Význam slova "rã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

reakcionár -a m. stúpenec reakcie, spiatočník;

rébus -u m. hádanka, v kt. je hľadané slovo naznačené kombináciou hlások, resp. písmen al. obrazov: riešiť r.;

rébusový príd.

receptár -a m. kniha receptov

rekordér² -a m. (z angl.) prístroj zahŕňajúci nahrávacie a prehrávacie zariadenie

rekordér¹ -a m. držiteľ rekordu: európsky r. v skoku do diaľky;

rekvizitár -a m. kto sa (v divadle) stará o rekvizity;

remorkér -a m. loď na ťahanie al. tlačenie plavidiel

repár -a m. pestovateľ repy;

repertoár -u/-a L -i mn. -e m.

1. súbor hraných diel, naštudovaných skladieb, úloh ap.: operný, činoherný r.;
orchester s bohatým r-om;
r. speváka je pestrý

2. zoznam, súhrn, zásoba (prostriedkov): r. tém, r. slov;

reportér -a m. kto robí reportáže: televízny, športový r.;

rétorický príd. k 1: r. štýl;
hovor. iron. predniesť r-é cvičenie (prázdny) rečnícky prejav

rétorika -y ž.

1. rečníctvo; veda o ňom: prednášať r-u

2. hovor. rozprávanie, spôsob reči; rečnenie (význ. 2): to je len r. (, nie skutky); zanechať planú r-u;

revír -u/-a L -e/-i mn. -y m. oblasť vymedzená na istú činnosť: lesný, poľovný, rybolovný r.;
banský r. oblasť dobývania uhlia, rúd;

revolucionár -a m.

1. stúpenec, účastník revolúcie (význ. 1)

2. novátor: r. v umení;

rezbár -a m. umelec al. remeselník zaoberajúci sa vyrezávaním z dreva;

rezervár, rezervoár -a/-u L -i mn. -e m. nádrž na kvapaliny al. plyny, zásobník

réžia -ie ž.

1. náklady a výdavky spojené s prevádzkou niečoho: mať vysokú r-iu;
robiť niečo vo vlastnej r-ii na vlastný účet

2. umel. al. odb. vedenie, umel. al. odb. realizácia div. hry, filmu, relácie, prenosu ap.: r. televíznej hry, opery;
r. televíznej besedy;
asistent r-ie

□ mať, robiť r-iu režírovať;

režisér -a m. umel. al. odb. vedúci, realizátor div. hry, filmu, relácie, prenosu ap.: televízny, filmový r.;

ríbezľa -e obyč. mn. ríbezle -zieľ/-lí ž.

1. záhradný ovocný ker s bobuľkami v strapcoch, bot. Ribes

2. sladkokyslé plody tohto kra: červené, čierne, biele r.;
zavárať r-e;

ríbezľový príd.: r. lekvár, r-é víno

richtár -a m.

1. v min. hlav. predstaviteľ obce

2. za feud. zástupca vrchnosti v správe obce;

ríf -a m. hist. jednotka starej dĺžkovej miery, lakeť

rígeľ -gľa m. hovor. závora (význ. 1): zasunúť r.

rímsa -y ríms ž. vodorovný pás vyčnievajúci z plochy stavby

rímskokatolícky príd. týkajúci sa členov západnej (latinskej) cirkvi, ktorej centrom je Rím, skr. rím. kat., r. k.: r-a cirkev, r. kostol

rímsky príd. k Rím: r. pápež;
R-a ríša;
r-e právo;
r-e číslice (napr. I, II, IV, X)

rína -y rín, ríňa -e ríň ž. hovor. odkvapová rúra

rínok -nku/-a m. hovor. námestie s trhom

ríša -e ríš ž.

1. veľký št. útvar skladajúci sa z viacerých územných al. etnických celkov (najmä v min.): Veľkomoravská r., Nemecká r., Perzská r.

2. kniž. oblasť, okruh: rastlinná, živočíšna r.;
r. snov, rozprávok;

ríšsky príd. k 1: r. kancelár, snem

rítus -tu m. kniž. obrad: grécky, rímsky r.

róba -y rób ž. žen. slávnostné šaty: večerná r.

rôčik -a/-čka m. zdrob. expr. k 1

romadúr -u m. tučný mäkký syr

rómčina -y ž. rómsky jazyk; cigánčina (význ. 1)

rómsky príd. k Róm; cigánsky: r. jazyk, r-e obyvateľstvo; R-a občianska iniciatíva polit. strana

röntgen -u m.

