Význam slova "hlu" v Krátkom slovníku slovenského jazyka
nájdených 43 výsledkov (1 strana)
-
hlúb -a m. zhrubnutá vnútorná časť niekt. zeleniny al. listov: kapustný h.;
-
hlúbik -a m. zdrob.
1. k hlúb
2. spodná časť niekt. húb: valcovitý h.
-
hlúbovitý príd.
1. (o rastline) kt. má hlúb: h-á zelenina
-
hlúbový príd.: h-á zelenina;
-
hluchá ž. hluchá žena
-
hlucháň -a m.
2. mn. N a A -e lesný vták so zaokrúhleným chvostom známy tokaním, zool. Tetrao;
-
hluchaňa -e ž. k 1
-
hluchaní, hluchání príd. k 2: h-ie pierko;
-
hluchastý príd. majúci slabý sluch, trocha hluchý, nahluchlý
-
hluchavka -y -viek ž. liečivá bylina s kvetmi v podobe pysku, bot. Lamium
-
hluchnúť -e -ú -chol nedok. stávať sa hluchým: na starosť h-e
-
hlucho prísl. k 2;
-
hluchonemá ž. hluchonemá žena, hluchonemé dievča
-
hluchonemosť -i ž.
II. hluchonemý m. hluchonemý človek: dorozumievanie h-ých;
-
hluchonemý
-
hluchosť -i ž.
II. hluchý m. hluchý človek;
-
hluchota -y ž.
1. neschopnosť počuť, hluchosť: vrodená h.
2. prázdnota, neplodnosť, pustota: duchovná h.
-
hluchý
I. príd.
1. postihnutý hluchotou, nepočujúci: h. človek
2. prázdny, pustý; jalový: h. klas;
h-á hornina hlušina;
h-é miesto (v románe ap.);
hovor. h. telefón nefungujúci● expr. h. ako peň, poleno úplne;
byť k niekomu, niečomu h. ľahostajný, nevšímavý;
byť h. a slepý odmietavý; zaujatý; -
hlúčik -a m. skupinka, hŕbka, húfik: h. detí;
postávať v h-och -
hlučno, hlučne prísl. i vetná prísl.: h. sa správať;
je tu h.; -
hlučnosť -i ž.: stupeň h-i
-
hlučný príd.
-
hluk -u m. zmiešanina nezladených zvukov, hukot, hrmot, lomoz, hurhaj: deti robia h., h. strojov, ulice
-
hlupáčik -a mn. -ovia m. zdrob. zjemn.
-
hlupácky príd.;
-
hlupáctvo -a -tiev s.
1. iba jedn. k hlupák
2. hlúpy čin;
-
hlupák -a mn. -ci m. hlúpy al. nerozvážny človek, sprosták (obyč. nadávka);
-
hlupaňa -e ž.;
-
hlúpnuť -e -u -pol -uc -uci nedok. stávať sa hlúpym, osprostievať
-
hlúpo prísl. k 1: h. tárať, h. sa usmievať;
-
hlúposť -i ž. sprostosť (význ. 1 – 3): ľudská h.;
expr.: stvárať, tárať h-i;
kupovať h-i, hnevať sa pre h. -
hlúpučko prísl.
-
hlúpučký príd. zjemn. hlúpy;
-
hlúpy príd.
1. sprostý (význ. 1 – 3): h. človek;
h-a odpoveď;
hovor. expr.: h-a situácia;
h-a náhoda;
hnevá sa pre h. papier2. hovor. expr. neomastený; planý: h-e zemiaky
● expr.: h. ako teľa, ako poleno, ako tĺk veľmi;
mať h-e šťastie nezaslúžené;
h. má → šťastie; -
hlušiť nedok. expr.
1. biť, tĺcť, mlátiť; udierať: h-l chlapca palicou;
h. do klincov -
hľuza -y hľúz ž.
1. zhrubnutý koreň al. pakoreň niekt. rastlín: zemiaková h.
2. napuchnuté miesto, hrča;
-
hľuzovito, hľuzovite prísl.;
-
hľuzovitosť -i ž. bot. choroba rastlín
-
hľuzovitý príd. majúci tvar hľuzy: h-é plody;
-
hľuzovka -y -viek ž. jedlá huba s podzemnou plodnicou, bot. Tuber
-
hľuzový príd.