Význam slova "radi" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

radiácia -ie ž. fyz. vyžarovanie, (rádioaktívne) žiarenie;

radiačný príd.

radiálne prísl.

radiálny príd. odb. idúci, prebiehajúci v smere polomeru: r-a doprava lúčovitá;
r-a turbína;
r-a pneumatika;

radián -u/-a m. fyz. jednotka uhlovej miery (pomocná zákl. jednotka sústavy SI), zn. rad

radiátor -a m. vyhrievacie teleso ústredného vykurovania: liatinový r.;

radiátorový príd.: r. ventil, systém

opak. radievať -a

// radiť sa¹

1. vymieňať si názory, mať poradu: r. sa o návrhu plánu

2. žiadať o radu: r. sa s odborníkom, r. sa právnika;

opak. radievať sa

radikál -a m. radikalista (význ. 1, 2)

radikalista -u m.

1. stúpenec radikalizmu, radikál

2. radikálny človek, radikál;

radikalistický príd.;

radikalisticky prísl.

radikalizmus -mu m. polit. smer usilujúci sa o radikálne riešenie problémov; radikálny postup: politický, študentský r.;

radikalizovať nedok. i dok. (u)robiť radikálnym: r. mládež;
r-ní demonštranti

// radikalizovať sa st(áv)ať sa radikálnym: masy sa r-jú

radikálne prísl.;

radikálnosť -i ž.

radikálny príd.

1. usilujúci sa o rýchle a podst. zmeny (v polit. smere): r-i socialisti, demokrati;
r-e hnutie

2. rázny, energický, rozhodný: r. zákrok, r-e opatrenia, r-a náprava;

rádio -ia D a L -iu s.

1. rozhlasový prijímač: tranzistorové r., zapnúť r.

2. hovor. rozhlas (význ. 1): počúvať r.;
hlásilo to r.

3. rozhlasová stanica, rozhlas (význ. 2) (často ako súčasť názvu): r. Twist;
Vydavateľstvo r-ia Bratislava

4. hovor. rádiotelefónia, rádiotelegrafia: udržiavať spojenie r-om;

rádioaktivita -y ž. samovoľný rozpad niekt. prvkov sprevádzaný žiarením: umelá r., r. ovzdušia;

rádioaktívne prísl.;

rádioaktívnosť -i ž.

rádioaktívny príd.: r-e látky;
r-e žiarenie;

rádioamatér -a m. kto sa amatérsky zaoberá rádiotechnikou

rádiogram -u m.

1. rádiotelegram

2. röntgenová snímka

rádioizotop -u m. chem. rádioaktívny izotop

rádioliečba -y ž. rádioterapia

rádiológ -a mn. -ovia m. odborník v rádiológii;

rádiológia -ie ž. veda zaoberajúca sa ionizačným žiarením;

rádiologický príd.: r. ústav

rádiolokácia -ie ž. oznam. tech. určovanie polohy a vzdialenosti predmetov pomocou elektromagnetických vĺn

rádiolokátor -a L -e mn. -y m. prístroj na rádiolokáciu, radar

rádiomagnetofón -u m. rozhlas. prijímač a magnetofón v spoločnej skrinke

rádiomechanik -a mn. -ci m. mechanik zaoberajúci sa rozhlas. prijímačmi

rádionka -y -niek, rádiovka -y -viek ž. hovor. baretka

rádioprijímač -a m. rozhlasový prijímač

rádiotechnička -y -čiek ž.;

rádiotechnický príd.

rádiotechnik -a mn. -ci m. odborník v rádiotechnike;

rádiotechnika -y ž. veda o tech. využití rádiotelegrafie a rádiotelefónie; odvetvie elektrotechniky, kt. sa tým zaoberá;

rádiotelefónia -ie ž. oznam. tech. odvetvie telekomunikácie zaoberajúce sa prenosom zvukov pomocou rádiových vĺn;

rádiotelefonický príd.

rádiotelegrafia -ie ž. oznam. tech. odvetvie telekomunikácie zaoberajúce sa prenosom znakov pomocou rádiových vĺn;

rádiotelegrafický príd.;

rádiotelegraficky prísl.

rádiotelegrafista -u m. kto obsluhuje rádiotelegrafické zariadenie;

rádiotelegram -u m. telegram poslaný rádiotelegraficky, rádiogram

rádioterapia -ie ž. liečenie ožarovaním, rádioliečba

rádiový¹ príd.: r-é vysielanie, spojenie

rádiový² príd.

radista -u m. voj. spojár obsluhujúci rádiovú stanicu

radiť¹ nedok.

1. dávať radu: dobre, zle niekomu r., r-l nám pri stavbe domu

2. odporúčať (význ. 1): lekár mu r-í ísť do kúpeľov;
r-l mu, aby prestal piť;

radiť² nedok.

1. usporadúvať podľa istého poriadku, zaraďovať: r. knihy do knižnice

2. kniž. zaraďovať, začleňovať: r-l ho medzi dobrých pracovníkov

// radiť sa²:

1. cvičenci sa r-li jeden vedľa druhého

2. kniž. Krasko sa r-í k najväčším básnikom

rádium -ia D a L -iu s. chem. rádioaktívny prvok, zn. Ra;

rádius -ia D a L -iu m. geom. polomer;
odb. akčný r. (plavidla) plavba bez doplnenia paliva;