať prívetivo, milo, úprimne

2. obšírne, naširoko: z. vysvetľovať

● z.-ďaleka zo všetkých strán

zošit -a m.

1. zväzok zošitých listov papiera spevnených obálkou: školský z. písanka;
notový z.

2. časť väčšieho diela v podobe brožovanej publikácie: ukážkový z., dielo vychádza v z-och;

zošiť -je -jú dok. šitím spojiť (okraje niečoho): z. rukáv, z. obidva konce;
z. ranu;
z. hárky;

zošitok -tka m. zdrob.

zošitový príd.: z-é vydanie;

zošívačka -y -čiek ž. stroj(ček) na spájanie (listov) papiera: knihárska z.

nedok. zošívať -a

zošklbať -e -ú dok. expr. šklbaním odstrániť (z povrchu), skmásať: z-né lístie;
deti z-li plagáty postŕhali

zoškliviť dok. urobiť ošklivým, sprotiviť, zhnusiť: zápach mu z-l jedlo

// zoškliviť sa stať sa ošklivým, sprotiviť sa, zhnusiť sa: z-l sa mu svet

zoškrabať -e -ú, zoškriabať -e -u dok. škr(i)abaním odstrániť (z povrchu): z. lak, z. blato z topánok;
z. si kožu z tváre zodrieť;

zoškrabnúť -e -ú -bol dok. škrabnutím odstrániť: z. si chrastu strhnúť

nedok. zoškrabovať

// zoškrabať sa, zoškriabať sa

1. odlúpiť sa: z nábytku sa z-l náter

2. expr. zliezť (význ. 1): z. sa zo stromu;

nedok. k 1 zoškrabovať sa

zoškrtať dok. škrtaním skrátiť: z. rukopis, scenár;

nedok. zoškrtávať -a

zoškvariť dok. škvarením spiecť: z. mäso

// zoškvariť sa: slanina sa z-la, z-ená koža (na kačici)

zošľachtiť -chť/-i! dok.

1. urobiť ušľachtilým, zjemniť: z. city, mravy

2. (šľachtením) zlepšiť vlastnosti, zdokonaliť: z. plemeno koní;
z-ený papier;

nedok. zošľachťovať

zošľahať dok.

1. veľmi vyšibať, vyšľahať: z. koňa

2. zbiť (význ. 2), pozrážať, skmásať: vietor, lejak z-l kvety

nedok. zošľapovať

zošliapať -e -u dok.

1. veľmi pošliapať: z. trávu

2. schodiť (význ. 2), vyšliapať, vychodiť¹ (význ. 2): z-né podpätky;

zošliapnuť -e -u -pol dok. šliapnutím stlačiť, pritlačiť: z. pedál, z. nožný vypínač;

zošmyknúť sa -e -ú -kol dok. skĺznuť sa: z. sa nabok, dolu brehom, šatka sa jej z-la z hlavy;

nedok. zošmykovať sa

zošnurovať dok.

1. stiahnuť šnúrkami, zašnurovať: z. topánku, živôtik

2. takto obopnúť: z-ný driek;

● expr. (cítiť sa) ako z-ný spútaný

zošpatiť dok. urobiť veľmi škaredým, špatným: tvár z-ená vyrážkami;
z. sa účesom

zošporiť, zošporovať dok. hovor. usporiť (význ. 1, 2), ušetriť: z. pár korún (pri kúpe);
na tom nez-š (finančne) nezískaš

zošpúliť -i -ľ! dok. špúlením vysunúť: z. ústa

// zošpúliť sa: ústa, pery sa z-li (na bozk)

zošraubovať dok. hovor. zoskrutkovať: z. krídla oblokov

zošrotovať dok. zomlieť, rozdrviť na šrot: z. obilie;
z. papier;

zoštátniť -i dok. urobiť vlastníctvom štátu, poštátniť: z. priemysel, pôdu, školstvo;

nedok. zoštátňovať

zoštelovať [-t-] dok. subšt. nastaviť: z. brzdy

zoštepovať [-t-] dok. štepom zošiť: z. šev

zoštíhlieť -ie -ejú dok. stať sa štíhlejším, štíhlym: z. v bokoch;
cviky na z-enie

zoštíhliť -i dok. urobiť štíhlejším, štíhlym: strih šiat z-l postavu;

nedok. zoštíhľovať

// zoštíhliť sa dok. stať sa štíhlejším, štíhlym;

nedok. zoštíhľovať sa

zoštylizovať dok. štylizovaním zostaviť: z. list, článok, zložito z-ná veta

zošuchnúť -e -ú -chol dok. (po)šuchnutím zosunúť: z. prikrývku na zem;

nedok. zošuchovať

// zošuchnúť sa: z. sa zo stoličky, z. sa po lane;

nedok. zošuchovať sa

zošúľať -a dok. šúľaním skrútiť: z. papierik

// zošúľať sa

1. skrútiť sa: plátok sa na slnku z-l

2. expr. skotúľať sa: z. sa z pohovky

zošúveriť dok. skrútiť (význ. 1), pokrčiť, skrčiť; skriviť: z. papier, čelo;
staroba ho z-la

// zošúveriť sa: suché lístie sa z-í, doska sa z-la;
z-ená tvár vráskavá

zošvagriť sa dok. dostať sa do švagrovského vzťahu: z-ení muži

zoťať -tne -tnú dok.

1. odseknúť (význ. 1), odťať: z. vrchovec stromu;
z. hlavu sťať

2. vyrúbať (význ. 1), vyťať: z. strom, z-tý lesný porast;

zožať -žne -žnú dok.

1. skosiť (význ. 1, 2), pokosiť: z. obilie;
z. lán

2. kniž. získať (význ. 1): z. slávu;

zožehliť dok.

1. žehlením upraviť: z. šev

2. takto utvoriť: z. záhyby

zoženštene prísl.: vyzerať z.;

zoženštenosť -i ž.

zoženštený príd. pejor. (o mužovi) kt. má vlastnosti typické pre ženy: z. mladík;

nedok. zožierať -a

1. k 1 – 4

2. trápiť, sužovať: z-a ho nepokoj;
z-ný výčitkami

// zožierať sa trápiť sa (význ. 1), sužovať sa: z. sa myšlienkami, zbytočne sa z-š (pre neúspech)

nedok. zožínať -a

zožltnúť -e -ú -tol dok. ožltnúť: lístie z-lo, z-tý papier

zožrať -žerie -žerú -tý/-ný dok.

1. žraním spotrebovať, požrať: kôň z-l ovos, húsenice z-li lístie;
hrub. (o ľuďoch) zjesť, pojesť: všetko by z-l sám i fraz. je nenásytný, lakomý

2. rozleptať (význ. 1), rozožrať: kov z-tý hrdzou

3. hovor. expr. spotrebovať (význ. 1), pohltiť: pec z-ie veľa paliva;
z-lo mu to veľa času zabralo

4. expr. zničiť (význ. 1): ak sa dáme, z-ú nás;
idú sa z. od nenávisti;
ťažká robota mu z-la zdravie

● hrub.: z. niečo aj s chlpmi naivne uveriť niečomu;
z-r si to! nestojím o to;

zväzoček -čka m. zdrob. k 1, 2