Význam slova "díva" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

diváčka -y -čok ž.;

divácky príd. i prísl.: d-a priazeň;
d. úspešný film

divadelne prísl.;

divadelníctvo -a s. div. umenie: grécke d.;
dejiny d-a;

divadelník -a mn. -ci m. pracovník v divadelníctve: dramatici a d-i

divadelnosť -i ž.;

divadelný príd.: d. súbor;
d-á sezóna;
d-é umenie;
d-é gesto nepresvedčivé;

divadielko -a -lok s. zdrob. k 1, 2, 4

divadlo -a -diel s.

1. inštitúcia predvádzajúca dram. diela; budova, miesto na ich predvádzanie: Slovenské národné d., ochotnícke d.

2. div. predstavenie: nacvičovať d.;
pouličné d. hrané na ulici;

3. dram. umenie: grécke d.;
pestovať d.

4. expr. niečo pozoruhodné na pohľad: urobiť niekomu d.;
to bolo d.!

divák -a mn. -ci m. kto pozerá na (umel.) predstavenie, program, zápas ap.: televízni d-i;
potlesk d-ov;

diváky m. iba v príslov. výraze na d. expr.: prísť, zbehnúť sa na d. obzerať (niečo nezvyčajné)

diván [d-] -a m. zastaráv. pohovka; kanapa: ležať, sedieť na d-e;
operadlo d-a;

divánik -a m. zdrob.

dívať sa -a nedok.

1. pozerať, hľadieť: d. sa von oblokom, pred seba, do očí niekomu, po poli, d. sa na dieťa

2. brať do úvahy, všímať si: d. sa na ľudské hodnoty, nie na peniaze

3. hodnotiť, posudzovať: d. sa na vec historicky, s odstupom, d. sa na svet ako na celok

● → pozerať sa

nedok. dávať -a

1. k 1 – 10

2. predvádzať; usporadúvať: čo d-jú v rozhlase? d. slávnostný obed

// dať sa

1. začať robiť niečo, pustiť sa do niečoho, podobrať sa: d. sa s neznámym do reči, d. sa do kosenia, do roboty, do kriku

2. pri pohybe zamieriť, pobrať sa: d. sa naľavo, napravo, d. sa cez pole

3. rozhodnúť sa pre istú činnosť, zamestnanie ap.: dal sa na vojnu, na krádež, d. sa k muzikantom

4. i nedok. iba 3. os. je možné, možno: to sa dalo čakať;
súčiastky sa ešte dajú využiť

5. obyč. v zápore podvoliť sa, poddať sa: my sa tak ľahko nedáme;
nedaj sa! pri povzbudzovaní

● nedá sa nič robiť výraz rezignácie;
to sa dá na prstoch porátať je toho veľmi málo;
proti vetru sa nedá dúchať;

nedok. k 1 – 3 dávať sa

// dať si hovor.

1. objednať si, vziať si (na jedenie, pitie ap.): d. si na obed sviečkovicu;
čo si dáte na pitie?

2. dohovoriť sa, dohodnúť sa; určiť si: d. si stretnutie pred hotelom

3. prijať ako povinnosť, úlohu, riešenie; uložiť si: d. si námahu s čítaním starého textu, d. si záležať na oblečení, d. si za úlohu cvičiť

nedok. dávať si

dôvažok -žku m. čo sa pridá na dováženie: pridať kus mäsa ako d. navyše

● na d. okrem toho, navyše