Synonymá slova "odr" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 171 výsledkov (2 strán)

  • odradiť radou al. iným spôsobom odvrátiť od istého úmyslu • odhovoriť: nedal sa odradiť, odhovoriť od cestyodstrašiť (odradiť vzbudením strachu): od akcie ich odstrašil prvý neúspechznechutiťzdegustovaťdegustovať (odradiť stratou vôle, chuti konať niečo): prehra ho znechutila; rozhovor ma zdegustoval


    znechutiť zbaviť chuti, vôle, odvahy niečo robiť; vzbudiť odpor v niekom: výsmech ho neznechutilodradiťodstrašiťodplašiť (odvrátiť od úmyslu niečím negatívnym, obyč. strachom): zlé počasie nás neodradilo, neodstrašilo; neúspech ho celkom od zámeru odstrašil, odplašilsprotiviťspríkriťzhnusiťzoškliviť (vzbudiť odpor k niečomu): jedlo mu sprotivili, spríkrili, zošklivili nechutnými rečami; zábavu jej zhnusil, sprotivil dotieravý spoločníkzastar. disgustovať (Kukučín)hovor. expr. otráviťznepríjemniť (urobiť nepríjemným): príhoda otrávila, znechutila všetkých prítomných; počasie mi znepríjemnilo dovolenkupriotráviť (duševne): byť priotrávený prázdnymi rečami


    odhovárať slovami presviedčať niekoho, aby sa zriekol úmyslu • rozhováraťrozvrávať: odhovárali ho od cesty nocou; rozhovárali, rozvrávali mu cestovať v nociodrádzať (radou): odrádzali ho od riskantného plánu


    odrádzať p. odhovárať


    obnosený nosením opotrebovaný (op. nový, zachovaný) • obšúchanýošúchanýobdranýobdratýodratýodraný: obnosený, o(b)šúchaný, o(b)dratý kabát; ošúchané, obdrané rukávystarýstarší: staré, staršie šatstvozánovný (trocha obnosený): to už nie sú nové, ale zánovné šatyzodranýzodratýchatrnývetchý (veľmi obnosený): zodrané, zodraté topánky; chatrný, vetchý odevznosenývynosený (úplne obnosený): znosená, vynosená bielizeň


    odraný p. ošúchaný 1, obnosený


    ošúchaný 1. používaním (obyč. častým šúchaním) na povrchu poškodený • obšúchanývyšúchaný: ošúchaná, obšúchaná omietkaobdranýobdratýodranýodratý: o(b)draný, o(b)dratý golier na košelizodranýzodratý (veľmi poškodený, obyč. šúchaním): zodraný, zodratý koberecošarpaný: ošarpané stenyobnosenýošumelýošumený (obyč. o šatách): obnosené sako; ošumelý klobúkopotrebovanýzničený (používaním poškodený): ošúchané, opotrebované topánky; opotrebovaný, zničený poťahchatrnývetchý (poškodený na rozpadnutie): ošúchané, chatrné, vetché nohavicestarý (op. nový)

    2. ktorý častým opakovaním zovšednel • zunovanývšednýbanálny: ošúchaný, všedný príbeh; ošúchané, zunované, banálne frázyklišéovitý (o stále sa opakujúcich výrokoch, textoch): klišéovité výrazykniž. zvetranýexpr. otrepaný: zvetraný, otrepaný vtiphovor. obkukaný (obyč. o šatách): ošúchaný, obkukaný strih šiatomrzenýobohratýobohraný: obohratá pieseň


    odísť 1. chôdzou, dopravným prostriedkom al. iným pohybom opustiť nejaké miesto (op. prísť, dôjsť) • odobrať sapobrať sa: deti odišli, odobrali sa, pobrali sa do školy, do kostolazobrať savziať sa (preč): urazený sa zobral prečzried. ubrať sahovor. pôjsť: každý pošiel svojou stranounár.: tajsťtaísť: zabavili sa a tašli domovvzdialiť sahovor.: odskočiť (si)odbehnúť (na chvíľu odísť): na chvíľu sa vzdialiť, odskočiť si, odbehnúť z pracoviskaodpojiť saodlúčiť sa (odísť od skupiny): skoro sa od nás odpojiliodstúpiť (odísť jedným-dvoma krokmi): odstúpiť od oblokaodpochodovaťhovor. zastar. odmašírovať (odísť pochodovým krokom, expr. odísť vôbec) • hovor. expr. odplávať: hrdo odplávala z miestnostiodtancovať (odísť tanečným krokom) • odcestovať (odísť na cestu) • expr. poputovať (odísť z jedného miesta na druhé): z domu poputoval na druhý koniec dedinyhovor. expr. odvandrovaťexpr.: vypratať saodpratať saodkapaťodtiahnuť (často v množstve): vojsko už odtiahloodsťahovať sa: keď sa starí zo sály odsťahovali, začala sa pravá zábavaexpr.: spakovať sapakovať sa (obyč. v rozkaze): (S)pakujte sa okamžite preč!hovor. expr. vypadnúť: z podniku sme vypadli po polnocifraz. expr. hodiť spiatočku: hodili spiatočku a už ich nebolotrocha pejor.: odtrepať saodtrieskať sa: Kam sa všetci odtrepali?ujsťutiecť (tajne odísť): ujsť z domuexpr.: zdúchnuťzdupkaťfraz. expr. stratiť sa ako smrad (odísť zo strachu, zbabelosti a pod.) • vytratiť sastratiť sazried. odtratiť sazmiznúťhovor. expr. vypariť sa (nenápadne odísť): vytratil sa, vyparil sa zo schôdzkyexpr.: odkradnúť savykradnúť saukradnúť sa (tajne odísť) • hovor.: vykĺznuťvyšmyknúť saexpr. uvrznúťexpr. zried. vyvrznúť (nenápadne a rýchlo odísť): vykĺznuť z izbyexpr.: odplaziť saodliezťodplúžiť saodplichtiť sa (potichu, nenápadne odísť) • expr. vytrúsiť sautiahnuť sa (odísť na odľahlé miesto): utiahol sa do samotyhovor. expr.: odprášiťodpáliťodtrieliť (rýchlo odísť) • expr.: odfrčaťodfrknúťodfučaťodfrnknúťodfujazdiť (rýchlo, obyč. znenazdania odísť): najedol sa a odfujazdilodfáraťzastar. odjachať (odísť obyč. na vozidle) • odklusaťodcválaťodgalopovať (odísť klusom, cvalom, galopom, expr. rýchlo) • expr.: odhrčaťodrapčaťodhrkotaťodhrmieť (odísť náhle a obyč. s hrmotom): voz odhrčalexpr. odvliecť sahovor. expr.: odterigať saoddrgáňať saodredikať saodrepetiť saodteperiť saodťarbať saodplantať sa (pomaly, obyč. s námahou odísť): odvliekli sa, odterigali sa s nákladom domovexpr.: odknísať saodkolísať savyknísať sa (odísť knísavo) • expr.: odtackať saodkľuckať saodkrivkaťvykrivkaťodkyvkať savykyvkať sa (odísť neistým, tackavým krokom) • expr.: odšumieť (odísť jemne, potichu) • expr.: odcupkaťodcapkaťodťapkaťodťupkaťoddrobčiťodbadkaťodhopkať (odísť drobným krokom) • expr.: odšuchtať saodšúchať saodšmochtať saodšmotkať saodšmatlať saodčaptať saodtmoliť sa (odísť pomalým, šúchavým krokom) • odskackaťodskákať (odísť poskakujúc) • poodchádzaťpoodchodiť (odísť postupne, vo väčšom počte): zo zhromaždenia sme poodchádzali, poodchodili poslední

    2. p. opustiť 1


    odrapotať p. odrecitovať


    odrecitovať obyč. pejor. mechanicky predniesť al. prečítať • hovor. odrectovať: odrecitoval predpísanú formuluodriecť: bezducho odriecť báseňexpr.: odrapotaťodmlieť: odrapotal, odmlel úlohu, no nerozumel jej


    odrásť p. vyrásť 1


    vyrásť 1. rastením dosiahnuť istú (potrebnú) výšku, rastom sa vyvinúť • narásť: dievča vyrástlo, narástlo na peknú ženu; pšenica vyrástla, narástla do zrelostiexpr.: vyhučaťvyhúknuťvytiahnuť sa (rýchlo, prudko vyrásť): chlapec v trinástich rokoch vyhučal, vyhúkol na meter osemdesiatodrásťvyspieť (stať sa urasteným, dospelým) • expr. vybehnúť (prudko vyrásť; o ľuďoch i o rastlinách) • podrásť (trocha vyrásť) • vyhnaťvyraziť (rýchlo, bujne vyrásť; o rastlinách): tráva vyhnala, vyrazila do klasuvypučať (o púčikoch, výhonkoch): bahniatka už vypučalipovyrastaťpovyháňaťpovybiehaťpovyrážať (postupne; o viacerých jedincoch)

    2. p. objaviť sa


    dospelý ktorý dokončil fyzický vývin; svedčiaci o dospelosti • zrelý (fyzicky i psychicky): dospelý, zrelý muž; dospelá, zrelá ženaplnoletý (ktorý dosiahol plnoletosť; op. neplnoletý): syn je už plnoletýodrastený (ktorý sa už priblížil dospelosti): má odrastené detihovor. veľký (op. malý): teší sa na obdobie, keď bude veľkýpridospelý (príliš dospelý): pridospelá na hranieslang. dospelácky: dospelácky výzor, spôsobpren. dozretý


    odrastený p. dospelý


    doškrabať, doškriabať ostrým predmetom poškodiť povrch niečoho • rozškrabaťrozškriabať: doškr(i)abala, rozškr(i)abala si nechtami tvárrozdriapaťdodriapaťexpr.: doryťdorýpaťrozryťrozrýpať (silno, na viacerých miestach doškrabať): konáre mu rozdriapali kožu; dorýpal, rozrýpal si všetky vyrážkyrozškrieťrozodrieťrozdrieťrozodraťrozdraťodraťodrieťoškrieťexpr. oškúliť (škrabaním poraniť): ukázal do krvi roz(o)dreté, roz(o)draté rukynár. doškúľať


    odrať 1. stiahnuť kožu z niečoho, z niekoho • zodraťzdrať: odral, z(o)dral zajaca; zdrať mačkuzried. odrieť

