Význam slova "mi" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

nájdených 313 výsledkov (3 strán)

  • miagať -a nedok. expr.

    1. pučiť, rozpúčať, mliaždiť: m. zemiaky

    2. húžvať, krčiť: m. vreckovku

    // miagať sa

    1. miesiť sa, brodiť sa: m. sa v blate

    2. tlačiť sa: m. sa v autobuse

  • miasť mätie mätú nedok. mýliť, pliesť, zavádzať: m. protivníka;
    tvoja otázka ma m-ie;
    m. hlavu niekomu zavádzať niekoho

    // miasť sa: m. sa v reči

  • miazga -y ž. šťava prúdiaca v rastlinných cievach;
    anat. bezfarebná tkanivová tekutina, lymfa;

  • miazgový príd.: anat. m-é uzliny

  • michalka -y -liek ž. hovor. podpňovka (huba)

  • miecha -y ž. nervový povrazec uložený v chrbtici;

  • miechový príd.

  • mieň -a mn. N a A -e m. sladkovodná ryba, zool. Lota

  • mieniť -i nedok.

    1. ako modálne sloveso v spoj. s neurč. vyj. vôľu, chuť, úmysel (pri zápore odmietnutie) činiteľa konať dej, hodlať, chcieť, zamýšľať: (ne)m-m dlho čakať

    2. kniž. myslieť si, nazdávať sa, domnievať sa: m-l, že je už neskoro

    3. mať na mysli, rozumieť: koho tým m-te?

    4. mať názor, myslieť: dobre m-ené slovo

  • mienka -y -nok ž. zmýšľanie, úsudok, názor: verejná m., povedať svoju m-u

    mať dobrú, zlú m-u o niečom dobre, zle si o niečom myslieť;
    mať takú m-u, že ... nazdávať sa, že ...;
    mať m-u niečo urobiť zamýšľať niečo urobiť

  • mienkotvorný príd. (výrazne) pôsobiaci, vplývajúci na ver. mienku, zúčastňujúci sa na jej utváraní: m-é noviny

  • mier -u L -i m.

    1. stav bez vojny: nastoliť m., zabezpečiť v oblasti m., žiť v m-i

    2. dohoda o skončení vojny: uzavrieť m.

    3. stav bez sporov, pokoj, zhoda: m. v rodine, m. duše;

  • miera -y mier ž.

    1. rozsah, veľkosť, rozmery dané v istých jednotkách: šaty na m-u;
    peňaž. úroková m.;
    ekon. m. nadhodnoty

    2. jednotka merania: plošná, dĺžková, dutá m.

    3. mierka (význ. 1)

    4. primerané množstvo, rozsah niečoho: mať veľkú m-u zodpovednosti;
    do istej m-y čiastočne;
    v plnej m-e celkom;
    do akej m-y do akého stupňa;
    (piť, pracovať) s m-ou primerane, nie priveľa

    vyviesť z m-y z rovnováhy;
    uviesť na pravú m-u opraviť;
    merať každému rovnakou, inou m-ou;
    všetko s m-ou netreba nič preháňať;

  • mieridlo -a -diel s. časť zbrane určená na mierenie

  • mieriť -i nedok.

    1. cieliť: m. na nepriateľa puškou, m. do cieľa;
    dobre m-ená strela;
    m. prstom ukazovať

    2. mať na mysli, mieniť; zameriavať sa: m-l na jej ochotu;
    viem, kde m-te na čo myslíte

    3. pohybovať sa istým smerom, smerovať: m. na stanicu

  • mierka -y -rok ž.

    1. zariadenie na meranie, meradlo, miera: kontrolná m.

    2. rozsah, rozmer: nakresliť trojuholník v zmenšenej m-e;
    m. mapy pomer zmenšenia ku skutočným rozmerom zobrazovaného

    3. nádoba na meranie; jej obsah: m. jačmeňa, hrachu

  • mierne prísl.;

  • mierniť -i nedok.

    1. robiť miernejším, miernym, zmierňovať: m. bolesť, krivdu, nedorozumenie

    2. uspokojovať, krotiť, tíšiť: m. hráčov, m. sa v hneve;
    nevie sa m. ovládať

    // mierniť sa stávať sa miernejším, miernym, zmierňovať sa, zmenšovať sa: bolesť sa m-i

  • miernosť -i ž.

  • mierny príd.

