Význam slova "vlã ã ã ã ã ã" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

opak. vláčievať -a

// vláčiť sa

1. vliecť sa (význ. 1): sukňa sa v-i po zemi

2. expr. ťažko, namáhavo chodiť: chorý sa ledva v-i

3. expr. vytrvalo, neodbytne, veľa chodiť: v. sa za dievčatami;
prečo sa ta stále v-š? v. sa po meste túlať sa, potĺkať sa;

opak. vláčievať sa

vláčik -a m. zdrob.

1. expr. k vlak

2. det. hračka: elektrický v.

vláčiť -i nedok.

1. vliecť (význ. 1): v. závoj, vlečku za sebou, kôň v-l jazdca

2. expr. s námahou nosiť, teperiť: v. kufre, nákupy, v. dieťa na rukách

3. expr. dlho vodiť, nechať (nasilu) chodiť: v. turistov po meste;
budú ho v. po súdoch

● ledva nohy v-i ťažko chodí (od únavy ap.);

vláčne prísl.;

vláčnosť -i ž.

vláčny príd.

1. mäkký (význ. 1), tvárny, poddajný: v-e cesto, v-a pokožka

2. pôsobiaci dojmom poddajnosti, pružný, plynulý: v-e pohyby;

vláda -y vlád ž.

1. najvyšší výkonný orgán št. moci, zbor ministrov s jeho predsedom: predseda v-y, členovia v-y, zostaviť (novú) v-u, zasadnutie v-y;
vec prerokúvaná vo v-e na schôdzke vlády

2. spravovanie štátu; moc, vládnutie: v. sociálnych demokratov;
ujať sa, zmocniť sa v-y;
za v-y Mateja Korvína počas panovania

3. rozhodujúce postavenie, vplyv; nadvláda, moc: v. kapitálu, v. hŕstky mocných;

4. (teles.) sila: telo leží bez v-y

● stratiť v-u nad sebou prestať sa ovládať;

vládať -dze -dzu nedok. mať silu, schopnosť; môcť, stačiť: ešte v-e robiť, rozmýšľať;
nev-e sa ani pohnúť je slabý;
jedol, koľko (len) v-l veľa

vládca -u mn. -ovia m.

1. panovník, vladár: despotickí v-ia

2. kto má moc, kto rozhoduje: politickí v-ia;
neobmedzený v. (domácnosti);

vládcovský príd.

vládkyňa -e -kyň ž.;

vládnuť -e -u -dol -uc -uci nedok.

1. byť panovníkom, panovať: v krajine v-li králi, neobmedzene v. (nad podmaneným územím)

2. mať polit. moc, vykonávať vládu: v niektorých krajinách v-u ľavicové strany

3. mať rozhodujúci vplyv: v dome v-e hlava rodiny

4. vedieť narábať, ovládať (význ. 3): v. štetcom, sláčikom;

5. zvyčajne sa vyskytovať, byť, panovať: všade v-la disciplína, poriadok;
na severe v-e tundra prevláda

vládny príd. k 1, 2: v. činiteľ, v-a kríza, v-e uznesenie, v-e nariadenie;
v-a forma

vládychtivosť -i ž.

vládychtivý príd. túžiaci, dychtiaci po vláde: v. človek, v-é sily;

vlákať -a dok. lákaním dostať niekam, prilákať, privábiť: v. myš do pasce

vlákenko -a -niek s. zdrob.

vláknina -y -nin ž. vláknitá látka; vlákna: drevná v., izolačná v.;

vlákninový príd.

vláknitosť -i ž.

vláknitý príd.

1. kt. obsahuje vlákna: v-é rastliny, v-é väzivo

2. kt. má charakter vlákna: v-é výbežky (v organizme);

vlákno -a -ken/-kien s.

1. nitkovitý materiál na výr. priadze, celulózy ap.: prirodzené, umelé v., textilné v-a, viskózové, kovové v.

2. čo pripomína vlákno: mäsové v-a, v-a pavučiny;
anat. nervové v-a;

vláknový príd.;

vlámačka -y -čiek ž. hovor. vlámanie: v-y do chát

vlámanie -ia s. násilné vniknutie do voľne neprístupného, zamknutého ap. prostredia s úmyslom kradnúť

vlámať sa -e -u dok. dopustiť sa vlámania: v. sa do bytu, do trezoru

vlásenka -y -niek ž.

1. vlásnička: zapichnúť si v-u (do vlasov)

2. pílka v. veľmi tenká pílka: vyrezávať figúrky pílkou v-ou

vlásie -ia s. hromad. vlasy (význ. 2): konské v.

vláskový príd.;

vlásnička -y -čiek ž. zahnutý drôtik na upevňovanie žen. účesu, vlásenka: vlasy prichytené v-mi

vlásočnica -e -níc ž. odb.

1. úzka rúrka, v kt. sa prejavuje kapilarita, kapilára

2. cieva s najmenším priemerom, kapilára;

vlásočnicový príd.: v-é krvácanie

vlások -ska/-sku m.

1. zdrob. k 1, 2: detské v-y;
tenký ako v.

2. čo pripomína vlások: v. na hodinkách pero

● (uniknúť, vyhnúť sa ap.) o v. tesne, o kúsok;
expr. → život mu visel na v-u;
(len) na v-u viselo, len v. chýbal málo chýbalo;

vlčí príd.: v-ie zuby;
v. brloh;

● v-ia tma neschopnosť jasne vidieť (problémy);

vlčiak -a mn. N a A -y m. nem. ovčiak

vlčica -e -číc ž.;

vlčinec -nca m. vlčí brloh

● expr. zima ako vo v-i veľká