Význam slova "ret" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

retardácia -ie ž. odb. spomaľovanie, spomalenie, oneskorovanie, oneskorenie: r. vo vývine;

retardačný príd.: r. vplyv

retardovane prísl.: pôsobiť r.;

retardovanosť -i ž.

retardovaný príd. kniž. al. odb. spomalený, zaostávajúci (mentálne, vývinovo): deti r-ých rodičov;

reťaz -e ž.

1. pohyblivo spojený rad článkov, obyč. kovových, použ. na spájanie, držanie al. ťahanie: železná, oceľová r., snehové r-e;
zavrieť bránu na r.;
uviazať psa na r.;
dať niekoho do r-í sputnať ho

2. sled osôb, vecí al. javov vo viac-menej súvislom páse: r. detí, poľovníkov;
r. vrchov, r. automobilov;
r. spomienok;
utvoriť r. (ľudí) (pri podávaní tehál);
živá r. súvislý rad ľudí držiacich sa za ruky s manifestačným cieľom

● držať niekoho (ako) na r-i obmedzovať ho;
expr. je ako z r-e pustený bujný, neviazaný;

reťazec -zca m. odb. reťazovitý útvar;
chem. atómový r., telev. snímací r.;
odb. potravinový r. postupnosť krokov od výr. cez predaj po spotrebu potravín

reťazovitý príd. podobný reťazi: r. útvar

reťazový príd.: r. most zavesený na reťaziach;
r-á píla;
chem. r-á reakcia pri kt. 1 reakcia vyvoláva druhú, pren. publ. situácia, keď 1 udalosť vyvoláva druhú;

retiazka -y -zok ž.

1. zdrob. k 1: viesť kravu na r-e

2. (ozdobná) kovová šnúra pletená ako reťaz: zlatá r., r. na hodinky;

retiazkový príd.

rétorický príd. k 1: r. štýl;
hovor. iron. predniesť r-é cvičenie (prázdny) rečnícky prejav

rétorika -y ž.

1. rečníctvo; veda o ňom: prednášať r-u

2. hovor. rozprávanie, spôsob reči; rečnenie (význ. 2): to je len r. (, nie skutky); zanechať planú r-u;

retranslácia -ie ž. oznam. tech. prenos vysielania inej stanice;

retranslačný príd.: r-á stanica

retroaktivita -y ž. práv.: r. zákona pôsobenie zákona na veci a vzťahy jestvujúce predtým, ako nadobudol účinnosť, spätné pôsobenie zákona

retroaktívne prísl.: paragrafy pôsobiace r.;

retroaktívnosť -i ž.

retroaktívny príd. práv. pôsobiaci so spätnou platnosťou; svedčiaci o tom: r-a novela zákona; r. účinok právnej normy;

retrográdne prísl.

retrográdny príd. odb. smerujúci naspäť, spätný: lingv. r. slovník uvádzajúci slová abecedne podľa poradia hlások odzadu;

retrospektíva -y ž. pohľad späť, na min. udalosti;

retrospektívny príd.: r-a výstava;
r. dej oproti zákl. deju minulý

retroštýl -u m. štýl, ráz niečoho minulého, obnoveného: zábava v r-e

retuš -e ž. menšia dodatočná úprava: r. fotografie, textu

retušovať nedok. i dok. (u)robiť retuš: r. snímku;