Význam slova "odr" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

nedok. odrábať, odrábať si -a

odradiť dok. (radou) odvrátiť od úmyslu, odhovoriť; odstrašiť: o. niekoho od cesty, neúspech ho neo-l, počasie ich o-lo;
nedať sa o. (únavou);

nedok. odrádzať -a, odradzovať

odrapotať -ce -cú -oc/-taj! -cúc/-tajúc dok. expr. odrecitovať (význ. 2): o. úlohu

odrásť -rastie -rastú -sť/-i! dok.

1. rastom sa priblížiť dospelosti, zrelosti: odrastené deti;
tráva o-la

2. zanechať (čo súvisí s detstvom): o. hre na schovávačku;

nedok. odrastať

odrať -derie -derú -draný/-dratý dok.

1. draním odstrániť: o. kožu

2. draním zbaviť (kože): o. zajaca;

3. (z)odrieť: celý bok má o-tý

● o-l by ho zaživa, o-l by ho zo siedmej, poslednej kože je bezohľadný, chamtivý;

odrátať -ta/-ce -tajú/-cu -taj/-c! dok.

1. od(po)čítať: o. zo sumy výdavky na stravu

2. spočítať, zrátať, od(po)čítať (po jednom): o. drobné;

nedok. odrátavať, odratúvať -a

odraz -u m.

1. odrazenie (význ. 1, 4): o. lopty, o-om sa posunúť;
o. slnka na vode obraz;
fyz.: uhol o-u;
o. svetla, zvuku, rádiových vĺn

2. prejav, výraz, obraz: dielo je verným o-om jeho života;
filoz. ústredný pojem teórie poznania vyjadrujúci výsledok i proces vzájomného pôsobenia subjektu a objektu;

nedok. odrážať -a

// odraziť sa

1. nárazom dostať iný smer: guľka sa o-la od steny;
o-ený puk

2. zmeniť smer cesty al. toku, odbočiť: o-me sa popod horu;
prítok sa za mestom o-l

3. po dopade dostať opačný smer (o zvukovej vlne, lúči): ozvena sa o-la od skál;
o-ené svetlo;
žiara sa o-la na skle odzrkadlila

4. prejaviť sa, ukázať sa: nedostatky sa o-li na výsledku;
smútok sa mu o-l na tvári;

nedok. odrážať sa

odrazisko -a -získ s. miesto odrazu: tartanové o. (pri skoku)

odraziť dok.

1. nárazom dať niečomu (opačný al. iný) smer: o. loptu;
o. sa na lyžiach, na člnku, o. sa pravou nohou (pri skoku);
o. kompu

2. nárazom odlomiť, odbiť: o. soche ruku, o. hrdlo z fľaše

3. zmeniť smer (vody): o. potok

4. po dopade dať iný smer (lúčom, zvukovej vlne): hladina o-la svetlo mesiaca

5. potlačiť, odvrátiť (protiakciou): o. útok;

odrazka -y -ziek ž. obyč. mn. motor. odrazové sklo (na automobile)

odrazovka -y -viek ž. obyč. mn. hovor. odrazka

odrazový príd.: o-á doska;
o. mostík, môstik odrazisko i pren. východisko činnosti;
o-é zrkadlo, sklo (na automobile)

odrazu

I. prísl.

1. neočakávane, náhle, zrazu, naraz, nenazdajky: o. nastalo ticho

2. súčasne, zároveň, naraz: robiť dve veci o.

II. čast. vyj. hodnotiaci postoj (prekvapenie, miernu iróniu): o. taký múdry!

odreagovať dok. odstrániť (niečo psychicky ťaživé): o. v diele svoj pocit viny, o. si komplex;

nedok. odreagúvať -a

// odreagovať sa zbaviť sa niečoho psychicky ťaživého: o. sa čítaním, o. sa zo stresu;
citovo sa o. uvoľniť sa;

nedok. odreagúvať sa

odrecitovať dok.

1. recitovaním predniesť: o. báseň

2. obyč. pejor. mechanicky predniesť al. prečítať, odrapotať: o. úlohu

odrenina -y -nín ž. odreté miesto: o. na nohách;
liečiť si o-y;
o-y na karosérii

odrezať -že -žú dok.

1. rezaním oddeliť: o. kus mäsa, o. prút

2. zabrániť spojeniu s niekým, niečím: o. vojenskú jednotku;
dedina o-ná od sveta i fraz. osamotená;

nedok. odrezávať -a

odrezok -zka obyč. mn. m. odrezaný kúsok (ako zvyšok): o-y dreva, repy, mäsa;
biol. množenie o-mi

odŕhať -a nedok. expr. kašlať; odkašlávať, oddŕhať: sucho o.

odrhovačka -y -čiek ž. pejor. lacná a obohratá hud. skladba al. pieseň

dok. odriecť¹ -rečie -rečú -riekol zried.;

odriekať¹ -a nedok. mechanicky prednášať: o. úlohu, báseň;

nedok. odriekať² -a

// odrieknuť sa, odriecť sa vzdať sa, zriecť sa, odoprieť si (niečo lákavé): o. sa fajčenia, zábavy;

nedok. odriekať sa: žiť v o-ní

opak. odriekavať -a

odrieknuť -e -u -kol, odriecť² -rečie -rečú -riekol dok. odvolať (niečo sľúbené): o. prednášku, účasť;

odrieť -ie -ú odretý/odrený dok. drením poškodiť, odrať (význ. 3), oškrieť, poškriabať: o. si ruky, o. nábytok;
o-tá koža;

odrobina -y -bín ž. omrvina;

odrobinka -y -niek ž.

1. zdrob. k odrobina

2. odrobina: zobrať o-y;

odrobiť, odrobiť si dok.

1. robotou splatiť (dlh): celú dlžobu o-m

2. odpracovať: o-l si osem hodín;

odročiť dok. kniž. odložiť (na neskorší termín): o. splatnosť pôžičky, o. zasadnutie

odroda -y -rôd ž. súhrn pestovaných rastlinných jedincov, kt. v rámci druhu majú spoločné vlastnosti: ušľachtilé, výnosné o-y (pšenice, ovocia);
pestovateľská o. sorta, kultivar

odrodilec -lca m. kto sa odrodil (národu), renegát

odrodilý príd. kniž. odrodený: o-á šľachta

odrodiť sa dok. odnárodniť sa: o-ené vrstvy

odroň -a m. pejor. nevychovanec (obyč. v nadávkach);

odronisko -a s. i m. zvel.

odrôtovať dok. opliesť drôtom: o-ný hrniec

odrušiť dok. zamedziť rušenie (rozhlas. al. telev. príjmu);

nedok. odrušovať