Význam slova "tíš" v Krátkom slovníku slovenského jazyka
nájdených 503 výsledkov (5 strán)
-
tis [ť-] -a/-u m.
1. ihličnatý strom al. krík so vzácnym drevom, bot. Taxus
2. tisové drevo; výrobok z neho: črpák z t-a
3. (plastová) dyha štruktúrou a farbou podobná tomuto drevu: tmavý t.;
-
tíšava -y -šav ž. expr. al. kniž. ticho, tichosť, tíšina: nočná t.
-
tisíc -a D -u L -i I -om mn. N a A -e G -ov D -om L -och I -mi/-ami;
v spoj. s počítaným predmetom obyč. neskl. m. čísl. zákl.1. vyj. číslo a počet 1000: blížiť sa k t-u;
t. korún, vo výške t. metrov;
odpovede od t., od t-ich opýtaných;
jeden (prípad) z t-a i fraz. zriedkavý, zriedkavo2. expr. neurč. množstvo, veľa: mať t. otázok, t-e demonštrantov tisícky;
míňať, zarábať ťažké t-e veľa peňazí, tisícky● → gazdovať od t-a ku stu;
vzdialený od niečoho na t. honov veľmi;
ani za t. rokov nikdy;
expr. t. hrmených, t. striel (okovaných) zahrešenia; -
tisíci čísl. rad.
1. k 1000: každý t. obyvateľ
2. expr. nespočetný: to je už hádam t. prípad
-
tisícina -y -cin ž. čísl. zlom. tisíca časť celku, 1/1000: t. metra milimeter;
-
tisícinka -y -niek ž. zdrob. expr.: presný na t-u sekundy
-
tisícka -y -cok ž.
1. číslo 1000
2. tisíckorunové platidlo, 1000 korún, tisíckorunáčka, tisícovka: rozmeniť t-u
3. skupina (približne) 1000 členov; 1000 kusov ap. tvoriacich celok: t. návštevníkov;
t. sadeníc4. expr. neurč. veľké množstvo: t-y a t-y ľudí umierali vo vojne
-
tisíckorunáčka -y -čok ž. tisícka (význ. 2), tisícovka
-
tisíckorunový príd. kt. má hodnotu al. cenu 1000 korún: t-á bankovka;
t. dar -
tisíckrát, tisíc ráz neskl. čísl. nás.
1. k 1000: t. zväčšený
2. expr. veľa ráz, veľakrát, mnoho ráz, mnohokrát: je t. lepší, horší ako ty
-
tisícmetrový príd. merajúci 1000 metrov: t-á hĺbka, t. úsek cesty
-
tisícnásobne čísl. nás. príslov.: expr. t. sa odvďačiť
-
tisícnásobný čísl. nás.
1. znásobený al. opakovaný 1000 ráz: t-é zväčšenie
2. expr. mnohonásobný: t-á ozvena;
-
tisícorako čísl. druh. príslov.
-
tisícoraký čísl. druh.
1. tisícich rozlič. druhov
-
tisícoro neskl. čísl. skup.
1. pri pomn. a pri podst. m. označujúcich páry al. viazané množstvo zastupuje zákl. čísl. a vyj. počet 1000; pri iných podst. m. vyj. počet 1000 ako súhrn: ušiť t. šiat denne;
t. druhov živočíchov -
tisícovka -y -viek ž. hovor. tisícka (význ. 2), tisíckorunáčka: odkladať t-y
-
tisícový príd.: t-é hodnoty
-
tisícročie -ia s. obdobie trvajúce 1000 rokov: koniec druhého t-ia, na začiatku tretieho t-ia;
tretie t. roky 2001 – 3000;
dejiny t-í -
tisícročný príd.
1. trvajúci 1000 rokov: t. vývin
2. 1000 rokov starý: t-é pamiatky
-
tisina [ť-] -y -sín ž.
1. tisový porast
2. čečina tisa: konárik t-y;
-
tíšina -y -šin ž.
-
tíšinka -y -niek ž. zdrob.
-
tisinový príd.
-
tíšiť -i nedok.
1. robiť pokojným, utišovať, upokojovať, chlácholiť: t. plačúce dieťa
2. zmierňovať: t. bolesť
-
tískať -a nedok.
1. tlačiť (význ. 1, 2), tisnúť: t. vozík
2. tlačiť (význ. 3), omínať: topánky ho t-jú
// tískať sa tisnúť sa (význ. 1 – 3), tlačiť sa: net-jte sa!
-
tíško prísl. expr. tichučko, tichunko
-
tisnúť -e -ú -sol nedok.
1. tlačiť (význ. 1, 2), tískať: t. vozík, t. niečo pred sebou
2. pritláčať (význ. 1), pritískať: matka t-e dieťa na hruď
3. vtláčať (význ. 1), vtískať: t. niekomu niečo nasilu do ruky
4. stískať (význ. 1): srdečne mu t-e pravicu
5. nútiť (význ. 1), potískať: treba ho do všetkého t.
● t. → mechúr do vody
// tisnúť sa
1. tlačiť sa (význ. 1), tískať sa: t. sa k dverám, do vozňa;
čo sa t-š?! prvé snežienky sa t-ú zo zeme2. pritláčať sa, pritískať sa: t. sa chrbtom k teplej peci
3. tlačiť sa (význ. 1), tiesniť sa: dve rodiny sa t-ú v jednom byte
● slzy sa mu t-ú do očí chce sa mu plakať;
slová sa mu t-ú na jazyk chce niečo povedať;
t. sa do → popredia -
tisový príd.
-
ablegát -a m. hist. poslanec krajinského snemu v Rakúsko-Uhorsku
-
achát -u m. mnohofarebný polodrahokam chalcedón
-
adresát -a m.
1. osoba, ktorej je určená zásielka
2. osoba, ktorej je určený prejav: nájsť a-a i fraz. dostať sa k príslušnej osobe;
-
advokát -a m. práv. zástupca, obhajca: práv. ustanoviť niekomu a-a;
● robiť niekomu a-a obhajovať ho;
-
agát -a m. tŕnitý strom so strapcami bielych kvetov, bot. Robinia;
-
agregát -u m. zoskupenie, stmelenie: kombajnový a.;
miner. hrubozrnný a. -
akurát hovor.
I. prísl. práve, priam: a. sme prišli
II. neskl. príd. vhodný, dobrý, priliehavý, akurátny (v prís.): šaty sú mi a.
III. čast.
1. zdôrazňuje platnosť výrazu; priam, práve, presne: a. taký, a. sto, a. vtedy;
už mám toho a. dosť -
anakolút -u m. štyl. vybočenie z väzby, z vetnej stavby
-
antikvariát -u m. obchod so staršími knihami, časopismi, rukopismi ap.
-
aparát -u m.
1. prístroj: fotografický, premietací a.
2. výkonný admin. orgán, úrad; jeho pracovníci: štátny, stranícky a.;
byrokratický a. -
apetít [-t-] -u m. hovor. chuť do jedla: mať dobrý a., jesť s a-om
-
atentát -u m. útok na život z polit. pohnútok: pripravovať, spáchať a. na niekoho
-
atlét -a m. športovec pestujúci atletiku;
-
atribút -u m.
1. kniž. podstatná, nevyhnutná vlastnosť niečoho, príznak: a-y národa
2. gram. prívlastok;
-
bigbít, pôv. pís. big beat -u m. (angl.) bít (význ. 2, 3)
-
brokát -u m. ťažká hodvábna látka pretkávaná zlatými al. striebornými niťami; jej napodobnenina z bavlny;
-
buchnát -a m. expr. úder päsťou do chrbta: dostať b., dať niekomu b.
-
bútľavieť -ie -ejú nedok. stávať sa bútľavým, práchnivieť: starý peň b-ie
-
bútľavina -y ž. spráchnivené, bútľavé drevo: b. v starej vŕbe
-
celoštátne prísl.: súťaž prebieha c.
-
celoštátny príd. týkajúci sa celého štátu: c-a konferencia, mať c. význam;
-
certifikát -u m. práv. úr. osvedčenie použ. najmä v obch. styku: vydať c.
-
chalát -a/-u m. dlhý voľný kabát: tatársky ch.;
expr. dlhé voľné oblečenie: hodvábny, brokátový ch.; -
chomút -a m. časť postroja kladená ťažnému zvieraťu na šiju: založiť koňovi ch.;
-
chorvátčina -y ž. chorvátsky jazyk
-
chrbát -bta m.
1. zadná časť ľudského tela od krku po pás: rovný ch., dať si ruky za ch., ležať na ch-e, sedieť ch-om k dverám, nosiť niečo na ch-e;
naložiť niekomu veľa na ch. i fraz. zavaliť prácou2. vrchná časť zvieracieho tela: ch. koňa
3. vrchná al. zadná časť niekt. predmetov: horský ch., ch. ruky, skrine, knihy
● → mráz mu chodí, behá po ch-e;
→ ukázať niekomu ch.;
ohýbať ch. byť poslušný;
mať → široký ch.;
robiť niečo za ch-om;
expr.: namastiť niekomu ch. zbiť ho;
dať si na ch-e → drevo rúbať;
byť, bývať → pánubohu za ch-om; -
citát -u m. doslovne uvedený cudzí výrok, citácia: c. zo Štúra, z Písma
□ uviesť c. citovať;
-
dekanát [d-] -u m.
1. dekanstvo (význ. 2)
2. cirk. obvod v kat. cirkvi skladajúci sa z viacero farností
-
dekrét -u m.
1. rozhodnutie s povahou zákona: znárodňovacie d-y;
prezidentský d.;
vydávať d-y2. listina, príslušný dokument s rozhodnutím: prevziať d. o vymenovaní za profesora
-
delegát -a m. vyslaný zástupca: zahraniční d-i na konferencii, zvoliť d-ov;
-
demikát [d-] -u m. polievka pripravená z bryndze a nakrájaného chleba
-
deputát -u m. v min. časť mzdy al. platu vyplácaná v naturáliách: pracovať za d.;
-
derivát -u m. odb. odvodenina; odvodená chem. zlúčenina: ópiové d-y
-
desaťkrát, desať ráz neskl. čísl. nás. k 10: d. povedať báseň
-
destilát -u m. produkt pripravený destilovaním: ovocný, vínny d.;
d-y uhlia -
diktát -u m.
1. diktovanie textu; takto (na)písaný text: písať (niečo ako) d.
2. diktovanie, vnucovanie vôle, nátlak: hitlerovský, politický d.
-
doktorát -u m.
1. doktorský titul: d. filozofie;
udeliť čestný d.2. doktorské skúšky: urobiť d.
-
doštípať -e -u dok. (na viacerých miestach, silno ap.) poštípať, dopichať: včely ho d-li
-
drevokombinát -u m. závod na spracúvanie dreva
-
drôt -u m. kovové vlákno získané ťahaním al. valcovaním: oceľový, medený d., ťahaný d., zväzok d-ov;
stiahnuť nádobu d-om;● ide to ako po d-e, po masle ľahko;
(mať) vlasy ako d-y tvrdé; -
druhýkrát, druhý raz neskl. čísl. rad. nás. príslov.
1. k 2: d. povedať niečo
2. blíži sa význ. zám., inokedy: príď d.;
odložiť niečo na d. na neskoršie -
dukát -a m. v min. zlatá (uhorská) minca: kremnický d.
● ani čo by mu d-mi platil v nijakom prípade;
-
duplikát -u m. náhradný exemplár: d. listiny, vysvedčenia, d. kľúča
-
dvadsaťkrát, dvadsať ráz neskl. čísl. nás.
1. k 20
-
dvakrát, dva razy neskl. čísl. nás. k 2: d. denne, za deň;
d. vymeškal vyučovanie;
d. toľko dvojnásobok niečoho● to je ako d. dva je štyri jasné, nesporné;
d. meraj a raz strihaj vždy treba všetko premyslieť -
dvanásťkrát, dvanásť ráz neskl. čísl. nás. k 12: d. sa obrátiť (s vozidlom)
-
dvestokrát, dvesto ráz neskl. čísl. nás. k 200: d. vyskúšať niečo
-
elaborát -u m. písomné spracovanie témy, námetu ap.
-
emirát -u m. štát na čele s emirom: arabské e-y
-
eštébé neskl. s. i ž. hovor. Štátna bezpečnosť za totalitného režimu
-
estét -a m.
1. milovník a znalec krásy a umenia: literárny e.
2. často pejor. kto preceňuje estetické hľadisko;
-
exhalát -u obyč. mn. m. škodlivé odpadové látky (v ovzduší): e-y z tovární
-
falzifikát -u m. napodobnenina vydávaná za originál: f. listiny, obrazu
-
formát -u m.
1. tvar, veľkosť, rozmery: f. papiera, knihy;
malý, normalizovaný f.2. úroveň, význam: umelec veľkého, európskeho f-u;
3. inform. usporiadanie istého množstva údajov (textu) na disku
-
fosfát -u m.
1. chem. fosforečnan
2. fosforečné hnojivo;
-
fotoaparát -u m. hovor. fot. aparát
-
granát1 -u m. druh munície plnenej výbušninou, kt. exploduje pri náraze: delostrelecký, ručný g., hodiť g.;
granát2 -u m. tmavočervený polodrahokam: české g-y;
-
hiát -u m. lingv. susedstvo 2 samohlások na hranici slov al. slabík (napr. v slove hnedooký);
-
hulvát -a m. subšt. grobian, surovec, odroň; hulvátsky príd. a prísl.;
hulvátstvo -a -tiev s.1. iba jedn. k hulvát
2. grobiansky čin
-
huncút -a m. expr. figliar, šibal, beťár, výmyselník, lapaj: h. chlapec huncútsky;
-
hydrát -u m. chem. zlúčenina obsahujúca v istom pomere molekuly vody: h. soli;
-
inštitút -u m.
1. ústav (význ. 1): fyzikálny i.
2. v min. typ vys. školy: pedagogický i.
3. kniž. al. odb. inštitúcia (význ. 2): i. rodiny
-
internát -u m. ustanovizeň na kolektívne ubytovanie, stravovanie (a výchovu) žiakov, študentov ap.: vysokoškolský, chlapčenský i.;
-
inzerát -u m. platené tlačové oznámenie (o ponuke, dopyte ap.): prihlásiť sa na i.;
dať do novín i.; -
kabát -a m. vrchný odev s rukávmi kryjúci v rozlič. miere telo od pliec dolu: dlhý, zimný k. zvrchník, plášť;
nohavice s k-om sakom;
pyžamový, kostýmový k.● obrátiť, prevrátiť k. zmeniť presvedčenie;
→ vyprášiť niekomu k.;
bližšia → košeľa ako k.; -
kamarát -a m.
1. priateľ, druh: verný, starý k., zachovať sa ako k.;
expr. k-i na život a na smrť verní2. hovor. dôverné oslovenie: to vám, k-i, neprejde;
poď sem, k.● k-i z mokrej štvrte spoločníci pri víne, pive ap.;
-
kandidát -a m.
1. uchádzač o nejaký úrad, funkciu, členstvo ap.: k-i na poslancov mestských zastupiteľstiev, navrhnúť k-a na úrad prezidenta;
k. na profesúru čakateľ;
publ. k. na medailu2. k. vied nižší st. ved. hodnosti v niekt. štátoch, skr. CSc.: k. filozofických vied;
-
karát -u m.
1. jednotka rýdzosti zlata
2. jednotka hmotnosti drahých kameňov a perál (0,2 g);
kárať, správ.
1. karhať, napomínať
2. trestať
-
knôt -u m. pásik tkaniny udržiavajúci plameň v petrolejovej lampe, vo sviečke, v kahanci ap.;
-
kohút -a mn. N a A -y m. samec kúr;
● červený ako k. od hnevu;
dva k-y, dvaja k-i na jednom smetisku sokovia v bezprostrednej blízkosti;
expr. červený k. na streche požiar; -
koľkokrát, koľko ráz neskl. zám. opyt. číslov.
1. vyj. otázku zacielenú na počet (opakovaných) dejov: k. si bol vyvolaný?
2. expr. (vo zvol. vetách) má citový ukaz. význ. (ukazuje na veľkú kvantitu): k. som ho prosil!
3. uvádza vzťaž. vedľ. vetu príslov. (často súvťažné toľkokrát, toľko ráz – k.): budem to opakovať toľko ráz, k. bude treba
-
kombinát -u m. spojenie závodov viacerých súvisiacich odvetví: stavebný, hutný k.
-
komisariát -u m. inštitúcia správnej, štátnej al. medzinár. povahy: vojenský, policajný k.
-
komitét -u m. kniž. (organizačný) výbor: kultúrny k.;
Medzinárodný k. slavistov -
kompót -u m. zavárané al. varené ovocie s cukrom: čerešňový k., k. zo sušených sliviek;
-
koncentrát -u m. koncentrovaný roztok
-
konfiškát -u m. konfiškovaný majetok
-
konglomerát -u m. kniž. zmes, zmiešanina rôznorodých prvkov: k. exponátov, jazykov, poznatkov