    2. p. odrieť 1 3. p. okradnúť


    odrieť 1. (neúmyselným) drením, škrabaním na povrchu poškodiť (živé organizmy al. veci) • odraťzodrieťzodrať: odrieť, odrať si nohy v tesných topánkach; zodrel, zodral si kožu na bokuoškrieťzried. zdrieťexpr. oškúliťnár. expr.: doškúľaťoškobliť: pri páde si oškrel, oškúlil lakeť; nábytok oškretý, oškúlený ustavičným sťahovanímotlačiťomäťomnúť (o tele): otlačil si pätu v topánke; omäl si rukypoškrabaťpoškriabaťošúchaťobšúchať (v menšej miere): poškrabané sklo, dvere; ošúchať lavicuobdrieť (trocha): v nepozornosti obdrel roh skrine; obdriapať, odriapať (úmyselným driapaním): obdriapal, odriapal kôru stromupoodieraťpozodieraťpoobdieraťpooškieraťpootláčaťexpr. pooškuľovať (postupne, na viacerých miestach al. viac vecí)

    2. p. odrať 1


    okradnúť kradnutím pripraviť o majetok, neoprávnene niekomu niečo vziať • obkradnúť: okradli ho o dedičstvo; nezbadal, ako ho v dave obkradliolúpiť (násilím): prepadli ho a olúpiliozbíjaťhovor. expr.: orabovaťzrabovať (násilím): v horách utečencov ozbíjali, orabovali, zrabovalihovor. expr. ogabaťhovor.: okmíniťobraťoholiť: obrali ma o posledné peniaze, pren. o pokoj, o česťnár. expr. okiepiť: úrady ma okiepili o všetkopripraviťhovor. dostať (spôsobiť stratu niečoho): pripravili, dostali ho o celý majetokhovor. expr.: odraťobdraťošklbaťoplieťexpr.: obtiahnuťotiahnuť (nečestným spôsobom, bezohľadne): pri kúpe ho celkom odrali, opleliošmeknúťošudiť (pomocou klamstva): ani sme nezbadali, ako nás ošmekli, ošudilipookrádaťpooberať (postupne, viacerých)


    poškodiť 1. spôsobiť nepriaznivú zmenu, škodu na niečom • pokaziť: nárazom si poškodil, pokazil hodinkyporušiť (najmä na povrchu): porušiť náter, maľovkuzničiťznivočiť (poškodiť tak, že niečo sa stane celkom nepoužiteľné, nefunkčné a pod.): ľadovec zničil úrodu; v čistiarni mi znivočili oblekporúchať (spôsobiť poruchu, poruchy): porúchaný strojexpr.: popsuťpošramotiť: popsulo, pošramotilo mi to zdraviepoškrabaťpoškriabaťpodriapať (škrabaním poškodiť): poškr(i)abať, podriapať hladký povrch niečohoodraťodrieťzodraťzodrieťoškrieť (drením poškodiť): odrieť, oškrieť nábytok, lak, skloexpr. strhať (Kukučín)devastovaťzdevastovaťspustošiťexpr.: zhumpľovaťspľundrovať: (z)devastovanie lesov; oheň spustošil časť budovy; zhumpľované vodné zdrojeexpr. doriadiťhovor. expr. dorichtovať: oheň doriadil, dorichtoval lesošúchaťošarpať (častým používaním, nedbanlivosťou poškodiť)

    2. spôsobiť niekomu škodu, stratu, ujmu (hmotnú, duchovnú al. zdravotnú) • uškodiť: požiar poškodil viacerých, uškodil viacerým; námaha mu poškodila, uškodilazaškodiť: ťažké jedlo chorému zaškodiloublížiť: ublížilo mu, že tak veľa pracovalkraj.: oškodiťoškodovať: dozeral, aby ho neoškodovali; pri delení majetku ho oškodovali


    poškrabať, poškriabať 1. prejsť nejakým ostrejším predmetom (najmä nechtami) po niečom, obyč. na odstránenie svrbľavosti • expr. poškrabkať (trochu, zľahka): poškr(i)abať, poškrabkať si svrbiaci chrbát; poškrabať, poškrabkať dieťaťu pätu

    2. ostrým predmetom rozrušiť povrch, škrabaním poškodiť, poraniť, znehodnotiť a pod. • podriapať: mačka mi poškr(i)abala, podriapala tvárdoškrabaťdoškriabaťdodriapať (silno, na viacerých miestach poškrabať): dieťa lopatkou doškr(i)abalo, dodriapalo nábytokškrabnúťpoškrabnúťzaškrabnúťdrapnúťzadrapnúťhovor. štrajchnúť (jedným pohybom): (za)škrabnúť, (za)drapnúť do skla kameňom; poškrabnuté líceodrieťoškrieťexpr. oškúliť: v kroví si odrel, oškrel, oškúlil ruky, kožurozškrabaťrozškriabaťrozoškrieťrozškrieťrozodrieťrozdrieťrozodraťrozdraťodraťrozdriapať (škrabaním poraniť): spadnutý konár mi rozodrel, odral, rozdriapal tvár do krvipoodieraťpooškieraťexpr. pooškuľovať (postupne, na viacerých miestach)


    rozodrieť prudkým trením o niečo ostré poškodiť (obyč. kožu) • rozdrieťrozodraťrozdrať: rozdrel, rozodrel si ruky do krvi; rozdral si kolená pri roboteodrieťodraťzodrieťzodrať: zodraté nohy od topánokrozškrabaťrozškriabaťrozoškrieť (rozdrieť škrabaním): nechtami si rozškrabala tvár; rozoškrel si palce na bosých noháchrozdriapaťdodriapať: rozdriapal, dodriapal si ruky pri trhaní malín


    stiahnuť 1. ťahaním dostať niečo odniekiaľ, obyč. smerom dolu: stiahnuť niekoho z postele; stiahnuť čiapku na očistrhnúť (prudkým pohybom): strhnúť obväz z rany, plagát zo stenyzvliecťsňať: zvliecť, sňať si prsteňzobliecť (šaty al. ich súčasť) • zosunúť (sunutím dať dolu): zosunul z auta debnyzošuchnúť (šuchnutím dať dolu): zošuchla prikrývku na zemposťahovať (postupne, viac vecí, z rozličných miest)

    2. ťahom, draním a pod. odstrániť niečo al. zbaviť niečoho • odrať: stiahnuť, odrať kožu z barana; stiahnuť, odrať zajacaolúpať: olúpať, stiahnuť kožku z ovociazvliecťzvlieknuť: zvliekli zo zajaca kožuposťahovať (postupne, viac vecí, z rozličných miest)

    3. ťahom, sťahovaním zmenšiť obvod, pevnejšie dať k sebe • utiahnuťpritiahnuťzatiahnuť: stiahli, utiahli si opasok; uzol treba ešte viac stiahnuť, pritiahnuť; zatiahnuť slučkuzakosíliť (uzol, slučku) • podviazať: podviazať cievu, pupočnú šnúruzovrieť: zovrel ruky tesne k sebestisnúť: neos. stislo, stiahlo mu hrdlo od žiaľuposťahovať (postupne, viac vecí, na rozličných miestach)

    4. (o tvári al. jej časti) poskladať do vrások, záhybov pri rozličných, obyč. negatívnych psychických stavoch al. pri pocitoch bolesti • zmraštiťzvraštiťzmŕštiť: stiahol, zmraštil tvár do grimasy; od hnevu zvraštil, zmŕštil obočiezhúžvaťzhúžviť: s nevôľou zhúžval, zhúžvil čeloskrčiť: skrčil plecia do kabátazachmúriťzamračiť: zachmúril, zamračil tvár pri synovej odpovediexpr. pozberkaťposťahovať (na rozličných miestach)

    5. obyč. zhromaždiť a odsunúť • sústrediťodvolať: stiahnuť, sústrediť armádu, posádku; odvolať návrhy

    6. vziať istú časť zo sumy • strhnúť: stiahnuť, strhnúť z honorára

    7. p. zviesť 4


    zodrať 1. častým používaním, nosením opotrebovať, znehodnotiť • znosiť: zodrať, znosiť šaty, topánkyvydraťpredrať (vo veľkej miere): vydraté zuby; predraté poťahy, sedadláprederaviť (urobiť dieru, diery na niečom): prederaviť obrusrozodraťdodraťdonosiť (celkom zodrať; obyč. postupne): rozodrané pančuchy; nové nohavice dostane, až keď doderie, donosí tietoschodiťvychodiťvyšliapaťzošliapať (chodením, šľapaním opotrebovať): čižmy som už načisto schodila, vychodila; vyšliapané, zošliapané opätkyhovor. vybehať (častým chodom, trením): vybehaný mechanizmusošúchaťobšúchať (šúchaním znehodnotiť): ošúchaný pokrovecojazdiť (jazdením opotrebovať): pneumatiky sú ešte neojazdenérozbiť (topánky) • obdraťobnosiť (sčasti, trocha): obdrať si lakte na kabáte; obnosený klobúkhovor. expr. zhumpľovať: zhumpľovať si oblekpodrať (postupne, viac vecí)

    2. zbaviť kože • odraťstiahnuť: zodrať, odrať, stiahnuť zajaca; (z)odrať, stiahnuť kožu z brava

    3. p. odrieť 1


    odrať sa p. ošúchať sa 1


    ošúchať sa 1. používaním, nosením sa poškodiť (obyč. na povrchu) • obšúchať saobdrať saodrať sazried. obodrať sa: nábytok sa o(b)šúchal, kabát sa o(b)dralopotrebovať saobnosiť sa (o šatstve) • oškrieť saexpr. oškúliť sa: lak, náter sa oškrel, oškúlilošumieť: oblek je celý ošumenýpoošuchovať sapoodierať sa (postupne, na viacerých miestach): poťahy sa už poošuchovali

