Význam slova "dobrô" v Krátkom slovníku slovenského jazyka
nájdených 46 výsledkov (1 strana)
-
dobro1 -a s.
1. čo spĺňa mravné normy, prospech, blaho, op. zlo: všeobecné d.;
zápas d-a a zla;
konať d.2. účt. pripísať k d-u na stranu ,,dal``, pren. v niečí prospech, op. na ťarchu;
mať k d-u i fraz. platiť ako výhoda, prednosť -
dobrobyt -u m. kniž. blahobyt, bohatstvo, hojnosť: prispievať k d-u národa
-
dobročinne prísl.;
-
dobročinnosť -i ž.
-
dobročinný príd. sledujúci dobro, humánny: d-á inštitúcia, d. cieľ;
-
dobrodenie -ia s. konanie dobra; jeho prejav; dobro, láskavosť: to bolo preňho pravé d.;
preukazovať d. -
dobrodinka -y -niek ž.
-
dobrodruh -a mn. -ovia m. kto sa rád al. ľahkomyseľne dostáva do nebezpečných, vzrušujúcich ap. situácií: politický d.;
-
dobrodružne prísl.;
-
dobrodružnosť -i ž.
-
dobrodružný príd.: d. život;
d. film; -
dobrodružstvo -a -tiev s. vzrušujúca udalosť; odvážny, ľahkomyseľný ap. skutok spojený s nebezpečenstvom: citové d.;
krvavé d.;
pustiť sa do d-a -
dobrodušne prísl.;
-
dobrodušnosť -i ž.
-
dobrodušný príd. dobrosrdečný, dobrácky: d-á žena, tvár;
-
dobromyseľne prísl.: d. pripomenúť;
-
dobromyseľnosť -i ž.
-
dobromyseľný príd. dobrosrdečný, dobrácky, op. zlomyseľný: d. starec, d-é upozornenie;
-
dobronzova, pís. i do bronzova prísl. nabronzovo: d. opálený
-
dobroprajne prísl.;
-
dobroprajnosť -i ž.
-
dobroprajný príd. dobrosrdečný, dobrácky: d. človek, úsmev;
-
dobrorečiť nedok. vzdávať vďaku a chválu, velebiť, chválorečiť, blahorečiť: d. Bohu;
d-nie nad chlebom a vínom;
d. náhode -
dobrosrdečne prísl.: d. povedať;
-
dobrosrdečnosť -i ž.
-
dobrosrdečný príd. kt. je dobrého srdca; svedčiaci o tom, dobromyseľný, dobrácky, dobrodušný, dobroprajný: d. ľud, d-á povaha;
-
dobrota -y -rôt ž.
1. iba jedn. ľudské dobro vo vzťahu k iným ľuďom, láskavosť, dobrotivosť, op. zloba: rodičovská láska a d.;
z očí mu vyžaruje d.2. iba jedn. dobrý stav vecí, blahobyt, prospech: užiť si d-y;
od d-y priberá3. pochúťka, lahôdka, maškrta: najesť sa d-rôt, predložiť na stôl samé d-y
● je samá d. je veľmi láskavý;
robiť d-u byť dobrý;
nevie, čo má od samej d-y robiť je nerozvážny; -
dobrotivo prísl.: d. pozerať;
-
dobrotivosť -i ž.
-
dobrotivý príd. kniž. plný dobroty, láskavý, milostivý: d. ochranca, d-é reči;
-
dobrôtka -y -tok ž. zdrob. k 3 expr.
-
dobrovoľne prísl.: d. pracovať, odísť;
-
dobrovoľnícky príd.: d. zbor
-
dobrovoľník -a mn. -ci m. kto dobrovoľne niečo vykonáva: slovenskí d-i (z r. 1848 – 49);
prihlásiť sa k d-om; -
dobrovoľnosť -i ž.: princíp d-i
-
dobrovoľný príd. konajúci al. konaný z vlastnej vôle, bez nútenia; svedčiaci o tom, op. nútený, povinný: d. darca krvi;
d-é členstvo, d-á disciplína; -
dobrozdanie -ia s. kniž. odb. posúdenie: úradné d.;
vypracovať d. o niečom -
dobráčisko -a s. i m. zvel.
-
dobráčka -y -čok ž.;
-
dobráckosť -i ž.;
-
dobrácky príd. i prísl.: d-a tvár;
d. pozerať; -
dobráctvo -a s.;
-
dobrák -a mn. -ci m. dobrosrdečný, dobrý človek: jej muž je d.
● d. od kosti veľký dobrák;
-
dobrý
I. lepší príd.
1. spĺňajúci mravné normy, poriadny, statočný, spravodlivý, čestný; svedčiaci o takej vlastnosti, op. zlý: stať sa d-ým človekom;
bojovať za lepší svet;
d. skutok, úmysel2. spĺňajúci odb., prac., spoloč. ap. požiadavky, súci, opravdivý, op. zlý: d. pracovník, žiak, d. prospech;
dievča z d-ej rodiny3. spĺňajúci požiadavky akosti, kvalitný, hodnotný, op. zlý: podať d. výkon;
d-é víno, d. sluch;
d-á pôda úrodná;
d-á kniha4. bezchybný, presný, správny, náležitý, op. zlý: d. výsledok, výpočet, d-á kópia
5. láskavý, vľúdny, prívetivý, dobrotivý, milý, op. zlý: byť k deťom d.;
d-é slovo, zaobchádzanie;
buď(te) taký d. prosím ťa (vás)6. priaznivý, príjemný, radostný, op. zlý: mať d. pocit, dojem;
d. znak, d-á novina;
(želať niekomu) d. deň, d-ú chuť7. majúci pozitívny zmysel, hodnotu ap., pravý, naozajstný, op. zlý: bol to môj d. známy;
d-é priateľstvo;
v d-om zmysle slova8. užitočný, osožný, prospešný, vhodný, výhodný, op. zlý: d-á myšlienka, d-é miesto, d. zárobok;
na to mu bol d., aby ...;
na čo je to d-é? to nemá zmysel9. iba 1. st. prekračujúci danú mieru, poriadny: stáť d-ú hodinu;
mať za sebou d. kus cesty● mať d. nos správne tušiť niečo;
je to na d-ej ceste úspešne sa vyvíja;
priviesť niekoho na d-ú cestu napraviť ho;
mať d-é meno, d. zvuk byť známy v pozitívnom zmysle;
mať u niekoho d-é oko získať si niečiu náklonnosť;
byť v najlepších rokoch stredného veku;
expr. je to d. vták, vtáčik, d. kvietok má zlú povesť;
byť v d-ých rukách mať správnu opateru;
robiť si z niekoho d. deň posmievať sa niekomu;
niečo patrí k d-ému tónu je bežnéII. dobrý m. 3. st. prospechu v škol. klasifikácii, trojka;
veľmi d. 2. st. tejto klasifikácie