    1. vyznačujúci sa malou al. strednou mierou istej vlastnosti: m-a bolesť, m. vietor;
    m-e podnebie bez teplotných výkyvov, op. drsné;
    m. svah, op. strmý

    2. striedmy, zdržanlivý: m. v jedení, pití;
    m. fajčiar

    3. pokojný, tichý, nevýbojný: m-a povaha;

  • mierotvorný príd. usilujúci sa o upevnenie al. utvorenie mieru: m-á osobnosť, iniciatíva

  • mierový1 príd. k 1, 2: m-é úsilie, hnutie;
    m-á zmluva

    mierový2 príd. k 2

  • mierumilovne prísl.;

  • mierumilovnosť -i ž.

  • mierumilovný príd. usilujúci sa zachovať mier, znášanlivý: m-é národy;

  • miešač -a m. živ. kto mieša: film. m. zvuku mixér;

    miešač -a mn. -e m. neživ. miešací stroj, mixér (význ. 1, 3)

  • miešací príd. určený na miešanie: m. stroj, bubon

  • miešačka -y -čiek ž.

    1. osoba, kt. niečo mieša

    2. miešací stroj: m. betónu, mechanická m.

  • miešanec -nca m. jedinec vzniknutý miešaním plemien; kríženec, bastard

  • miešanina -y -nín ž.

    1. čo vzniklo zmiešaním, zmes: m. medi a cínu, m. osiva, hlasov

    2. trocha pejor. niečo nesúrodo spojené: m. jazykov, m. jedla

  • miešanka -y -niek ž.

    1. k miešanec

    2. poľnohosp. miešanina kŕmnych rastlín: ozimné, trávne m-y

  • miešaný príd.

    1. zhotovený, vzniknutý miešaním (význ. 2): m-é hnojivá;
    hud. m. zbor z muž. a žen. hlasov;
    šport. m-á štvorhra (v tenise);
    mat. m-é čísla

    2. rôznorodý, pestrý: m-á strava, m-é obecenstvo

  • miešať -a nedok.

    1. krúživo (niečím) pohybovať v tekutej al. sypkej látke: m. (lyžičkou) kávu

    2. spájať rozlič. prvky tak, že utvoria zmes: m. maslo s cukrom;
    m. čaj s rumom;
    m. nápoje pripravovať z rozlič. materiálu;
    m. farby

    3. nesúrodo spájať, pliesť: m. jazyky

    4. meniť poradie, premiešavať: m. karty

    5. zapletať (význ. 5), zaťahovať: nechcem ťa do toho m.

    // miešať sa

    1. zasahovať, starieť sa, pliesť sa: m. sa do rozhovoru;
    nem-aj sa medzi nás! expr. m. sa do niečoho ako varecha

    2. navzájom sa prestupovať, zlievať sa: do hudby sa m-l krik, vône sa m-li

  • miesič -a m. živ. kto miesi: m. chleba;

    miesič -a mn. -e m. neživ. miesiaci stroj

  • miesička -y -čiek ž.;

  • miesiť -i nedok. kruhovitými pohybmi preskupovať nejakú hmotu; tak pripravovať: m. hlinu, m. cesto na rezance;
    m. chlieb

    // miesiť sa

    1. zabárať sa do niečoho (pri práci, pohybe ap.); brodiť sa: m. sa v blate

    2. expr. pohybovať sa v množstve; tlačiť sa, tiesniť sa: ľudia sa m-li na námestí

    3. expr. vrtieť sa, hniezdiť sa: m. sa na posteli

  • miesiželezo -a mn. -ovia m. expr. (podľa rozpráv. postavy) silák

  • miešok -ška m. zdrob. k 1: anat. vlasový m.;
    zool. jedový m.

  • miesť metie metú nedok. hádzať, vrhať, metať: vietor m-ie sneh (na cestu);
    neos. (vonku) m-ie je metelica

    → nová metla dobre m-ie

  • miestami prísl. na niekt. miestach, niekde, kde-tu: vlasy m. šedivé

  • miestečko [-ťe-], miestočko -a -čiek s. zdrob.

    → teplé m.

  • miestenka -y -niek ž. poukážka na miesto v dopr. prostriedku: rezervovať si m-u;

  • miestenkový príd.: m. vozeň

  • miestne prísl. k 1, 2: m. obmedziť;
    m. umŕtviť;

  • miestnosť -i ž. stenami ohraničený priestor v budove: spoločenské, obchodné m-i;

  • miestnôstka -y -tok ž. zdrob.