    2. častým opakovaním prestať byť pôsobivým • obšúchať sazovšednieťzunovať sa (komu) • zunovať (koho): heslá sa o(b)šúchali; hra sa nám zunovala, hra nás zunovala; pieseň zovšednelaopočúvať saobohrať sa: platňa sa opočúvala, obohralaexpr. otrepať sa: frázy sa otrepali


    odhliadnuť nebrať na niečo ohľad, zreteľ • nebrať do úvahyodozrieť: ak odhliadneme od čiastkových neúspechov; ak neberieme do úvahy prehrunevšimnúť si: vedome si nevšimol zlomyseľnú poznámkuhovor.: odrátaťodpočítať: keď odrátame, odpočítame jeho spôsoby, bol to dobrý človekkniž. abstrahovať (od niečoho) • kniž. zried. substrahovať


    odpočítať 1. matematickým úkonom odobrať z istého množstva nejakú časť • odrátať: zo sumy treba odpočítať, odrátať sto korúnmat. odčítaťzastar. odtiahnuť: sčítanie a odčítanieodpísať (zapísať na písomných dokumentoch ako mínus): to vám z ceny odpíšemkniž. substrahovať

    2. p. spočítať 3. p. odhliadnuť


    odrátať 1. p. odpočítať 1 2. p. spočítať 3. p. odhliadnuť


    spočítať počítaním zistiť súčet • sčítaťzrátať: s(po)čítajte, zrátajte knihy, či sú všetkyporátať (obyč. postupne): porátať prítomnýchposčitovaťpozratúvať (viac osôb, vecí): posčitovať, pozratúvať všetkých, čo sedia za stolomodpočítaťodčítaťodrátať (počítaním odmerať, určiť): odpočítala desať najkrajších kusov a položila do tašky; od(po)čítať, odrátať do desať a štartovaťprepočítaťprerátať (znova spočítať): prepočítať si, prerátať si vrátené peniazeúčt. saldovať (spočítať sumu na každom liste účtovnej knihy) • zosumovaťzosumírovať (určiť sumu): zosumovať položkyzúčtovať (počítaním zistiť, vybaviť účet): všetko si zúčtovali, ba ešte aj pridali


    vyrátať 1. rátaním, počítaním zistiť, určiť výsledok • vypočítať: ľahko vyráta, vypočíta matematické príkladyvykalkulovať (vyrátať cenu prepočítavaním rozličných údajov): vykalkulovať výrobné nákladyodhadnúť (približne vyrátať, určiť): odhadli, kedy asi vystúpia na vrcholpovyratovaťpovyratúvaťpovypočítavať (postupne, viac položiek)

    2. označiť menom pri uvádzaní v poradí • vypočítaťvymenovaťmenovať: vyrátali, vypočítali nám všetky nedostatky; vyrátať, vymenovať, menovať neprítomnýchuviesťpospomínať: uviedla, pospomínala všetky prípady pomoci

    3. rátaním, počítaním dať, vyplatiť • vypočítaťodčítaťodrátať: za prácu mi týždenne vyrátal, odčítal mzdu na dlaň

    4. p. zamerať 2


    zraziť 1. prudkým nárazom, úderom spôsobiť, že niečo spadne, že sa niečo oddelí, posunie nadol al. k sebe • zhodiťstrhnúť: zraziť, zhodiť, strhnúť palicou orechy zo stromu; výstrel ho zrazil, zhodil na zemzvaliťpovaliť (prudkým pohybom): zvaliť, povaliť protivníka na zemzrútiť (zhora dolu): zrútiť niekoho do priepastizmietnuťzmiesť: zmietol pohár zo stolakniž. sklátiť: úder ma sklátil na zempren. expr. podťať: spadnúť ako podťatýzroniťpoet. uroniť: víchor zronil konár, uronil kvetodraziť (nárazom oddeliť al. posunúť dolu): odraziť roh budovy; päsťou odraziť loptupozrážaťpozráňaťpozhadzovaťpováľať (postupne, viac vecí)

    2. vziať istú časť zo sumy • stiahnuťstrhnúť: zraziť, stiahnuť percentá zo sumy; zrazili, strhli mi to z platuodrátaťodpočítať: odrátame, odpočítame vám to zo mzdy


    odratý p. ošúchaný 1, obnosený


    ošarpaný 1. používaním al. vekom (veľmi) poškodený; svedčiaci o takomto poškodení (op. zachovaný) • spustnutýošumelýošumený: ošarpaná, spustnutá budova; ošumelý výzor (domu)zanedbanýupadnutý (ktorému nevenujú potrebnú starostlivosť): zanedbaná, upadnutá dedina; upadnuté budovykniž.: schátranýschátralý: schátrané, schátralé schodišteopotrebovanýošúchanýobšúchanýobdratýodratýzodratý (používaním poškodený): opotrebovaný, o(b)šúchaný, o(b)dratý nábytok; zodratý kufornár. pejor. rašmavý: rašmavá krčmička (Timrava)

    2. p. otrhaný 1


    obraz 1. umelecky znázornená al. inak zobrazená skutočnosť • portrét: olejový obraz, portrét rodičov; obraz, portrét krajiny, historických udalostí v románehovor. plátno (obraz na plátne) • podobizeň (zobrazenie človeka): hľadí na podobizeň detíkresba (umelecky nakreslený obraz) • maľba (umelecky namaľovaný obraz): výstava kresieb, maliebpodoba: pozerá na svoju podobu v zrkadleodrazzrkadlo (verný obraz niečoho): odraz krajiny na hladine; je odrazom, zrkadlom svojho otcazastar. vyobrazenie

    2. vonkajší výzor al. vnútorné vlastnosti niečoho • tvártvárnosť: obraz, tvár, tvárnosť krajiny sa mení s ročným obdobímpanorámakniž. scenéria (obraz šírej krajiny): večerná scenéria, panoráma Tatierpodoba: zážitky sformoval do hudobnej podobyrázcharakterpovaha: ráz, charakter postkomunistickej spoločnosti; povaha choroby je jasnápubl. imidž: zmeniť si imidž

    3. zrakový dojem z udalosti • kniž. výjav: na ten obraz, výjav sa nedá zabudnúťexpr.: divadloscénateátercirkus (obraz pútajúci niečím nezvyčajným, komickým a pod.)

    4. myšlienkový konštrukt • predstava: urobiť si správny obraz, správnu predstavu o situácii

    5. p. metafora


    odraz 1. zmena smeru po dopade • odbleskodlesk (odraz svetla): odblesk, odlesk slnka, mesiaca na hladinereflex: váza s ružovkastým reflexomkniž. reflexia

    2. zovšeobecnená skutočnosť • obraz: dielo je verným odrazom, obrazom básnikovho životazrkadlo (verný odraz): umenie je zrkadlom dobykniž. zrkadlenie: zrkadlenie faktov

    3. p. ohlas 1


    ohlas 1. súhlasné reagovanie na niečo • ozvenareakciaecho: nájsť u niekoho ohlas, ozvenu, reakciukniž. ozvuk (Karvaš)kniž. zried. ozva (Ondrejov)poet. ozyv (Plávka, Figuli)kniž. odraz: doba zanechala v jeho diele negatívny odraz (Brezina)subšt. odozva

    2. p. ozvena 1 3. p. výzva, vyhlásenie


    črtať sa byť viditeľný v základných črtách • rysovať saukazovať sazračiť sa: na horizonte sa črtajú, ukazujú vrchy; črtá sa, rysuje sa mu sľubná kariéra; na tvári sa zračí, črtá napätiejaviť saprejavovať sazrkadliť saodzrkadľovať saodrážať sa (na tvári, v očiach): na tvári sa javí, prejavuje únava; v očiach sa zrkadlí, odráža hnevkontúrovať sa: výsledok sa už kontúruje


    javiť sa 1. byť istým spôsobom vnímaný, viditeľný, vyznačovať sa niečím • prejavovať sazdať sabyť zjavnýukazovať sa: všetko sa javí, zdá, prejavuje ináč; sú tu zjavné nedostatky; ukazuje sa prebytok ovociazračiť sazrkadliť saodzrkadľovať saodrážať sa: na tvári sa mu zračí, zrkadlí, odráža hnevčrtať sarysovať sa: črtajú sa náznaky zlepšenia

    2. vyvolávať istý dojem • vidieť sazdať sa: želanie sa mu javí, vidí, zdá nesplniteľnépripadaťprichodiťukazovať sa: jeho konanie mu pripadá, prichodí nevhodné; ukazuje sa mi to ako správnepozdávať sa (pri neurčitej predstave): pozdávalo sa mu, že muža poznázried. osvedčovať sa: osvedčuje sa pravým Slovákom


    kontrastovať pôsobiť protikladne • byť v protiklade: povahovo s matkou kontrastuje, je s ňou v protikladeodrážať sa (ako protiklad): na tmavom pozadí sa odráža bledá tvár


    odrážať sa zanechávať následky, stopy • nachádzať odraz: výsledky práce sa odrážajú, nachádzajú odraz na príjmoch obyvateľstvaodzrkadľovať sazrkadliť sa (odrážať sa ako v zrkadle): mesiac sa odzrkadľoval, zrkadlil v rieke; v tvári sa zrkadlil hnevprejavovať sazračiť sajaviť sa: z úspechu sa mu na tvári prejavuje, zračí, javí radosťukazovať sa: nepriazeň počasia sa už ukazuje na úrodekniž. reflektovať sa


    pozerať (sa) 1. zrakom sledovať niečo, niekoho, opierať niekam zrak • dívať sahľadieť: pozerať (sa), dívať sa, hľadieť von oblokom, do zrkadla; s láskou sa pozerá, díva na dcéru; nechápavo hľadí na otcahovor. kukať (sa): kuká (sa) iba pred sebaupierať zrak (uprene pozerať) • poet.: zrieťpáčiťexpr. okáliťexpr. zried.: okáľovaťočiťfraz. vyvaľovať/vypliešťať/vytriešťať/trieštiť/pleštiť oči (zvedavo al. prekvapene, vyjavene pozerať): okáliť okolo seba; zďaleka na nás očia; vyvaľuje oči na prichádzajúcichjastriťiskriť očami (prenikavo, bystro pozerať): jastrí po okolíblýskať očami (prenikavo al. zlostne pozerať) • zazeraťexpr.: gániťfľočiťfľochať (nenávistne al. zboku pozerať) • nár. bočiť: škaredo na nás zazerali, gánili, fľočilinazeraťexpr.: nazízaťnakúkaťškúliťpoškuľovať (ukradomky, tajne, zvedavo pozerať): nazízať, nakúkať do hrncov; škúli, poškuľuje, aby sa z povinnosti vyšmykolvzhliadať (smerom hore) • vyzerať (smerom von, obyč. v očakávaní niečoho): vyzerá z oblokarozhliadať sa (na všetky strany): rozhliada sa po okolízízať (bezmyšlienkovite, nechápavo pozerať; pozerať ukradomky, tajne) • nár.: priezočiviťbezočívať (bezočivo pozerať na niekoho, najmä pri jedení) • expr.: pokukávaťpokukovať (chvíľami pozerať): pokukávajú na nás, či ešte čakámehovor.: vykúkaťvykukávaťvykukovať (pozerať odniekiaľ): vykúka z oblokahovor. expr.: mumákovaťtrpákovať (hlúpo, bezočivo sa pozerať)

    2. zrakom dôkladne skúmať, zisťovať niečo • prezeraťobzeraťobzerať sa: pozerá, prezerá terén, či vyhovuje; pozerá, obzerá si znečistené ruky; obzerá sa, kto to hádžekniž. obhliadať si: obhliadajú si situáciuhovor.: okúkaťokukávaťokukovaťobkúkaťobkukávaťobkukovať: okúka okoliefraz. premeriavať pohľadom (prísne pozerať): premeriava pohľadom okolostojacichrozhliadať sa (okolo seba, na všetky strany): rozhliada sa, kde si zloží veci

    3. prejavovať záujem o niekoho, o niečo • expr.: poškuľovaťškúliťpokukávaťpokukovať: chlapci už začínajú poškuľovať, škúliť, pokukávať po dievčatách; poškuľuje, pokukuje po novom auteexpr.: bľuskaťfľochať: bľuská, fľochá po dievčencoch, na dievčencemrkať (dávať očami znamenie): mrká na susedkuhádzať očami (po niekom, po niečom)

    4. obracať pozornosť, brať do ohľadu • dívať sahľadieť: pozerá (sa), díva sa, hľadí iba na výhodyvšímať sivenovať pozornosť: všíma si tú vec bližšie; nevenuje pozornosť zbytočnostiam, nepozerá na zbytočnostistarať sadbať: starať sa o to, dbať na to, o to, aby strava bola pestráprizerať sa (pozorne sledovať): prizerať sa hreprizerať (brať ohľad na niečo): prizerajú na naše špecifické podmienky

    5. dávať sa vidieť, byť viditeľný • hľadieťzračiť sa: z tváre pozerá, hľadí, zračí sa úprimnosť; smrť mu pozerá, hľadí z očísálaťprejavovať saukazovať sa: všade sála, prejavuje sa čistotazrkadliť saodzrkadľovať saodrážať sa: v očiach sa zrkadlí strach

    6. p. hodnotiť


    odbiť 1. úderom vrátiť • odraziť: letiacu loptu jediným úderom odbil, odrazilzavrátiť (znemožniť pokračovanie niečoho): prvý útok ešte ľahko zavrátil

    2. úderom oddeliť (z celku) • odraziť: odbil, odrazil ucho z hrnčekaodroniť (obyč. ovocie zo stromu) • odlomiťulomiť (lámaním): chlapci odlomili, ulomili soche rukuodštiepiťvyštiepiť (odbiť menší kus): odštiepiť kus z taniera

    3. odmietavo sa k niekomu zachovať • odmietnuťzamietnuť: odbili, odmietli, zamietli jeho žiadosť bez odôvodneniahovor.: odpraviťodbaviť: odpravila, odbavila pytača nakrátkoodvrhnúť: odvrhli môj návrhodohnaťodpudiťzahnaťzapudiť: myšlienku na útek rýchlo odohnal, odpudil, zahnal, zapudilzbaviť sa: horko-ťažko sa nás zbavilihovor. expr. spražiť (príkro odbiť): spražili ho pohľadom


    odlomiť lámaním oddeliť • ulomiť: odlomiť si kúsok koláča, ulomiť vrchovec jedleexpr.: odčesnúťsčesnúť: víchrica odčesla haluz, sčesla kus strechyodvaliť (kus niečoho): odvaliť kusisko žulyodštiepiťodraziť: odštiepil ucho z džbána; chlapci odrazili soche rukuodmrviťodštipnúťštipnúť (kúsok niečoho): odštipol, štipol si z chlebaodtrhnúťexpr. oddrapiť: oddrapiť roh stolaexpr. odorvať: odtrhol, odorval zo stromu kus chvojinyodbiť (úderom oddeliť): odbil roh múrupoodlamovaťpoulamovaťexpr. poodčesávaťpoodvaľovaťpoodrážaťpoodštipovaťpoodbíjať (postupne, viac vecí)


    odraziť 1. nárazom dať niečomu iný (obyč. opačný) smer • odbiťexpr. odpáliť: odraziť čln; odbiť, odpáliť loptuodviesťzviesť (dať niečomu iný smer postavením prekážky): odviesť, zviesť vodu, potok; odviesť, odraziť ovcu od stádapoodrážaťpoodvádzať (postupne, viac vecí)

    2. nárazom, úderom oddeliť časť od celku • odbiťodlomiť: odraziť, odbiť roh domu; odraziť, odlomiť ucho na šálkeodroniť (úderom zraziť ovocie zo stromu) • odštiepiť (nárazom oddeliť vrstvu al. menšiu časť z niečoho): odštiepiť z misy

    3. v boji zmariť útok protivníka • potlačiť: odraziť, potlačiť kontrarevolúciuodvrátiť: odvrátiť útok partizánovexpr. rozprášiť: rozprášiť útočiace bandyodohnaťzahnaťzapudiť (odraziť hnaním): odohnať, zahnať nepriateľa


    zahnať 1. silou al. niečím nepríjemným, nežiaducim prinútiť vzdialiť sa • odohnať: zahnať, odohnať vlka od košiarazatlačiťexpr. odprášiťodraziť (v boji): nepriateľa zatlačili za mesto; odprášiť, odraziť vojskozapudiťodpudiťzaplašiť: zaplašiť, zapudiť vtáky streľbou; dážď nás zapudilzavrátiť (prinútiť k návratu): zavrátiť ovcepozaháňaťpoodháňať (postupne zahnať) • pozavracať (viackrát, viac jedincov): pozavracať statok

    2. spôsobiť zánik, zmiznutie niečoho, prekonať niečo nežiaduce • zapudiťodpudiť: zahnal, zapudil myšlienky na neúspechpotlačiťpremôcť: potlačil, premohol náhly príval zlostiodvrátiťrozptýliťrozohnaťrozplašiť: odvrátiť nešťastie, obavy; rozptýliť pochybnosti, podozrenie; rozplašiť zlý senexpr. zried. zabiť: nevie, ako zabiť nuduzbaviť sa: chce sa zbaviť spomienky na rodinnú tragédiu


    zatlačiť 1. tlačením premiestniť, tlačením posunúť • zatisnúť: zatlačiť, zatisnúť auto do garážezasunúť (sunutím umiestniť): zasunúť skriňu k stenezaprieťzaprieť sa (oprieť sa a zatlačiť): zaprieť telo do dverí; zaprel sa nohou o brvnovtlačiťvtisnúť: vtlačiť plný vozík do šopypozatláčaťpozatískať (postupne zatlačiť) • zahnaťzapudiť (hnaním prinútiť na útek, obyč. v boji): zahnať, zapudiť nepriateľaodraziťexpr. odprášiť

    p. aj zahnať

    2. vyvinúť tlak na niečo • stlačiťpotlačiťpotisnúťstisnúť: zatlačiť, stlačiť páku; potisnúť, stisnúť gombík výťahuoprieť sazaprieť saoboriť sa (mocne zatlačiť): oprieť sa, zaprieť sa, oboriť sa do dverízatisnúť (tlačením uzavrieť): zatisnúť zásuvku


    odbočiť 1. v chôdzi al. v jazde zmeniť smer • zabočiťzahnúť: pri prvom dome odbočil, zahol za roh; auto zrazu odbočilo, zabočilo, zahlo doľavahovor.: zakerovaťzakarovaťskerovať (obyč. dopravným prostriedkom): na najbližšej odbočke zakeroval do garážezried. zbočiť: zbočiť z cestyskrútnuť saskrútiť sazakrútiť (sa)zatočiť sastočiť sa: bicykel sa odrazu skrútne, skrúti, zatočí, stočí dopravaodraziť sa (zmeniť smer cesty al. toku): rieka sa odrazila na juhzísť (odbočiť obyč. nevedomky): v tme sme zišli z cestyuchýliť sa (od priameho smeru)

    2. nepridŕžať sa témy, predmetu v reči • odchýliť saodkloniť sa: usiloval sa odbočiť, odchýliť, odkloniť od hlavnej témyexpr.: odskočiťuskočiť: od háklivého rozhovoru vždy odskočila, uskočilauhnúťvyhnúť sa: pred trápnou témou radšej uhol, radšej sa trápnej téme vyholvzdialiť sa (myšlienkovo): vzdialiť sa od predmetu rozhovoru


    odraziť sa 1. p. odbočiť 1 2. p. odzrkadliť sa


    odzrkadliť sa byť zobrazený ako v zrkadle; stať sa viditeľný navonok • odblesknúť saodblysknúť saoblesknúť saodblysnúť sa: na hladine sa odzrkadlili, odbleskli, odblyskli hviezdy; na okuliaroch sa odblesklo, odblysklo slnkoodraziť sazobraziť sa: na tvári sa mu odrazila radosť; v kaluži sa zobrazila tvár dievčaťaprejaviť saukázať sa: úspechy sa prejavili, ukázali na výsledku


    prejaviť sa stať sa navonok viditeľným, pozorovateľným • vyjsť najavoukázať sa: pravda sa napokon prejavila, vyšla najavo; náš nesúhlas sa čoskoro prejaví, ukážepreukázať sa: Teraz sa preukážte, čo viete!predstaviť sa (verejne sa ukázať): napokon sa museli všetci predstaviťprezentovať sa: prezentovať sa maľbamiodb. manifestovať sa: choroba sa manifestovala horúčkouodzrkadliť saodraziť sa (o citoch, prejavoch): v očiach sa mu odzrkadlila, odrazila nenávisťzjaviť saobjaviť sa: na tvári sa zjaví, objaví únava, príznak chorobyiron. vyznamenať sahovor. vycajchnovať sahovor. expr. vyfarbiť sa (záporne sa prejaviť) • expr. vybuchnúťexplodovaťvypuknúť (prudko sa prejaviť; o citoch, prejavoch): zlosť v ňom vybuchla, vypukla s celou silou


    odrazka odrazové sklo, obyč. na automobile • hovor. odrazovka


    odrazovka p. odrazka


    odrazový ktorý odráža svetlo; vzťahujúci sa na odraz svetla • reflexný: dopravné značky s odrazovou, reflexnou vrstvou; odrazové, reflexné sklo (na automobile)


    východiskový z ktorého sa vychádza: východiskové postavenienulový: nulový bod meraniazákladný: základný tónodb. bazálnypren. odrazový: odrazový mostík (východiskový bod činnosti)

    p. aj základný


    náhle v krátkom čase a obyč. nerátajúc s tým • náhlorýchlo: všetko sa zbehlo tak náhle, rýchlozrazuodrazunarazrazom: zrazu, odrazu vyskočil z lavice; naraz, razom sa prudko rozohnalprudkohovor. šmahom: počasie sa prudko, šmahom zmenilo • znezradynenazdajkyznenazdaniaznenazdajky: znezrady, nenazdajky, znenazdajky vybehol na cestu rovno pred autonečakaneneočakávanenepredvídane: nečakane, neočakávane zabočil dopravalek. akútne: jej zdravotný stav sa akútne zhoršilzastar. vraz (Botto, Lenko)fraz.: obratom rukyani sa nenazdáš

    porov. aj náhly 1


    naraz 1. v tom istom čase, v tej istej chvíli • súčasnezároveň: nemôžeš byť naraz, súčasne, zároveň na dvoch miestachodrazurazom: na dvor vybehli odrazu, razomzastar. vraz (Hviezdoslav, Jesenský)nár. naraze (Švantner)fraz. ako na povel

    2. bez prerušenia, na jeden raz • razom: naraz, razom vypil celý pohár vodydúškomfraz.: jedným dúškomna dúšokna jeden dúšokjedným dychomjedným vrzomna jeden vrz: dúškom, jedným dúškom vybehol až na štvrté poschodie; na dúšok, na jeden dúšok povedal, čo sa mu stalo; všetko vybavil jedným vrzomhovor. na ex (o pití): fľašu piva vypil na dúšok, na exfraz. na (jedno) posedenie

    3. v krátkom čase a obyč. nerátajúc s tým • zrazuodrazurazom: naraz, zrazu sa otočil; odrazu, razom sa schladiloznezradynenazdajkyznenazdajkyznenazdania: znezrady, nenazdajky, znenazdania z kríkov vybehol zajacnáhlenáhlo: náhle sa zastavil

    4. nadväzuje na situáciu a vyjadruje hodnotiaci postoj (prekvapenie, miernu iróniu a pod.) • odrazuzrazu: naraz, zrazu, odrazu, aký je múdry


    odrazu 1. p. zrazu 1, naraz 3, náhle 2. p. naraz 1, súčasne 1, zároveň 1 3. p. naraz 4, zrazu 2


    súčasne 1. v tom istom čase • narazzároveňspolu: súčasne, naraz skočili do vody; do triedy vošli zároveň, spoluodrazurazom: do cieľa prišli odrazu, razomsúbežneparalelne: súbežne, paralelne prebieha rokovanie v druhej skupinesynchrónnesynchronicky: musia sa pohybovať synchrónne, synchronickysimultánnezastar. zajedno (Škultéty, Tajovský)

    2. vyjadruje, že istá činnosť, istý dej sa vykonáva popri inej činnosti, inom deji, že istý stav jestvuje popri inom stave • zároveňpritompopritomokrem toho: je členom predstavenstva a súčasne poslancom; robí a pritom, popritom, okrem toho študuje


    zároveň 1. v tom istom čase, v tej istej chvíli, v rovnakom čase, v rovnakom období • súčasne: z domu odišli zároveň, súčasnenarazodrazurazom: vyskočili naraz, odrazu, akoby na povel; do školy začali chodiť razomspoluzarovno: prišiel spolu, zarovno s ostatnýmizastar. zajedno (Tajovský, Figuli)nár. zarovnak (Timrava)

    2. vyjadruje, že istá činnosť sa vykonáva popri inej činnosti, istý stav jestvuje popri inom stave • súčasneokrem tohopritompopritom: študoval a zároveň, súčasne pracoval; starala sa o vlastnú domácnosť a okrem toho, pritom, popritom o domácnosť svojho brata

    3. p. rovnako 1


    zrazu 1. vyjadruje, že dej, stav a pod. sa uskutočnil al. nastal rýchlo, obyč. bez toho, aby sa bol očakával • odrazunarazrazom: zrazu, odrazu začalo pršať; naraz, razom sa mu zazdalo, že nerobí dobrenáhle: náhle sa jej zakrútila hlavazastaráv. znáhla (Vansová, Jesenský)nečakaneneočakávanenepredvídane: chlapec sa nečakane, neočakávane rozbeholnenazdajkyznenazdajkyznenazdaniaznezrady: nenazdajky, znenazdajky vybehol na cestu; znenazdania, znezrady mu vylepil zauchozastar. zneponazdania (Dobšinský, Urban)zarazhovor. šmahomexpr.: hupkomhupky: zaraz, šmahom, hupkom sa zmenilsčista-jasnaz ničoho ničfraz.: ako hrom z jasného nebaako blesk z čistého neba: zjavil sa tam sčista-jasna, ako hrom z jasného nebanár. zápustom (Švantner)kniž. zastar.: nenadáleznenadálafraz.: z minúty na minútuz hodiny na hodinuzo dňa na deňani sa nenazdáš

    2. nadväzuje na situáciu a vyjadruje prekvapenie, miernu iróniu a pod. • odrazunarazrazom: zrazu, odrazu aký múdry; naraz, razom mu je to už dobré


    odreagovať sa zbaviť sa psychickej záťaže • uvoľniť sa: odreagovať sa, uvoľniť sa prechádzkouhovor. expr. vyventilovať sa (odreagovať sa na úkor niekoho): vyventilovať sa na deťoch


    šantiť prejavovať sa veselou náladou, žartovnými kúskami, behaním, neposednosťou a pod. • šantovaťrobiť šantyrobiť pestvárobiť šibalstvárobiť huncútstva: deti šantia, šantujú, robia šanty, pestvá na školskom dvorehovor. expr. šarapatiť: deti šarapatia v kôlnisamopašiť (sa)robiť nezbeduhovor. nezbedníčiťzried. nezbediť (obyč. s nerešpektovaním výchovných úsilí, spoločenských noriem): samopaší (sa), nevie od dobroty, čo by mal robiť; keď rodičia odišli, deti robili nezbeduexpr.: blázniť (sa)pochabieť sapochabiť sajašiť sa (výstredne, samopašne sa správať) • vystrájaťvyvádzaťstváraťvymýšľaťvyčíňať (obyč. s nedobrými následkami): vystrájať, stvárať fígle; mládež na chate vystrájala, vyvádzala, vyčíňala do ránaexpr. strečkovať (splašene behať): chlapci strečkujú na dvorefraz. expr. nezmestiť sa do kožeodreagúvať sa (šantiť s cieľom zbavovania sa psychickej záťaže): deti skáču, nezmestia sa do kože; mládež sa odreagúva na ihrisku


    odniesť 1. nesením odpraviť: odniesť prázdne fľaše do obchoduexpr.: odvliecťodtrepať: odvlečte, odtrepte si knihy prečvyniesť (odniesť von): zraneného vynieslizaniesť (nesením odpraviť): zaniesť balík na poštuexpr.: odterigaťodredikať (pomaly, s námahou odniesť) • hovor. expr. zrepetiť (s námahou, ťažko odniesť): zrepetili sudy do pivnicevziaťzobrať: knihy vzali, zobrali so sebouodnosiťpoodnášaťodvláčiťpoodvláčaťpoodvlačovaťpovynášaťpozanášať (postupne, viac vecí)

    2. mať škodu pri niečom, byť postihnutý, potrestaný • doplatiť (na niečo): výlet odniesla prechladnutím, na výlet doplatila prechladnutím; ty to odnesieš, ty na to doplatíšodpykať: museli si odpykať trest za neposlušnosťhovor. expr. odskákať: chyby (si) odskákalhovor. expr.: zlízaťzliznúťvylízať: zlízala, vylízala som si to za tebahovor. expr. vyhorieť: vyhorel za nás nevinneexpr. zviezť sa (na niekoho; o niečom ťaživom, negatívnom): všetka starosť sa zviezla na mňa, všetku starosť som si odniesol jadoľahnúť (na niekoho; nepriaznivo zasiahnuť): následky doľahli na obyvateľstvo, následky si odnieslo obyvateľstvopoodnášať (postupne, viac vecí)


    odredikať p. odviezť, odniesť 1


    odviezť vezením (dopravným prostriedkom) odpraviť, dopraviť na iné miesto • previezťzaviezť: odviezť, previezť, zaviezť chorého do nemocnicevyviezť (odviezť von al. hore): vyviezť odpadkyodtransportovať: vojakov odtransportovali na juhodexpedovať (veci): nábytok odexpedovali do predajnísubšt. odlifrovať: všetok materiál kamsi odlifrovaliodsunúť: ranených odsunuli z bojatransferovať (obyvateľstvo z jednej krajiny do druhej) • odšantročiť (na neznáme miesto): nik nevie, kde zajatcov odšantročiliexpr.: odredikaťodterigať (pomaly al. nepohodlne) • odvoziť (opakovane) • pobraťpoodvážaťzviezť (postupne): obilie treba odvoziť, poodvážať, zviezť do sýpok; chlapov pobrali, poodvážali do táborov


    odredikať sa p. odísť 1


    odvliecť sa expr. s námahou odísť • expr. odťarbať sa: zoslabla, ledva sa odvliekla, odťarbala k autuhovor. expr. odštrachať saexpr.: odteperiť saodterigať saodredikať sa (obyč. s bremenom) • expr.: odplaziť saodplúžiť sa (s námahou a nebadane, ticho) • expr.: odtackať saodkrivkaťodbadkať sa (s námahou a tackajúc sa, krivkajúc): starenka sa odtackala, odkrivkala domovexpr.: odšúchať saodšuchtať sa (pomaly, šúchavým krokom) • odtiahnuť sa (pokorne, urazene a pod.): odtiahla sa do kúta


    odrenina odreté miesto na povrchovej vrstve • expr. oškúlenina: odrenina, oškúlenina na noheotlačenina (otlačené miesto)


    izolovať zamedziť styk, dať do izolácie • oddeliťodčleniť: chorých izolovali, oddeliliseparovať: separovať jednotlivé zložkyodrezaťodlúčiťosamotiťosihotiť (zabrániť spojenie s niekým, niečím): odrezať dedinu od sveta; odlúčiť dieťa od matky


    oddeliť 1. dať preč, odňať (obyč. ako časť) od niečoho, čo bolo spojené al. spolu; navzájom sa osamostatniť • odčleniťvyčleniťvydeliť: oddeliť, vydeliť chybné kusy; odčleniť, vyčleniť z knižnice odbornú literatúruodlúčiťrozlúčiť (obyč. ľudí od seba): smrť ich navždy odlúčilaodtrhnúťexpr. odorvať (násilím): nemohol súperov od seba odtrhnúť; odtrhli, odorvali ho od rodinyhovor. žart. rozsobášiť: bijúcich sa chlapcov museli rozsobášiťexpr. odkriačiť: odkriačiť pevne spojené rukyodrezať (znemožniť spojenie): dedina odrezaná od svetaizolovaťseparovať (zamedziť styk): nakazených izolovali, separovalikniž. segregovať (oddeliť vylúčením niekoho odniekiaľ): rasové segregovanieosamotiť (nechať osamote) • detašovať: detašované pracoviskopooddeľovať (postupne, viac vecí): pooddeľovať kabíny závesmi

    2. dať niekomu určenú časť, podiel • vydeliť: oddelila, vydelila mu jedlo na tanierprideliť: prideliť niekomu kus zeme na obrábanie


    odkrojiť ostrým nástrojom oddeliť časť z niečoho (obyč. pri potravinách): odkrojiť si kúsok chlebaodrezať (aj iné veci ako potraviny): odrezať listy z repy, odrezať prúthovor. expr.: odfiknúťodšmyknúť (odkrojiť kúsok): odfikni, odšmykni mi z klobásyhovor. expr.: odvaliťodfakliťodšvacnúť (obyč. odkrojiť väčší kus): odvalil, odfaklil, odšvacol si kus slaninyexpr. zavaliť (veľký kus): zavalil kus chlebaukrojiť (obyč. menší kus): ukrojila mu z koláčaskrojiť (odkrojiť vrchnú časť z niečoho): skrojiť kôrku z chlebapoodkrajovaťposkrajovaťpoodrezávať (postupne, na rozličných miestach, z povrchu): poodkrajovať šupky z jabĺk; poskrajovať kôrku z chlebaodkrúžľať (odkrojiť v tvare kolieska z niečoho) • expr.: odpidlikaťodšpihlaťodžižlať (odkrojiť tupým nástrojom)


    odrezať 1. ostrým nástrojom oddeliť časť z celku • odkrojiť: odrezať z plechu, z chleba; odkrojiť, odrezať si kus klobásyodseknúť (seknutím oddeliť): odsekla hydine krídloodťať (sekerou): odťať konárodkresať (dlátom, sekerou): odkresať štiepky z drevaodpíliť (odrezať pílou): odpíliť z doskyhovor. expr.: odšmyknúťošmyknúťodfiknúť (kúsok): odšmyknúť, odfiknúť zo salámyurezať (menší kus) • expr. odvaliťhovor. expr.: odfakliťodšvacnúť (väčší kus): odvalil, odfaklil si kus chlebaexpr. zavaliť (veľký kus): zavalil si slaninyhovor. expr.: odpidlikaťodšpihlaťodžižlať (tupým nástrojom menší kus) • zrezať (vrchnú časť z niečoho): zrezať vrchovec stromčekapoodrezávaťpoodrezovaťpoodriezať (postupne, viac vecí): poodrezávať výhonky

    2. zbaviť spojenia, znemožniť spojenie • oddeliťodlúčiť: žil odrezaný, oddelený, odlúčený od svetaodtrhnúťexpr. odorvať: deti odtrhli od rodinyosamotniť: za trest chlapca osamotnili od spoločnostiizolovaťseparovať (zamedziť styk): zdravých treba izolovať, separovať od infikovaných


    odseknúť 1. seknutím oddeliť z celku • odťať: odseknúť, odťať suchý konár, kus mäsauseknúťuťať (obyč. zvrchu): useknúť stromu vrchovec; uťali mu hlavuexpr. odfiknúť: odfikol si prsthovor. expr.: odfakliťodšmyknúťodšvacnúť (obyč. sekáčom): odfakliť stehno z brava; odšmykol si prút na bičodrezať (jedným rezom) • odštiknúťodštipnúť (z rastlín): odštikla výhonokpoodsekávaťpoodtínaťpoutínaťpoodrezávať (postupne, viac vecí)

    2. expr. úsečne, ostro, nezdvorilo a pod. odpovedať • expr. odkresať: nahnevaný mu odsekol, odkresal: Tak ti treba!expr.: odvrknúťodfrknúť (úsečne, povýšene, ledabolo): iba mi odvrkol, odfrkolodvravieťexpr. odpapuľovať (bezočivo odpovedať): matke vždy musel niečo odvravieť, odpapuľovaťexpr.: odšteknúťodbrechnúť (zlostne)


    sťať 1. seknutím, zatnutím (obyč. sekerou) oddeliť • zoťať: sťať, zoťať stromzrúbaťodťaťuťaťodseknúťuseknúťzoseknúť: zrúbať, odťať vrchovec stromu; uťať, zoseknúť, odseknúť konárodrezať (jedným rezom) • hovor. expr.: sfakliťodfakliť: odrezať, odfakliť vršok niečohovyrúbaťvyťať (rúbaním, ťatím odstrániť): vyrúbať strom, kerpozotínaťpostínaťpovytínať (postupne)

    2. vykonať popravu odseknutím hlavy • zoťať: sťali ho, zoťali ho za vraždupopraviť (odťatím hlavy): odsúdeného sťali, popravilikniž. dekapitovať

    3. p. zbiť 3


    krájať ostrým nástrojom oddeľovať časti z niečoho (obyč. pri potravinách): krájať zemiaky na kocky, krájať chliebrezať (obyč. tvrdšiu látku, zriedkavejšie potraviny): rezať drevo, slamu, plech; salámu reže, krája na tenké kolieskaodkrajovaťukrajovaťodrezávať (kúsok z niečoho): odkrajuje si z chleba, ukrajuje si koláč, odrezáva si z mäsa, (zo) slaninkykrúžľať (krájať na kolieska): krúžľa zeleninuhovor. expr. fakliť: faklí krajec za krajcom


    rezať 1. ostrým nástrojom rozdeľovať na časti • krájaťrozrezávaťrozkrajovať: rezal, krájal syr; rozrezávala rožky na poloviceodrezávaťodkrajovaťukrajovať (kúsok z niečoho): odrezávala plátky slaninykrúžľať (krájať na kolieska): krúžľať zeleninuhovor. expr. fakliť: nedbalo faklil salámuexpr.: pidlikaťpidlikovaťpihlikaťpižlikaťmidlikovaťrezikaťrezíkať (zle al. pomaly): pidlikal, rezíkal drevo nožíkom

    2. vnikať do povrchu • zarezávať sazarývať sa: opasok ju reže v páse; povraz sa mu zarýva do koževrezávať savrývať sa (do niečoho) • párať: ostne im párali kožu

    3. hovor. nepríjemne pôsobiť na zmysly • dráždiť: svetlo reže, dráždi očihovor. párať: páralo ju v ušiach, v hrdleexpr. zarezávať sa: hluk sa zarezával do uší

    4. p. biť 2


    odrezok odrezaný kúsok • úrezok: odrezky, úrezky kožeobrezok: obrezky z mäsaskrojokskrajok (odrezok vrchu repy s listami) • okrajok: repné okrajky (F. Hečko)konček: konček chleba


    domŕzať expr. sústavne nedať pokoj a tým spôsobovať podráždenie • dobiedzať: domŕzal, dobiedzal, aby mu kúpili bicykeldráždiťexpr.: podpichávaťpodpichovaťdopichovať: dráždila, dopichovala kolegyňu útočnými poznámkamihovor. omŕzať: deti omŕzali otca otázkamiexpr.: dopaľovaťdojedaťdožieraťdoskakovaťdolípaťdohúdaťdokúčať: toľko dojedala, dohúdala, až tresol dvermibyť dotieravýdotieraťdorážaťpokúšaťexpr. odŕhať (neodbytne domŕzať): sústavne doráža do suseda; pokúša, odŕha nás s hocičímnaliehaťvymáhaťhovor. tlačiť (zároveň žiadať): naliehal, tlačil na vedúceho, aby mu zvýšil platdoberaťdoberať sinaberať (mierne domŕzať): rada doberala, naberala svojho mužaexpr.: zabŕdaťzapáraťzadieraťzačínaťštúraťštipkaťdrapkaťvŕtaťrýpaťryťhovor. orať (do niekoho) • hovor. expr.: vyrývaťštuchaťfraz. expr. píliť niekomu uši/hlavusubšt.: hecovať • štengrovať


    kašlať, kašľať 1. hlasno vyrážať vzduch pri podráždení al. chorobe dýchacích ciest • mať kašeľ: má chrípku a kašle, má kašeľexpr.: kahŕňaťkohŕňaťškohŕňaťškohlať (silno kašlať): kahŕňal, škohŕňal celú nocexpr. brhlať (stále): od fajčenia stále brhlehovor. drhnúť (obyč. nasucho): neos. drhne ho celú hodinuexpr.: odŕhaťoddŕhať (prudko, sucho) • odkašlávaťodkašliavať (vydávať krátke zvuky ako pri kašli; obyč. v rozpakoch, pri uvoľňovaní hrtana a pod.) • pokašlávaťpokašliavať (chvíľami): pokašliavala celú jar

    2. porov. vykašlať sa


    naliehať dôrazne žiadať • vymáhať: naliehal na rodičov, aby mu dali peniaze; vymáhal peniaze od rodičovdoliehať: všetci doňho doliehali, aby súhlasilhovor. tlačiť (vyvíjať nátlak): tlačil na veriteľovsúriťurgovaťupomínať (naliehať po predchádzajúcom upozornení): podnik súril, urgoval zaplatenie dodávkydotierať (dotieravo, neodbytne naliehať): deti dotierali otázkamiexpr.: domŕzaťdopichovaťdolípaťomŕzaťodŕhaťdohúdaťdokúčať: Nedomŕzaj, nedokúčaj toľko!


    odŕhať 1. p. kašlať 1 2. p. domŕzať


    očistiť 1. zbaviť nečistoty, špiny, urobiť čistým • vyčistiť: očistiť, vyčistiť byt, obloky; očistiť si, vyčistiť si zubyoriadiťobriadiťvyriadiť (dať do poriadku): oriadiť kuchyňu, vyriadiť zadymený kotolsubšt.: opucovať • vypucovať • vypulírovať: opucované topánky, vypulírované autoumyťpoumývať (očistiť vodou, tekutinou): umyť, poumývať dlážkuomyťobmyť (na povrchu umyť) • vyumývať (dôkladne umyť) • vydrhnúťodrhnúť (očistiť kefou, silným trením): vydrhnúť pripálený riadhovor. vyrajbaťsubšt. vyšúrovať (dôkladne umyť) • hovor.: vyleštiťvysidolovať (očistiť na lesklo): vyleštiť, vysidolovať kľučkyexpr. oblízať (povrchne očistiť) • počistiťporiadiť (postupne, viac vecí)

    2. zbaviť neželateľných prvkov, prímesí a pod. • vyčistiťvyčeriťvyčíriť: vyčistiť, vyčíriť vodu, šťavuprečistiť: prečistiť zrnorafinovať (očistiť rafináciou): rafinovať cukor

    3. zbaviť vrchnej vrstvy, kôry, šupy, nečistoty; odstrániť z povrchu kôru, šupu a pod. • ošúpaťolúpaťobieliť: očistiť, ošúpať, olúpať banán, obieliť zemiaky; šupku z jablka si vždy očistí, ošúpe, obieli, olúpeohôliť: ohôliť ovocie, kožku z hruškyoškriabaťoškrabaťzoškriabaťzoškrabať (očistiť škrabaním): oškriabe mrkvu, petržlen; nechtom zoškrabe zaschnutú krvpočistiť (postupne, viac vecí): počistí zeleninu do polievkypooškrabovaťpozoškrabovať (postupne, viac vecí): po(z)oškrabovať zažratú špinu


    odrhnúť p. umyť


    umyť zbaviť nečistoty vodou al. iným tekutým prostriedkom; takýmto spôsobom odstrániť z povrchu: umyť taniere, obloky, zeleninu; umyť špinu, blato z topánokzmyť (prúdom vody odstrániť; prúdom vody zbaviť nečistoty): zmyť krv z tváre; zmyť si vlasyomyťobmyť (na povrchu): omyť si ruky; hrnček zľahka obmylapoumývať: ráno sa celý umyje, poumýva v studenej vode; (postupne al. viacero vecí) poumývala všetky dvere v domevyumývať (dôkladne) • vymydliť (umyť mydlom): večer vyumýva, vymydlí detipozmývaťpoobmývať (postupne, viac vecí na povrchu): pozmýva prach, poobmýva hrnceopláknuťopláchnuť (krátko, zbežne umyť): nakoniec oplákne, opláchne riad čistou vodoupremyť (viackrát umyť) • prepláknuťprepláchnuť (viackrát opláknuť): ryžu dôkladne premyje; halušky napokon prepláchne studenou vodouvymyť (znútra) • povymývať (postupne znútra): horúcou vodou vymyje, poumýva sudy; vymyje nečistotu z ranyexpr.: vyčľapkaťvyčliapkaťvyčľapotať (obyč. čľapkaním): vyčľapkať sa v potokuvydrhnúťvyšuchaťodrhnúťhovor. vyrajbaťsubšt. vyšurovať (umyť drhnutím): kefou vydrhla, vyrajbala, vyšurovala celú chodbu


    odriapať p. otrhať


    otrhať trhaním oddeliť, pooddeľovať; trhaním zbaviť niečoho • obrať: otrhať, obrať fazuľu, hrachexpr.: okmásaťskmásaťošklbaťodriapať (obyč. bezohľadne, násilne a pod.): chlapci okmásali, skmásali, ošklbali všetky čerešne; vlk odriapal mäso z koristiošarpaťpošarpaťexpr. orafaťnár. orašmať (spôsobiť pritom škodu, spúšť): víchrom (p)ošarpané stromy v sade; vietor orafal, orašmal kvetyzrafať: zrafať, orafať čučoriedkyobtrhaťpoobtŕhaťpoobtrhávaťexpr.: obkmásaťobšklbaťobdriapať (z viacerých strán, dookola)


    odriecť1 p. odrecitovať, predniesť 2


    odriecť2 p. odvolať


    odvolať vyhlásiť za neplatné • zrušiťanulovať: odvolať, zrušiť sľúbenú návštevu, zrušiť slovo; odvolať, anulovať dohodu, rozsudok, výsledok zápasukniž. revokovať: revokovať uznesenieodb. stornovať (v administratívnom okruhu, napr. objednávku, zmluvu) • odrieknuťodriecť (o niečom sľúbenom): odriekli účasť na zasadnutípoodvolávaťpozrušovaťpoodriekať (postupne, viac vecí al. viacerých)


    predniesť 1. mať prejav k väčšiemu publiku • povedať (verejne): predniesť referát; predniesť, povedať slávnostný prejav

    2. umelecky (slovne al. hudobne) stvárniť pred publikom: predniesť úryvok prózy, predniesť Suchoňovu skladbuzarecitovať (báseň) • predviesť (hudobné dielo) • zaspievať (pieseň) • odriecť (mechanicky predniesť): odriecť úlohu naspamäťreprodukovať (predniesť hudobné dielo): ťažkú pasáž huslista reprodukoval brilantne

    3. p. predložiť 1


    zrušiť zmariť pôsobnosť, znemožniť ďalšiu činnosť, platnosť niečoho: zrušiť termín volieb, zrušiť zmluvuodvolať (vyhlásiť za neplatné): odvolať nariadenieodrieknuťodriecťnedodržať: odriekli účasť na konferencii; zrušiť, nedodržať sľubanulovať: výsledok zápasu anulovalipráv. nulifikovať (vyhlásiť za neplatné) • práv. derogovať (zrušiť platnosť istej normy, časti zákona) • likvidovaťzlikvidovaťodstrániťsubšt. skasírovať: (z)likvidovať, odstrániť všetky rozdiely medzi deťmi; (z)likvidovať umelé hranice; vedúci účet skasírovalodb. stornovať (objednávku, zmluvu, účet) • zastaviťskončiť (s niečím) • ukončiť (niečo): zastaviť, zrušiť vývoz zbraní; skončiť s výrobou chemikálií, ukončiť výrobu chemikáliízavrieťzatvoriťuzavrieť (činnosť niečoho): (u)zavrieť priechod cez ulicu; zatvoriť baňu, podnik, prevádzkupozrušovaťpoodvolávaťpoodriekať (postupne zrušiť): pozrušovať, poodvolávať termíny, nariadeniarozviazať (zrušiť zmluvu, dohovor): rozviazali s nami pracovný pomer


    nechať 1. nezmeniť daný stav, nezasiahnuť do deja, situácie • nezabrániť: nechal všetko tak, ako bolo; nezabránil jej odísťponechať: ponechal dom v dobrom stavedať (často v zápore): nedal jej dopovedať; Daj sa už konečne presvedčiť!

    2. odísť od niekoho, niečoho • zanechaťponechaťzried. znechať: dom nechal, zanechal bez dozoru; deti ponechal domaopustiťodlúčiť sa (obyč. od rodiny): opustil ženu, odlúčil sa od detíexpr. zochabiť: manželka ho zochabilatrocha hrub.: okašľaťokašlať: okašlal všetkých a odišielslang. dať kopačky (nechať milú, milého)

    3. nevziať so sebou • uložiťodložiťuschovať: kabát nechal, uschoval v šatni; odložila deťom z koláča; uschovala peniaze na bezpečnom mieste

    4. prestať sa s niečím zaoberať • zanechať: nechal, zanechal pitieprerušiť (dočasne nechať): prerušil štúdiumvzdať sazriecť sazrieknuť saodriecť saodrieknuť sa (dobrovoľne nechať): vzdal sa všetkých funkcií; odriekol sa fajčeniaodoprieť si (niečo lákavé): odoprel si zábavukniž. opustiť: opustil svoj pôvodný názor

    5. nechtiac odložiť niekde • zabudnúť: nechal, zabudol tašku vo vlaku

    6. spôsobiť, že niečo po odchode zostane • zanechať: nechal, zanechal po sebe sirotyporučiťodkázať (nechať ako dedičstvo): poručil majetok svojmu synovi

    7. p. prenechať


    vzdať sa dobrovoľne prestať v istej činnosti, opustiť istý stav, istú funkciu a pod. • zrieknuť sazriecť sa: vzdať sa, zriecť sa ďalšieho pátrania; vzdali sa, zriekli sa výhod, majetkurezignovaťodstúpiť: rezignovať, odstúpiť z funkcie ministra; riaditeľ rezignoval, odstúpilkniž. abdikovať (z úradu, funkcie) • hovor. poďakovať (sa): minister sa poďakovalzložiť (úrad, funkciu) • podať demisiu (vzdať sa úradu, funkcie) • kapitulovať (vzdať sa protivníkovi; hovor. vzdať sa svojho stanoviska): vojsko kapitulovalo; v hádke vždy kapitulujepodrobiť sapoddať sapodvoliť saustúpiť (prestať odporovať) • popustiť: nechcel zo svojho popustiťkniž. opustiť: nerád opustí svoj názorhovor.: odskočiťuskočiť: poslednú chvíľu od pretekov odskočil, uskočilzanechaťnechať: zanechať, nechať staré zvyky; už je to rok, čo nechal fajčenievzdať: vzdať súťaž, pretekyodriecť saodrieknuť sa (niečoho lákavého, príjemného): dnes si pohárik, zábavu odrieknerozlúčiť saexpr. rozžehnať sa: už sa s predstavou úspechu rozlúčil, rozžehnal


    zanechať 1. vzdialiť sa z nejakého miesta al. od niekoho (obyč. natrvalo a nechať ho bez opory a pod.) • nechať: zanechať, nechať rodný kraj; zanechať, nechať manželku; zanechať, nechať za sebou stopyponechať: ponechal deti samy na sebaopustiť: opustil školu v druhom ročníkuodísť (od niekoho) • expr. zochabiť: žena mu odišla, žena ho zochabilaminúť (o hneve a pod.): hnev ho už minulpozanechávať (postupne, viacerých)

    2. dobrovoľne prestať niečo vykonávať, vyznávať, zaujímať sa o niečo a pod. • nechaťvzdať sazriecť sazrieknuť sa: zanechať, nechať svoje pôvodné plány; vzdať sa, zriecť sa svojich ambíciíodriecť saodrieknuť sa: odriekol sa pitia už dávnoznechať sa: znechal sa predsedníctva; zlosť sa ho rýchlo znechalakniž. opustiť: nechce opustiť svoj názorodvrátiť saodkloniť saodchýliť sa (prestať sa pridržiavať niečoho): odvrátiť sa od priateľov, odkloniť sa od pôvodnej teóriespustiť sa: nespusti sa svojho presvedčeniapren. odložiť: Odložte hnev a nenávisť!rozlúčiť sa: nechce sa s fajčením rozlúčiť

    3. dať ako dedičstvo • poručiťpráv. odkázaťnechať: zanechal, poručil mu celý svoj majetok; nič mu neodkázal, nenechalprenechať (vzdať sa v niečí prospech): dom prenechať deťom


    abstinencia zdŕžanie sa niečoho, najmä pitia liehovín: zachovávať úplnú abstinenciustriedmosťzdržanlivosť: pohlavná striedmosť, zdržanlivosťzastar. striezlivosť: spolky striezlivostiodriekanieexpr. pôstkniž. frugalita (zachovávanie miery)


    odriekanie p. abstinencia


    odriekanka p. riekanka


    riekanka jednoduchý rytmický slovesný útvar, obyč. rýmovaný • rečňovanka: ľudová riekanka, rečňovankapovedačka: detská povedačkazried. odriekanka


    hovoriť 1. vyjadrovať myšlienky rečou; rečou dávať na vedomie (op. mlčať) • vravieť: hovoriť, vravieť nahlas, rozumne; hovoriť, vravieť o deťochrozprávaťhovor. vyprávať (hovoriť v dlhšom časovom rozpätí): rozprávať o svojich zážitkochvykladaťrozkladať (zoširoka, vysvetľujúco): vykladá, rozkladá svoje plányexpr.: roztriasaťpretriasaťpremieľaťrozvlačovať (zdĺhavo, podrobne) • hovor. rozširovať sašíriť sa (obšírne): netreba sa o veci už viac rozširovať; je zbytočné viac sa o tom šíriťkraj. povedať: ľudia povedajú všeličopovrávať (si): mnohí povrávajú, že bude zlenár. trizniť (Hviezdoslav)expr. hútoriť (obyč. veľa) • hovor. žart. hutoriť (východoslovenským nárečím) • kniž. zastar. sloviť (Škultéty)kniž. zastar. vetiťodriekať (mechanicky, monotónne) • oznamovať (dávať na vedomie istú správu) • komunikovať (byť v spojení rečou): nekomunikujem s kolegyňou už týždeňrečniťexpr. zried. rečinkovať (mať, držať reč al. expr. plano hovoriť): reční už pol hodiny; iba sa pilo a plano rečinkovalohrub. papuľovať: papuľuje, hoci sa ho nik nespytujeexpr. húsťhovor. expr.: hustiťtrúbiťvtĺkať (niečo do niekoho; neprestajne, nástojčivo hovoriť): celý večer hudie svoje; hustiť, vtĺkať žiakom poučkuexpr.: vrčaťsipieťsyčať (zlostne, sipľavo hovoriť) • expr.: štekaťbrechaťprskať (zlostne, jedovato hovoriť) • expr. sekať (ostro, trhane hovoriť) • expr.: mlieťrapotaťrapkaťsypaťsúkaťmrviť (rýchlo, veľa a obyč. aj hlasno hovoriť): melie, rapoce, sype jedno cez druhé; rýchlo mrví slováexpr.: trkotaťdrkotaťmrkotaťgagotať (hovoriť veľa, rýchlo, často o zbytočnostiach) • jazyčiť (veľa rozprávať) • rozťahovaťslabikovať (pomaly hovoriť): rozťahovať odpoveď, slabikovať slováexpr.: hlaholiťšveholiťhrkútaťševeliťštebotaťšvitoriťdžavotať (hovoriť jemným, príjemným hlasom): hlaholiť, hrkútať nežným hlasom; na ulici štebocú, džavocú detispievať (spevavo hovoriť) • šepkaťšeptaťšuškaťexpr. šepotaťhovor. expr. šušotaťexpr.: šušúkaťšepoliťšipoliť (hovoriť potichu, pošepky al. tajnostkársky): dievčence si čosi šepkajú, šušocú, šepolia do uchaexpr.: šomraťšamotiťšemotiťšemoniť (potichu a nezrozumiteľne hovoriť) • expr.: hundraťmrmlaťmrmotaťmumraťbrblaťbručaťdudraťdudlať (nezreteľne hovoriť): nevieme, čo si dedko stále hundre, mrmle, dudreexpr.: huhlaťhuhňaťfufnaťchuchmaťchuchňať (hovoriť nosom): huhle, chuchme čosi nádchovým hlasomdrmoliť (nezrozumiteľne, zmätene hovoriť) • expr. habkaťjachtaťhovor. koktať (neisto, trhavo, zajakavo hovoriť): habká, jachce, kokce niečo o svojej nevineexpr.: brbtaťbrbotaťhatlaťbľabotať (chybne, nezreteľne, nesúvisle hovoriť) • expr.: táraťtrepaťtliapaťtrieskaťplieskaťbaláchaťbúchaťkvákať (nepremyslene, nemúdro a obyč. veľa al. zbytočne hovoriť): stále iba tára, trepe, kváka, ale nepomôžehrub. drístaťsubšt.: kecať • valiť: čo to drístate, keciate, valíte, veď to nie je pravdaexpr.: pliesťmotať (hovoriť bez zmyslu) • expr.: repetiťrepentiť: Čo repetí tá stará?hovor. expr.: remziťremzať (nejasne hovoriť) • hovor. expr.: ľapotaťľaptať (hovoriť nezmysly) • hovor. expr.: šepletiťtaľafatkovaťpejor. haraburdiť (hovoriť daromnice) • hovor. expr.: handrkovaťhandrboliť (hovoriť nezrozumiteľne, často cudzím jazykom)

    porov. aj kričať 1

    2. p. svedčiť2 2 3. p. nazývať


    odriekať p. hovoriť 1, recitovať


    recitovať umelecky stvárňovať literárne dielo pred publikom • prednášaťdeklamovať: recitoval, prednášal verše súčasných básnikov; deklamoval ukážky z klasikovpredvádzať: predvádzať úryvok starého eposuodriekaťreprodukovať (mechanicky): odriekal naučený texthovor., trocha pejor. rectovať (monotónne) • zastar. rečňovať


    rušiť 1. zastavovať ďalšiu činnosť al. jestvovanie niečoho • zrušovať: práve rušia, zrušujú starú prevádzkuodstraňovaťlikvidovať: likvidovať nezamestnanosťodvolávať (vyhlasovať za neplatné): vláda odvoláva termín voliebodriekať (rušiť dané slovo): odriekať účasť na konferenciáchanulovať: komisia anulovala výsledky niekoľkých zápasovsubšt. kasírovať: kasírovať rozdiely, hranicekončiť (s niečím) • zatvárať (činnosť niečoho): zatvárajú podnik, baňu

    2. nepriaznivo, škodlivo zasahovať do niečoho • narúšať: povinnosti mu rušia, narúšajú plánymariťkaziťhatiť: hluk z križovatky marí, kazí ticho; hatiť dobré úmyslyporušovať: porušovať disciplínu

    3. zasahovať do pokoja niekoho • vyrušovať: rušia, vyrušujú ma pri prácimýliť: pri učení ju mýlila aj hudbaznepokojovať (vo väčšej miere): klopkanie prstov ho znepokojovalo


    odrieknuť p. odvolať


    odrieknuť sa, odriecť sa dobrovoľne opustiť niečo výhodné, príjemné a pod. • zrieknuť sazriecť sa: odriekol sa, zriekol sa dedičstva, fajčeniaodoprieť si: odoprel si pôžitok z jedenia, pitiavzdať sa (dobrovoľne al. z donútenia): vzdal sa úradu, funkciezried. odprisahať sa (sľubom, prísahou sa zriecť): odprisahala sa miléhoodpustiť si (často v zápore; týka sa obyč. slovných prejavov): neodpustil si zlomyseľnú poznámku; ďalší komentár si odpustilupustiť: upustil od ďalších plánovodpadnúť (od viery, presvedčenia, idey) • nechaťzanechať (dobrovoľne prestať niečo vykonávať): nechal, zanechal fajčenie, pitieznechať sa: znechať sa výhodspustiť sa: Nespusti sa svojho presvedčenia!


Pozri výraz ODR v slovníku cudzích slov.

Naposledy hľadané výrazy:

Krátky slovník slovenského jazyka: veľkodušný, ohlas, gesto, urobiť, prejav, posunok, pohyb, gágá, tlkot, prach, hojne, balenie, napravo, ihrisko, pád
Synonymický slovník slovenčiny: odr, fo, vrs, pup, vre, hul, trip, golf, hlupy, ďalej, nezmysel, opuchnutý, trieda, prostriedok, zelene
Technický slovník: weight, read only, time bomb, radič, ga, kv, scs, dom, mat, xga, wait, send, rate, aster, telco
Ekonomický slovník: moa, eok, vke, fjk, tns, rtr, rsl, gs, ll, nkk, zer, nfu, hcr, cjn, tpf
Slovník skratiek: ccn, jeu, šr, dvt, čp, cyi, e630, kbi, hdm, een, cws, zez, zzl, c34, obb
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV