Význam slova "kôñ" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

ukazovák -a m. prst na ruke pri palci: pohroziť u-om, zdvihnúť u.;

ukrutník -a mn. -ci m. ukrutný človek: surový u.;

uličník -a mn. -ci m. nevychovaný, samopašný chlapec, nezbedník;

ulitník -a m. mäkkýš obyč. s ulitou;
zool. ulitníky Gastropoda

usadlík -a mn. -ci m. kto sa v mieste natrvalo usadil: mestskí u-ci

nedok. uškŕňať sa -a

uterák -a m. (obdĺžnikový) kus tkaniny na utieranie tela: frotírový u., utrieť si ruky, tvár u-om, do u-a;

uzlík -a m. zdrob.;

uzučký, uzunký, uzulinký príd. expr. veľmi úzky: u-á ulička, u-é pásiky

v pomere k predl. s D vyj. zreteľ: v p-e k výsledkom sú náklady malé

vaječník -a m. anat. časť žen. al. samičieho pohlavného ústroja, v kt. sa tvoria vajíčka

valčík -a m. spoloč. tanec v trojštvrťovom takte; skladba v tomto takte;

valník -a m. odb. nákladné auto s plochou karosériou (so sklápacími al. snímateľnými bočnicami);

vandlík -a m. zdrob.

vandrák -a mn. -ci m. pejor. tulák (význ. 1, 2), vandrovník

vandrovník -a mn. -ci m.

1. v min. vandrujúci tovariš

2. expr. tulák, vandrák;

varák -a m. varný kotol

varechár, vareškár -a m. výrobca al. predavač variech, varešiek;

varechárka, vareškárka -y -rok ž.

večerník -a m. noviny vychádzajúce pred večerom;

vechtík -a m. zdrob.

vekslák -a mn. -ci m. hovor. pejor. kto veksluje;

veľkňaz -a m. kňaz najvyššej hodnosti (v niekt. náb.): židovskí, pohanskí v-i

veľkoobchodník -a mn. -ci m. majiteľ veľkoobchodu;

veľký

I. väčší príd.

1. kt. má značný rozsah, značné rozmery v porovnaní s inou vecou toho istého druhu, op. malý: v. dom, v-é mesto, v-á miestnosť, plocha;
v-é nohy dlhé chodidlá;
v-é písmená, v. formát;
v odb. názvoch: anat. v. mozog;
V-á Bratislava;
geogr. V-á Fatra;
astron. V. voz;
zool. drop v.;
bot. skorocel väčší

2. kt. má značnú výšku, vysoký, op. malý, nízky: v. človek, v. pes, v. strom, komín;
o hlavu väčší

3. kt. je rozmernejší, ako je želateľné, op. malý: tie šaty, topánky sú mi v-é

4. hovor. kt. dosiahol dospelosť, dospelý: počkaj, keď budeš v.! ty si také v-é dieťa

5. kt. má značný počet, početný, mnohočlenný, op. malý: v. národ, v-á skupina, rodina, v-é pracovisko

6. prevyšujúci priemer, nadpriemerný, rozsiahly: v-é nešťastie, v. rozdiel, v. výber tovaru;
v-é nedostatky, škody, v. požiar

7. kt. má značnú mieru, hodnotu, úroveň, vysoký: v-é percento (zrážok), v. obsah (cukru), v-á úmrtnosť, v-á účasť;
v-á privatizácia privatizácia veľkých podnikov

8. kt. má značný účinok, prudký, silný, intenzívny: v-á búrka, v-á radosť, láska, v-é prekvapenie, v. význam, záujem;
v-é upratovanie dôkladné;
v. tresk jedna z teórií vzniku vesmíru, podľa kt. na začiatku bol obrovský výbuch

9. horlivý, nadšený: v. športovec, fanúšik, v. milovník umenia

10. významný, dôležitý, závažný: v. umelec, bojovník, to je v-á vec, v. objav, v. sviatok;
V-á noc;
V. týždeň pred Veľkonočnou nedeľou;
V. piatok vo Veľkom týždni;
mať v-é slovo;
v názvoch štátov, panovníkov, udalostí: V-á Morava, Karol V., V-á francúzska revolúcia

11. časovo rozsiahly, dlhý: v. časový odstup;
v-á prestávka;
v-é meškanie

● (obchodovať, zabávať sa) vo v-om vo veľkom rozsahu;
→ žiť na v-ej nohe;
mať v-é oči a) chcieť viac (zjesť, stroviť ap.), ako sa dá zvládnuť b) chcieť všetko mať;
→ jesť v-ou lyžicou;
z → malej iskry v. oheň býva;
expr. to je v-é zviera dôležitá osobnosť;
hrať v-ú úlohu, rolu byť dôležitý

II. veľký m. dospelý človek (vo vzťahu k deťom): z rozprávania v-ých vie, čo ho čaká

verklík -a m. zdrob. expr.

veršík -a m. zdrob. obyč. expr. k 2, 3

vestník -a m. admin. oznamy a nariadenia pravidelne vydávané tlačou: úradný v., v. ministerstva financií

veterník [-ť-] -a m.

1. figúrka na ukazovanie smeru vetra: v. na štíte domu

2. hračka v podobe otáčajúcej sa ružice: papierový, celuloidový v.

3. zákusok v podobe takejto ružice: krémový v.

vetník -a m. zbierka (jednoduchých) viet, častí viet al. slovných spojení: prekladový v.

vetrák -a m. vetracie zariadenie; vetrací otvor: inštalovať v miestnosti v.;

vetrík -a, vetríček -čka m. zdrob. expr.;

vinník -a mn. -ci m. kto je vinný: potrestať v-a;

vinohradník -a mn. -ci m. odborník vo vinohradníctve;

vinšovník -a mn. -ci m. hovor. kto vinšuje, gratulant;

vlastník -a mn. -ci m. kto niečo vlastní, majiteľ;

vo vzťahu k predl. s D vyj. zreteľ: postavenie ministerstiev vo v-u k podnikom;

vodák -a mn. -ci m. kto sa venuje vodným športom;

vodík -a m. plynný chem. prvok tvoriaci s kyslíkom vodu, zn. H;

vodník -a mn. -ci m. rozpráv. muž. bytosť žijúca vo vode

● (mať) vlasy ako v. dlhé a neupravené

vozičkár -a m. invalid pohybujúci sa iba na vozíku;

vozičkárka -y -rok ž.;

vozičkársky príd.

vozík -a m.

1. zdrob. k 1

2. malé vozidlo rozlič. uspôsobené: batožinový v., výklopný v.;
invalidný v.;
detský v. kočík;

vozník -a m. zdrob.

vraník -a mn. N a A -y m. vraný kôň: pár bujných v-ov

vrchnák -a m. vrchná (čiastočne) oddeliteľná časť niečoho, veko: v. truhly, termosky, smetiaka;
zdvihnúť v.;

vrcholík -a m. bot. súkvetie, ktorého bočné kvety prerastajú kvet na hlavnej osi

vrstovník -a mn. -ci m. rovesník: stretnúť sa po rokoch s v-mi;

vrták -a m.

1. vŕtací nástroj: špirálový v., vyvŕtať otvor v-om

2. živ. mn. -ci expr. všetečný, do všetkého zapárajúci človek: nesympatický v.

vrtuľník -a m. helikoptéra: vojenský v.;

vták -a mn. -ky/-ci A -ky/-ov m. operený stavovec so schopnosťou lietať: spevavý, sťahovavý v.

● byť voľný ako v. neviazaný, bezstarostný;
v-a poznáš po perí, človeka po reči;

vyčkávací príd. založený na vyčkávaní: v-ie stanovisko, v-ia taktika

nedok. vyčkávať -a

nedok. vymeškávať -a

vysokoškolák -a mn. -ci m. študent al. absolvent vys. školy;