  • miestny príd. k 1 – 3: m. dážď, m-e pomery;
    m-a bolesť;
    m. zvyk;
    m. úrad;
    (prv) m. národný výbor, skr. MNV;
    lingv. m-e mená;

  • miesto2

    I. predl. s G namiesto: m. vody pije víno;
    prišiel m. mňa

    II. miesto toho, aby; miesto aby spoj. podraď. vyj. prípustkový vzťah: m. toho, aby pracoval, odcestoval;
    m. aby sa učil, išiel do kina

    miesto1 -a miest s.

    1. vymedzený priestor ako oblasť jestvovania, konania niečoho; priestor, na ktorý sa poukazuje al. kt. je ináč určený: chránené m. v hore, m. stretnutia;
    m. na sedenie;
    dať veci na m.;
    lingv. príslovka m-a

    2. vymedzený priestor ako časť celku: opraviť m. v článku;
    poškodené m. na nábytku

    3. mesto, obec al. osada: m. narodenia, kúpeľné m.

    4. umiestnenie (v poradí): skončiť na 3. m-e;
    desatinné m.

    5. postavenie v zamestnaní, funkcia; zamestnanie: mať zodpovedné m.;
    hľadať si m., byť bez m-a

    6. obyč. mn. hovor. inštancia: odvolať sa na vyššie m-a;

  • miestodržiteľ -a mn. -lia m. zástupca, námestník panovníka v závislej krajine;

  • miestodržiteľský príd.

  • miestopis -u m. geogr. opis ľudských sídlisk; topografia;

  • miestopisný príd.: m-á kniha

  • miestoprísažne prísl.

  • miestoprísažný príd. práv. zastupujúci prísahu: m-é vyhlásenie;

  • migrácia -ie ž.

    1. zmena sídliska, sťahovanie: m. obyvateľstva

    2. odb. premiestňovanie sa: m. pracovných síl;
    bot. m. rastlín;
    geol. m. presakujúcej vody;

  • migračný príd.: m. úrad

  • migrant -a m. kto mení miesto pobytu s cieľom usadiť sa v inom štáte: ilegálne prevádzať m-ov cez hranice;

  • migrantka -y -tiek ž.

  • migréna -y ž. prudké bolenie hlavy

  • mih -u m.

    1. žmurknutie, mihnutie: m. oka

    2. okamih: krátky m.;
    v m-u prísť

    3. rýchly pohyb, mihnutie: m. krídel

  • mihalnica -e -níc ž.

    1. pohyblivý kožný kryt na oku, viečko: privreté, napuchnuté m-e, pohnúť m-mi

    2. obyč. mn. riasy, obrvy: dlhé, čierne m-e

  • mihať nedok. robiť rýchle pohyby: m. bičom, ihlou;
    m. očami, viečkami žmurkať, mrkať;

  • dok. mihnúť -e -ú -hol

    1. urobiť rýchly pohyb: m. prútom nad hlavou

    2. i mihnúť sa preblesnúť, preletieť: myšlienka (sa) mu m-la hlavou;
    v diaľke (sa) m-lo svetlo;
    neos. m-lo mu mysľou

    nem. ani okom ostať pokojný;
    bez m-tia (oka) pokojne; chladnokrvne

    // mihať sa

    1. rýchlo sa pohybovať; nakrátko, v rýchlom slede sa ukazovať, mihotať sa: nohy sa v tanci m-jú, tiene sa m-jú

    2. (o svetle) kmitavo svietiť, mihotať sa, prebleskovať, trblietať sa: plameň, hviezda sa m-á;

  • dok. mihnúť sa nakrátko sa ukázať, kmitnúť (sa): v okne sa m-la tvár;

  • mihom prísl. v okamihu, v momente, rýchlo, náhle: m. zmizol

  • mihot -u m. mihotanie: m. hviezd, sviečok

  • mihotať sa -ce/-tá -cú/-tajú nedok. mihať sa (význ. 1, 2): riadky sa mu m-li pred očami;
    m-nie hviezd

  • mihotavo prísl.

  • mihotavý príd. kt. sa mihoce, trblietavý, jagavý: m-é svetlo;

  • mikádo -a s. krátky žen. účes

  • mikrób -a m. mikroorganizmus;

  • mikrobiálny príd.: m-e procesy

  • mikrobiológ -a mn. -ovia m. odborník v mikrobiológii;

  • mikrobiológia -ie ž. veda o mikroorganizmoch;

  • mikrobiologička -y -čiek ž.;

  • mikrobiologický príd.