1. prístroj na presvecovanie tela, hmoty ap. v lekárstve, v priemysle ap., skr. rtg.: poslať pacienta na r.;
prezrieť zvar r-om

2. jednotka ožiarenia röntgenovými lúčmi a lúčmi gama, zn. R;

röntgenológ -a mn. -ovia m. odborník v röntgenológii;

röntgenológia -ie ž. odbor študujúci röntgenové lúče a ich použitie;

röntgenologický príd.: r-é vyšetrovanie

röntgenovať nedok. vyšetrovať, presvecovať pomocou röntgenu: r. pľúca, žalúdok

röntgenový príd.: r. prístroj, r-á snímka;
r-é lúče neviditeľné elektromagnetické žiarenie prestupujúce a presvecujúce hmotu

rôsol -u m. glejovitá hmota z org. látok na konzervovanie a úpravu pokrmov, aspik: ryba v r-e;

rôsolovatieť -ie -ejú nedok. stávať sa rôsolovitým

rôsolovitý príd. podobný rôsolu, huspeninovitý: r-á látka

rôsolový príd.

rôzne prísl.: r. niečo chápať;

rôzniť sa -i nedok. kniž. odlišovať sa, líšiť sa: r. sa v mienkach, posudky sa r-li

rôznobežka -y -žiek ž.: geom. r-y priamky s 1 spoločným bodom

rôznobežne prísl.;

rôznobežník -a m. geom. štvoruholník s rôznobežnými stranami

rôznobežnosť -i ž.

rôznobežný príd. kt. prebieha v rozlič. smeroch: r-é sily, r-é priamky;

rôznofarebne prísl.;

rôznofarebnosť -i ž.

rôznofarebný príd. kt. má mnohoraké al. odlišné farby, pestrý: r-é kvety, r-é látky;

rôznojazyčný príd. kt. je v rozlič. jazykoch: r. text

rôznorodo prísl.;

rôznorodosť -i ž.

rôznorodý príd.

1. kt. je rozlič. pôvodu, druhu, nerovnorodý, nesúvislý, heterogénny, op. rovnorodý: r-á spoločnosť, r-é veci

2. kt. má rozlič., odlišné vlastnosti, odlišný ráz, iný: ľudia r-ch pováh, r-é náhľady;

rôznosmerne prísl.;

rôznosmernosť -i ž.

rôznosmerný príd. kt. má rozlič. smer: r. pohyb;

rôznosť -i ž.

rôznostranný príd.: geom. r. trojuholník kt. má nerovnako dlhé strany

rôznotvárne prísl.;

rôznotvárnosť -i ž.

rôznotvárny príd. prejavujúci sa v rozlič. tvaroch, podobách: r. materiál;

rôzny príd. rozličný (význ. 1, 2): r-e nástroje, predmety, jedlá;
r-e náhľady;
sledovať r-e ciele;

rúbačka -y -čiek ž. hovor.

1. rúbanie (význ. 1)

2. expr. bitka, ruvačka

rúbaň -e ž. rúbanisko;

rúbanisko -a -nísk s. vyrúbaná lesná plocha: r-á plné malín

rúbaňový príd.

rubár -a m. drevorubač;

rúbať -e -u nedok.

1. pomocou sekery zrážať na zem, stínať, zotínať: r. stromy, les

2. pomocou sekery deliť, kálať: r. drevo

3. expr. biť, zabíjať (sečnou zbraňou): r. (do) nepriateľa, r-li sa plní nenávisti

4. ban. uvoľňovať z ložiska, kopať, dobývať: r. uhlie

● → vysoko r.;
dať si na chrbte → drevo r.

rúcať -a nedok. meniť na zrúcaniny, búrať, váľať: r. staré domy, r. mosty

// rúcať sa

1. meniť sa na zrúcaniny, rozpadávať sa, boriť sa: zámky sa r-jú;

2. padať (význ. 1): skaly sa r-jú

rúče prísl.: r. robiť

rúcho -a rúch s. kniž. slávnostné, obradné oblečenie: svadobné r., kňazské r.;

● vlk v ovčom r-u pokrytec;
byť v Evinom r-u nahá

rúči príd. obratný (význ. 1, 2), šikovný, súci, správny: r. mladík;

rúčka -y -čok ž.

1. zdrob. k ruka (význ. 1): dievčenská r.

2. držadlo, rukoväť: r. pera, kladiva, kufra

rúčkovať nedok. tel. posúvaním rúk sa pohybovať vo vise al. v podpore

rúhať sa -a nedok. hrubo urážať (niekoho vznešeného al. niečo posvätné): r. sa Bohu, r. sa nebu;
ner-aj sa! i pren. nebuď nespokojný!

rúhavý príd. rúhajúci sa: r-é reči

rukavičkár -a m. pracovník v rukavičkárstve;

rúno -a s. ovčia vlna s kožou

rúra -y rúr ž.

1. duté teleso valcovitého tvaru na vedenie tekutín al. plynov: odkvapová, kanalizačná r.;
z r-y sa dymí

2. čo sa podobá rúre: zvinúť papier do r-y

3. živočíšny orgán rúrkovitého tvaru: zažívacia r.

4. konštrukcia na pečenie pokrmov (obyč. súčasť sporáka): plynová, elektrická r.;

rúrka -y -rok, rúročka -y -čiek ž. zdrob. k 1, 2: detekčná, drenážna r.;

rúrkovať nedok. drenážovať

rúrkovitý príd. kt. má tvar rúrky: r-á časť prístroja

rúrkový príd.

rúrovitý príd. kt. má tvar rúry: r. otvor

rúrovňa -e ž. valcovňa rúr

rúrový príd.: r-é vedenie;

rúško -a -šok s.

1. kniž. jemná tkanina zahaľujúca niečo, závoj: hodvábne r.

2. lek. sterilná tkanina na ochranu pred infekciou, prachom ap.

ruštinár -a m. odborník v ruštine; učiteľ al. poslucháč ruštiny; rusista;

rutinér -a m. často pejor. kto má vo vykonávaní niečoho rutinu: umelecký r.;

rútiť sa -i nedok.

1. prudko padať z výšky, valiť sa: vodopád sa r-i do hlbín

2. prudko sa pohybovať vpred, hnať sa: pes sa r-i za korisťou;
rýchlik sa r-i do stanice

3. boriť sa (význ. 1), zosypávať sa, rozsypávať sa: celá budova sa r-i

rúž -u m. tyčinka na farbenie perí

rybár -a m. kto chytá ryby zo zábavy al. z povolania: športoví r-i;
r-i vyšli na more;

rybár -a mn. N a A -e m. drobný vodný vták bledosivej farby príbuzný čajke, zool. Sterna

rybárčiť -i nedok. hovor. (zo záľuby, občas) chytať ryby: cez leto chodím r.

rybnikár -a m. pracovník v rybnikárstve;

rýchlený príd. (vy)pestovaný rýchlením: r. šalát

rýchlik -a m. vlak na rýchlu prepravu osôb na väčšiu vzdialenosť: diaľkový, medzinárodný r., cestovať r-om

● poznať niečo iba z r-a povrchne;

rýchlikový príd.: r. vozeň, príplatok

rýchliť -i nedok. urýchľovať rast rastliny: r-enie zeleniny

rýchlo, rýchle prísl.: r. kráčať, r. sa točiť, r. zabúdať

● kto r. dáva, dvakrát dáva

rýchlobežný príd.: tech. r. stroj, motor majúci väčší počet obrátok

rýchločistiareň -rne ž. čistiareň, v kt. sa čistí urýchlene

rýchlodráha -y -dráh ž. dráha na rýchlu (pred)mestskú prepravu osôb

rýchlokorčuliar -a m. kto pestuje rýchlokorčuľovanie;

rýchlokorčuliarka -y -rok ž.;

rýchlokorčuliarsky príd.: r-e preteky

rýchlokorčuľovanie -ia s. beh na korčuliach ako šport. disciplína

rýchlomer -a/-u L -e mn. -y m. prístroj na meranie rýchlosti

rýchlonohý príd. kt. vie rýchlo bežať: r. zajac

rýchloopravovňa -e ž. opravovňa, kt. robí opravy urýchlene: r. obuvi, bielizne

rýchlopaľba -y -lieb ž. šport. streľba na siluety v krátkych intervaloch

rýchlopalný príd. kt. rýchlo strieľa: r-á puška