Význam slova "nara" v Krátkom slovníku slovenského jazyka
nájdených 33 výsledkov (1 strana)
-
narábať -a nedok. používať pri nejakej činnosti, zaobchádzať s niečím, manipulovať: n. (so) sekerou, (so) zbraňou, s peniazmi;
vedieť n. s ľuďmi;
n. perom, štetcom písať, maľovať -
náradie -ia s. hromad. nástroje, pomôcky na prácu a inú činnosť: záhradnícke n. náčinie;
tel. zariadenie, na kt. sa cvičí (napr. bradlá): cvičiť na n-í; -
dok. naradiť
-
naradostene prísl.
-
naradostený príd. naradovaný, natešený: n-é dieťa;
-
naradovane prísl.
-
naradovaný príd. radujúci sa, natešený, rozradovaný: je n., že mal úspech;
-
náraďový príd.: tel. n. telocvik
-
narádzať -a nedok. radiť: n-li mu liečiť sa;
n-l ho na návrat, aby sa vrátil; -
narafičiť dok. expr. pripraviť (význ. 1), nastrojiť: všetko n-l tak, aby uverili
-
náramkový príd.: n-é hodinky nosené na zápästí
-
náramne prísl.: n. sa radovať;
-
náramnosť -i ž.
-
náramný príd. expr.
-
náramok -mku m. obyč. kruhovitá ozdoba na zápästí: strieborný, drevený n.;
-
naraňajkovať sa dok. zjesť raňajky: dobre sa n.
-
narásť -rastie -rastú -rasť/-i! dok.
1. rastom sa zväčšiť, zosilnieť, vyvinúť sa, vyrásť: deti n-li, n-li mu zuby, tráva (vysoko) n-la
2. zvýšiť svoj počet, intenzitu, hodnotu ap., rozmnožiť sa, vzrásť: dlhy n-li;
cesto n-lo nakyslo;● expr. n-li mu → rohy, rožky;
n-l mu → hrebeň;
expr. (hovor,) ako ti → zobák n-l;nárast -u m.
1. publ. narastanie, prírastok: n. bytov, kapacít
2. les. mladé lesné dreviny, kt. vyklíčili z náletu
-
nedok. k 2 narastať: rozpory n-jú
-
narátať -ta/-ce -tajú/-cu -taj/-c! dok. napočítať: n. do sto;
n-li sto účastníkov● expr. robí sa, vyzerá, akoby → nevedel do päť, do piatich, do troch n.
-
naraz
I. prísl.
1. v tom istom čase, súčasne, zároveň, odrazu: všetci prišli n.
2. tak, že to nik nečaká, nepredvída, odrazu, neočakávane, zrazu, náhle, znezrady: n. nastalo ticho
II. čast. vyj. hodnotiaci postoj (prekvapenie, miernu iróniu): n., aký múdry!
náraz -u m. prudký dotyk predmetov, z kt. sa aspoň 1 pohybuje, úder: silný, tupý n., n-y víchrice, vĺn;
-
nedok. narážať -a
-
naraziť dok.
1. pri pohybe sa prudko dotknúť, udrieť, vraziť: autá n-li na seba, n. hlavou do stĺpa
2. nečakane, náhodou (sa) stretnúť, natrafiť, naďabiť: n. na priateľa, na odpor, na prekážky
3. nárazom umiestniť, nastoknúť: n. si čiapku, n. niečo, niekoho na kôl
4. vrazením čapu načať: n. sud (piva, vína)
5. urobiť narážku, dotknúť sa (v reči), zmieniť sa: nechcel na to ani len slovkom n.
6. hovor. stretnúť sa s odporom: bál sa, že n-í (na odpor)
-
narážka -y -žok ž. nepriama zmienka: jemná, zlomyseľná n., pochopiť n-u
-
nárazník -a m. predmet na vozidle na zachytenie nárazov: predný, zadný n. auta;
-
nárazníkový príd.: n. štát
-
nárazovite, nárazovito prísl.;
-
nárazovitosť -i ž.
-
nárazovitý príd. prebiehajúci v nárazoch, nárazový: n. vietor;
n-á práca príležitostná, vyžadujúca si rýchle vykonanie; -
nárazovo prísl.;
-
nárazovosť -i ž.
-
nárazový príd.: n-á vŕtačka, n. vietor;
n-á práca nárazovitá;