Význam slova "onã" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

onačiť sa nedok. hovor. expr. zdráhať sa, okúňať sa, ostýchať sa: ochutnaj, čo sa o-š!

onak zám. ukaz. príslov. odkazuje na vzdialenejšiu vlastnosť deja, inak(šie), op. tak: raz je tak, raz o.;
jeden hovorí tak, druhý o.

● tak či o. akokoľvek;
ani tak, ani o. nijako

onakvo prísl.

onakvý hovor.

I. zám. ukaz. onaký: také a o-é reči

II. príd.

1. kt. nie je celkom v poriadku, všelijaký, hocijaký: vec to bola o-á

2. iba v 2. st. lepší, súcejší: hľadať o-šie dôvody;

onaký zám. ukaz. odkazuje na vzdialenú (pri porovnávaní ďalšiu) vlastnosť (obyč. v dvojici taký – o.): v takej alebo o-ej miere;
raz chce také šaty, raz o-é

● ani taký, ani o. nijaký;
taký či o. hocijaký

onánia -ie ž. onanovanie

onanovať nedok. ukájať pohlavný pud na sebe

lorňon -u m. okuliare s rúčkou (v min. použ. ženami)

on m. G, A jeho, neho, ho, -ňho, -ň D jemu, nemu, mu L ňom I ním mn. živ. oni neživ. ony G ich, nich D im, nim A živ. ich, nich neživ. ich, ne L nich I nimi, ona ž. G a D jej, nej A ju, ňu L nej I ňou mn. ony G ich, nich D im, nim A ich, ne L nich I nimi, ono¹ s G, D, L, I ako m., A ho, -ň mn. ony G, D, L, I ako m., A ich, ne (dlhšie tvary jeho, jemu použ. pri dôraze, kratšie ho, mu bez dôrazu; tvary s -ň iba po predl.: k nemu, za ňou ap.;
po predl. zakončených samohláskou sú tvary -ňho, -ň, napr. doňho, zaň;
tvary -ňho sú pre živ., tvary -ň pre neživ., zried. pre živ.)

I. zám. osob. 3. os.

1. označ. osobu, zviera al. vec, kt. sa v dialógu nezúčastňujú, o kt. už bola reč al. kt. sú dostatočne určené situáciou: sľúbil som priateľovi pomoc, ale on odmietol;
pozdravil susedku a dal sa s ňou do reči;
má jedno dieťa a veľmi sa oň bojí;
šaty sa mu nepáčili, keď sa na ne bližšie pozrel;
vrabce stíchli, keď som ich rozohnal

2. iba oni hovor. zastaráv. označ. v nepriamej reči jednu tretiu osobu, ktorej v dialógu vykáme (plurál úcty): o. (mamička) povedali, že ...

3. iba oni zastar. použ. na znak úcty namiesto 2. os. mn. (onikanie): starká, prosím ich, poradia mi niečo

II. iba ono čast. hovor. nadväzuje na kontext al. situáciu: o. sa vyplatí starať sa o mladých

oň A zámena on (neživ., zried. živ.), ono s predl. o

onen, oná¹, ono² v m. a s. G oného/onoho D onému/onomu, v ž. G a D onej mn. oní, ž. a s. oné zám. ukaz.

1. odkazuje na niečo časovo vzdialené al. už skôr spomínané (obyč. v dvojici ten – onen, tamten – onen): onen výsledok sa ukázal dobrým;
v tom či onom prípade

2. odkazuje na niečo všeobecne známe: takýto je teda onen povestný obraz

● to i ono všeličo;
ten alebo onen ktokoľvek;
na onom svete po smrti;
onoho času, za oných čias kedysi (dávno)

oný, oná², oné/onô zám. ukaz. hovor. nahrádza konkrétne pomenovanie, na kt. si hovoriaci nevie spomenúť al. kt. nechce vysloviť (zo spoloč. ap. dôvodov): podaj mi ten oný ... nôž;
bol z toho celý ... onô ... vystrašený

šampiňonáreň -rne ž. miestnosť, kde sa pestujú šampiňóny