Význam slova "sved" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

svedčať -í -ia nedok. byť vhodný, pristať, slušať, hodiť sa, svedčiť (význ. 4): šaty jej s-ia;
neos. urobiť niečo, ako s-í ako sa patrí, ako sa sluší

// svedčať sa patriť sa, slušať sa, svedčiť sa: nes-í sa odvrávať, aby si odvrával;
neos. správaj sa, ako sa s-í

opak. k 1 – 3 svedčievať -a

// svedčiť sa svedčať sa: nes-í sa odvrávať, aby si odvrával;
neos. správaj sa, ako sa s-í

švédčina -y ž. švédsky jazyk

svedčiť nedok.

1. vypovedať pred súdom, úradom (ako svedok): s. proti obžalovanému;
krivo s. vedome klamať

2. stávať sa dôkazom, ukazovať: jeho oči s-li o obdive, výsledky s-ia proti nemu;
všetko s-í o tom, že ... nasvedčuje

3. zastaráv. súhlasiť, prisviedčať: aj s-l, aj nesúhlasil

4. svedčať: šaty jej s-li;
neos. urobiť niečo, ako s-í ako sa patrí, ako sa sluší

● kto mlčí, ten s-í;

svedčne prísl. ako sa patrí, náležite: s. sa správať

svedčný príd. kt. pristane, svedčí: s-é šaty;

svedecký príd.: s-á výpoveď;

svedectvo -a -tiev s.

1. hodnoverné tvrdenie, osvedčenie o niečom; závažná správa: odoprieť s.;
podľa s-a účastníkov

2. kniž. dôkaz niečoho, doklad, prejav: výsledky sú s-om ich úsilia;
s. úpadku

□ (vy)dávať s. o niečom, o niekom svedčiť, prezrádzať

svedkyňa -e -kýň ž.;

svedočné s. suma poskytnutá svedkovi na náhradu výdavkov spojených so svedčením na súde

svedok -dka mn. -ovia m.

1. kto svedčí (význ. 1): korunný s. hlavný;
krivý, falošný s. vypovedajúci nepravdu;
výpoveď s-ov

2. kto je prítomný pri dôležitom konaní, aby to dosvedčil, overil: s-ia pri sobáši, pri závete

3. osobne prítomný pozorovateľ istej udalosti: očitý s. zrážky;
povedať niekomu niečo bez s-ov;

□ byť s-om svedčiť

● volať niekoho, niečo za s-a odvolávať sa na autoritu niekoho, niečoho;

svedomie -ia s. vedomie a pocit zodpovednosti za svoje činy z hľadiska mravných zásad: výčitky s-ia;
povedal to s dobrým s-ím zodpovedne;
spytovanie s-ia uvažovanie o svojom morálnom správaní, náb. zisťovanie spáchaných hriechov, súčasť spovede

● mať čisté s. a) necítiť vinu b) nemať účasť na niečom nenáležitom;
mať zlé s. mať pocit viny;
mať niekoho na s-í zaviniť niečie nešťastie, smrť;
má niečo na s-í a) zavinil niečo zlé b) niečo ho trápi, ťaží;
s. ho hryzie trápi ho pocit viny;
vziať si niekoho, niečo na s. prevziať zodpovednosť;
(konať) podľa svojho najlepšieho → vedomia a s-ia;
mať to s., nemať toho s-ia môcť, nemôcť niečo vykonať;
expr.: nemať s., s-ia byť bezcitný;
stúpať, vstupovať niekomu do s-ia dohovárať

svedomito, svedomite prísl.: s. pracovať;

svedomitosť -i ž.

svedomitý príd. konajúci povinnosti zodpovedne a spoľahlivo; statočný; svedčiaci o tom: s. človek, pracovník, v práci je s.;
s-é štúdium;

švédsky príd. k Švéd, Švédsko: š. jazyk;
š-a oceľ;
š-a misa obložená;

švédsky prísl.: hovoriť (po) š.