Význam slova "kore" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

korec -rca m. stará dutá i plošná miera

koreferát -u m. dopĺňajúci referát: predniesť k.

kórejčina -y ž. kórejský jazyk

kórejský príd. ku Kórejčan, Kórea: K-á republika

korekcia -ie ž. odb. oprava, úprava (nameranej hodnoty ap.): k. dráhy letu;

korekčný príd.

korektne prísl.;

korektnosť -i ž.

korektný príd.

1. správny: k. jazykový prejav

2. dodržiavajúci spoloč. zásady, slušný; svedčiaci o tom: k. človek;
k-é správanie;

korektor -a m. živ. kto robí korektúry (význ. 1): tlačiarenský k.;

korektor -a L -e mn. -y m. neživ. inform. program na automatickú korektúru textu;

korektorka -y -riek ž.;

korektorský príd.: k. zásah

korektúra -y -túr ž.

1. oprava chýb v rukopise al. v sadzbe; oprava, úprava vôbec: jazyková k., robiť k-u;
k. znenia zákona

2. obyč. mn. odtlačky sadzby určené na opravu: stĺpcové, stránkové k-y, zaslať k-y autorovi

korelácia -ie ž. kniž. vzájomný vzťah, súvzťažnosť: k. javov;
k. medzi nameranými hodnotami;

korelačný príd.: k-á závislosť

koreň -a m.

1. podzemná časť rastliny, ktorou je rastlina upevnená v zemi a čerpá z pôdy živiny: hrčovité k-e, jedlý k. mrkvy;
zapustiť k-e ujať sa i fraz. udomácniť sa

2. časť niekt. orgánov, ktorými sú spojené s organizmom: k. jazyka, nosa, zuba

3. odb. zákl. časť: lingv. k. slova;
mat. k. rovnice číselné vyjadrenie neznámej

□ mať k-e v niečom koreniť¹

● mať zdravý k. mať pevné zdravie;
to je k. (všetkého) zla podstata, príčina;
to má hlboké, hlbšie k-e vážnu príčinu;
ísť na k. veci skúmať podstatu;
vykynožiť, vytrhnúť niečo aj s k-mi úplne odstrániť;

korenárka -y -rok ž. predavačka korenia, korenín a liečivých bylín

korenený príd. obsahujúci (pri)veľa korenia: k-é jedlá;

korenička -y -čiek ž. nádobka na korenie, na koreniny

korenie -ia s.

1. sušené bobuľky exotického kra použ. ako zákl. korenina; čierne korenie: celé, mleté k., pridať do jedla k-ia

2. korenina: voňavé k., polievkové k.

korenina -y -nín ž. prísada dodávajúca jedlu výraznú chuť a vôňu, korenie;

koreninový príd.: k-á paprika

koreniť¹ nedok.

1. mať (zapustené) korene: k. hlboko v zemi

2. kniž. mať pôvod, tkvieť: zaostalosť k-í v biede

koreniť² nedok. upravovať pridávaním korenín: k. jedlo, mäso do klobás

korenito, korenisto prísl.: k. voňať

korenitý, korenistý príd. pripomínajúci chuťou ap. korenie, štipľavý, ostrý: k-á chuť (reďkovky), k-á vôňa zeme;

koreňový príd.: k-é výhonky;
k-á zelenina;

korepetícia -ie ž. nacvičovanie (spevu, baletu) opakovaním

korešpondencia -ie ž.

1. písomný styk: úradná k., prerušiť k-iu

2. súhrn listov (význ. 3), listy: odoslať k-iu;
k. štúrovcov

3. kniž. al. odb. súladný vzťah, súlad, zhoda

□ viesť k-iu korešpondovať;

korešpondenčný príd.: k. styk;
k. lístok karta s natlačenou známkou

korešpondent -a m.

1. kto vybavuje úr. korešpondenciu

2. spravodajca: stály, vyslaný k., zahraničný k. rozhlasu

3. člen k. nižší stupeň členstva vo vedeckej inštitúcii: člen k. SAV;

korešpondentka -y -tiek ž.;

korešpondentský príd.

korešpondovať nedok.

1. písať si; viesť korešpondenciu: k. s cudzinou

2. kniž. byť v súlade, súhlasiť, zodpovedať: literatúra (ne)k-je s potrebami spoločnosti