  • mikrobus -u/-a m. motor. vozidlo pod. autobusu na prepravu menšieho počtu osôb

  • mikročip -u m. (angl.) elektrotech. čip s väčšou hustotou polovodičových prvkov

  • mikroekonómia -ie ž. ekon. súčasť ekonómie, kt. venuje pozornosť jednotlivým hosp. subjektom, spotrebiteľom, určovaniu cien na trhu atď., op. makroekonómia;

  • mikroekonomický príd.;

    mikroekonomicky prísl.

  • mikroelektronický príd.: m-é systémy, obvody, prvky

  • mikroelektronika -y ž. vedný odbor, kt. má za cieľ miniaturizovať elektronické prístroje a zvyšovať ich spoľahlivosť a životnosť;

  • mikrofilm -u m. pás zachytávajúci texty ap. v zmenšenej mierke (použ. pri dokumentácii)

  • mikrofiš -u m. plochý film so záznamom viacerých mikrofilmových snímok

  • mikrofón -u m. menič mechanických kmitov membrány na elektrické (použ. na prenášanie zvuku): rozhlasový, telefónny m;

  • mikrofónový príd.

  • mikroklíma -y ž.

    1. klimatické pomery v malej oblasti, miestne podnebie, op. makroklíma

    2. spoloč. prostredie príznačné pre istú menšiu skupinu ľudí: m. malomesta

  • mikrokozmos -mu m. svet viditeľný pod mikroskopom, op. makrokozmos, makrosvet;

  • mikrometer -tra L -i mn. -e m. podielová jednotka dĺžky v sústave SI, milióntina metra

  • mikrón -u m. star. pomenovanie pre mikrometer

  • mikroorganizmus -mu m. najmenší živý organizmus viditeľný iba mikroskopom, mikrób, op. makroorganizmus

  • mikroprocesor -a m. inform. zákl. programovateľná jednotka na riadenie zložitých operácií;

  • mikroprocesorový príd.: m. riadiaci systém

  • mikroskop -u m. prístroj na zväčšovanie veľmi malých, obyč. voľným okom neviditeľných predmetov, drobnohľad

    mať niečo pod m-m pozorne sledovať;

  • mikroskopický príd.

    1. robený mikroskopom: m-é vyšetrenie

    2. viditeľný iba mikroskopom, op. makroskopický: m-é čiastočky;

    mikroskopicky prísl.

  • mikrosvet -a m. mikrokozmos, op. makrosvet

  • mikrotén -u m. obch. tenučká polypropylénová fólia použ. na balenie (potravinárskych) výrobkov;

  • mikroténový príd.: m-é vrecko

  • mikrovlna -y -vĺn ž. oznam. tech. iba mn. mikrovlny elektromagnetické vlny kratšie ako 1 cm;

  • mikrovlnka -y -niek ž. hovor. mikrovlnná piecka (rúra): ohriať si obed v m-e

  • mikrovlnný, mikrovlnový príd.: m-á piecka (rúra)

  • mikulka -y -liek ž. maňuška;

  • mikulkový príd.

  • mil. skr. milión

  • milá ž. k 1, 2

    míľa -e míľ ž. stará dĺžková miera na určovanie väčších vzdialeností: námorná m. asi 1,8 km;
    anglická m. asi 1,6 km

    expr. byť na m-e, kilometre vzdialený od niečoho nemať s niečím nič spoločné;

  • miláčik -a mn. -ovia m.

    1. milovaný, obľúbený človek, obľúbenec: m. obecenstva, rodiny

    2. hypok. dôverné, nežné oslovenie

  • milenec -nca m.

    1. muž v ľúbostnom vzťahu k žene, milý: mať m-a

    2. iba mn. milenci muž a žena v ľúbostnom vzťahu, ľúbostný pár;

  • milenecký príd.: m. vzťah;

    milenecky prísl.

  • milenka -y -niek ž. milá;

  • milený príd. expr. milý, milovaný: syn môj m.

  • miliarda -y -iárd ž. čísl. zákl.

    1. tisíc miliónov

    2. expr. veľmi veľa: m-y hviezd;

  • miliardár -a m. ktomiliardový majetok

copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV