Význam slova "obe" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

obec obce ž.

1. územnosprávna jednotka charakterizovaná súvislým domovým osídlením a vlastným názvom: horská, rodná o.;
→ stredisková o.;
predstavenstvo o-e;

2. kniž. skupina ľudí so spoločnými záujmami: umelecká o. umelci;
novinárska o. novinári;
čitateľská o. čitatelia;

obecať -ia dok. kniž. zastar. obetovať, venovať, darovať: o-l mu celý majetok

obecenstvo -a s. ľudia zhromaždení na nejakom ver. podujatí, publikum; diváci, poslucháči: koncertné, športové o.;
vkus o-a

obecný príd.

1. k obec: o. pozemok, o-á knižnica;
o. úrad;
usporiadať niečo na o-é trovy

2. zastar. jednoduchý, prostý, pospolitý: o. ľud

3. správ. všeobecný

obed -a m.

1. hlav. jedlo dňa podávané na poludnie: slávnostný o., studený, sýty o.;
uvariť, zjesť o.

2. poludnie: prísť pred o-om, po o-e, cez o.;

obedár -a L -i mn. -e m. súprava nádob na prenášanie (teplého) jedla

obedík -a m. zdrob. k 1

obedňajší príd. hovor. poludňajší: o-ia prestávka, o. vlak

obedný, obedový príd.: o-ný čas;
o-ová súprava;

obedovať nedok. jesť (ako) obed: o. neskoro;
čo si o-l?

opak. obedúvať -a

obeh -u m. pohyb do kruhu s návratom do začiatočného bodu, kolobeh, cirkulácia: o. krvi, o. Zeme okolo Slnka;
o. vody;
o. peňazí;
dať do o-u, stiahnuť z o-u (bankovky);

obehať dok. expr. (postupne) ponavštevovať, obehnúť: o. všetkých susedov

obehnúť -e -ú -hol dok.

1. vykonať pohyb, beh okolo niečoho: o. okolo jazera, ihriska;
Mesiac o-l okolo Zeme;

2. behom obísť (význ. 2): chcel som všetkých o.;
šofér o-l kolónu

3. expr. obehať: o. známych, úrady;

obehový príd.: o-á voda, o-é ústrojenstvo;

obelasieť -ie -ejú dok. stať sa belasým, omodrieť: prsty mu o-li od zimy

obelieť -ie -ejú dok. stať sa bielym, zbelieť: vlasy mu o-li ošediveli

obelisk -u m. vys. štíhly hranol zakončený v tvare pyramídy: egyptský o., víťazný, pamätný o.

oberač -a m. živ. kto oberá (plody, kvety ap.): o. ovocia, o. chmeľu;

oberač -a mn. -e m. neživ. nástroj na oberanie ovocia

oberačka -y -čiek ž.

1. k oberač

2. často mn. oberanie plodov; čas tohto oberania: v záhrade je po o-e;
blížia sa o-y (hrozna);

oberačkový príd. k 2: o-é slávnosti

nedok. oberať: o-né ovocie, op. trasené

oberučný príd.

1. obojručný: o. nôž

2. zastaráv. obratný, šikovný, súci: o-á dievka

obesenec -nca m. obesený človek

obesiť dok.

1. usmrtiť zavesením, stiahnutím slučky okolo krku: o. sa na strom;
smrť o-ením

2. hovor. zavesiť (význ. 1): o. si reťaz okolo krku

// obesiť sa expr. zavesiť sa (význ. 2): o. sa na niekoho i pren. upriamiť sa

● expr. o. sa niekomu na krk vnútiť sa

obeť -e ž.

1. dar Bohu (božstvu); úkon odovzdávania obetného daru, obeta: zápalná, nekrvavá o.

2. nezištné konanie v prospech druhého a na úkor seba: o. vlasti;
výchova vyžaduje o-e;
urobiť niečo za cenu o-í

3. kto, čo podlieha ničivému účinku niečoho: o-e zemetrasenia, vojny;
padnúť za o. nepriateľovi;
vrhnúť sa na svoju o. korisť

□ priniesť o. obetovať sa;

obeta -y obiet ž. obeť (význ. 1, 2): eucharistická o.;
matkina o-a nebola márna;
byť schopný o-y

□ prinášať o-y obetovať sa;

obetavo prísl.: o. pracovať;

obetavosť -i ž.

obetavý príd. ochotný prinášať obete; svedčiaci o tejto ochote, nezištný: o-á matka;
o. čin, o. výkon;

obetný príd.

obetný príd. k 1: o. oltár, dar

● o. baránok kto sa musí obetovať

obetovať nedok. i dok.

1. náb. prinášať, priniesť ako obetu: o. omšu;
o. utrpenie (Bohu);
cirk. O-nie Pána kat. sviatok 2. februára, Hromnice

2. venovať, d(áv)ať na úkor seba: o. voľný čas deťom;
o. na charitatívnu činnosť

3. vzd(áv)ať sa (výhod ap.) v prospech niečoho, zriekať sa, zriecť sa: o. dovolenku štúdiu;
o. sa za cudzie záujmy;

opak. obetúvať -a

// obetovať sa venovať sa niečomu na úkor seba: o. sa práci, rodine

obezita -y ž. tučnota, telnatosť: boj proti o-e

obeživo -a s. súhrn peňazí v obehu: vzrast o-a

obežnica -e -níc ž. planéta (význ. 1)

obežník -a m. úr. prípis určený viacerým inštitúciám al. pracovníkom: vydať o.;

obežníkový príd.

obežný príd.: o-á rýchlosť, dráha;
o-é prostriedky, o. kapitál

obézny príd. tučný, telnatý