Význam slova "ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã ã p" v Krátkom slovníku slovenského jazyka
nájdených 420 výsledkov (4 strán)
-
púhy, správ. číry, holý, jednoduchý;
iba, len: sú to p-e výmysly, správ. sú to holé výmysly, sú to iba výmysly -
púpätko -a -tiek s. zdrob.
-
púpava -y -pav ž. lúčna rastlina so žltým kvetom, bot. Taraxacum
-
púpavec -vca m. lúčna rastlina s prízemnou ružicou listov, bot. Leontodon
-
púšť -e ž.
1. rozsiahla suchá pustá krajina bez rastlinstva: piesočná, skalnatá p.;
africká p.2. spustošené miesto: po búrke zostala p.;
● kráľ p-e lev;
koráb p-e ťava;
kniž. hlas volajúci na p-i úsilie bez ohlasu;
zanechať za sebou p. všetko zničiť; -
nedok. púšťať -a
// pustiť sa
1. prestať sa držať: p. sa plota, zábradlia
2. začať niečo robiť, niečím sa zaoberať, dať sa: p. sa do roboty, do bitky, do plaču;
p. sa rozprávať;
p. sa do jedla začať jesť;
expr. p. sa vnohy začať bežať3. vydať sa, dať sa niekam: p. sa do sveta;
p. sa dolu chodníkom4. začať tiecť, padať: p-la sa mu krv;
p-l sa dážď5. roztopiť sa (význ. 1): sneh sa p-l
● expr. p. sa do niekoho ako osa začať mu nadávať, biť ho;
p. sa za pasy začať sa pasovať; -
nedok. púšťať sa
-
púšťový príd.: p. vietor
-
púť -e ž.
1. kniž. putovanie, cestovanie, cesta: p. loďou, p. svetom;
vydať sa na p.;2. náb. putovanie na pútnické miesto
● skončiť svoju p. zomrieť;
-
pútač -a m. reklamný, agitačný prostriedok, kt. má upútať pozornosť: panelový p.
-
pútať -a nedok.
1. kniž. lákať, zaujímať (význ. 1), priťahovať, upútavať: jej pohľad ma p-a;
výstava p-a pozornosť2. kniž. viazať (vzťahom): spomienky ju p-jú k domovu
3. odb. viazať (význ. 8): pôda p-a vodu
-
pútavo prísl.: p. rozprávať;
-
pútavosť -i ž.
-
pútavý príd. vzbudzujúci záujem, príťažlivý, zaujímavý: p-á kniha, prednáška;
-
pútec -tca m. úzka medzera rozdeľujúca vlasy: nosiť p. uprostred (hlavy)
-
pútko -a -tok s.
1. krajč. súčiastka oblečenia určená na udržanie niečoho (napr. opasku) al. na ozdobu
2. uško (na kabáte)
-
pútnický príd.: p-é miesto chrám, jaskyňa ap. pokladané za posvätné
-
pútnik -a mn. -ci m.
1. kniž. chodec, pocestný
-
púťový príd. k 2: p. dar
-
pýcha -y ž.
1. preceňovanie seba, nadmerné sebavedomie, povýšenosť, márnomyseľnosť, namyslenosť, nadutosť: jeho tvár prezrádza p-u;
nadúvať sa od p-y2. hrdosť, sebavedomie: rodičovská p., hovoriť s p-ou o svojej vlasti
3. osoba, vec, na kt. možno byť hrdý, pyšný: syn bol p-ou rodiny;
záhrada je jeho p.● p. predchádza pád;
p. → peklom dýcha -
pýr1 -u m. rozšírená poľná burina s dlhými podzemnými výhonkami, bot. Elytrigia
pýr2 -u m. kniž. červeň na tvári, zapýrenie: p. hanby
-
pýriť sa -i nedok. kniž. červenať sa (význ. 1): p. sa od hanby;
p. sa ako dievča -
pýšiť sa -i nedok.
1. byť namyslený, chvastať sa, vystatovať sa: p. sa svojimi vedomosťami;
nemá sa čím p.2. byť hrdý, sebavedomý: p. sa pracovnými úspechmi
● p. sa cudzím perím privlastňovať si cudzie zásluhy
-
pýtať -a nedok.
1. žiadať, požadovať: pýtať (si) od rodičov peniaze;
p. si jesť;
p. (si) v obchode mlieko2. zastaráv. prosiť (význ. 1): p. o prepáčenie, o odpustenie
3. zastaráv. žobrať (význ. 1): chodiť po p-ní
4. hovor. požadovať istú sumu za niečo, chcieť: koľko (čo) za to p-š?
-
pýtať sa -a nedok.
1. klásť otázku, spytovať sa, opytovať sa: čí si – p-l sa;
p-l sa, prečo odchádzajú2. zaujímať sa, prezvedať sa, spytovať sa: p. sa niekoho na jeho názor;
p. sa na cenu tovaru;
p-l sa na brata3. žiadať o dovolenie niečo robiť, niekam ísť: dieťa sa p-a na ruky;
p-l sa z nemocnice domov -
Pýtia -ie ž. starogréc. veštkyňa v Delfách: hovorí ako P. dvojznačne, záhadne;
-
pýtický príd. kniž. záhadný, dvojznačný: p-á odpoveď
-
rašpľa -e -pieľ/-plí ž. nástroj podobný pilníku použ. na opracovanie dreva, kože ap.: stolárska r.
-
rašpľovať nedok. opracúvať rašpľou: r. dosku, podošvu
-
šíp -a/-u m.
1. strela s hrotom vystreľovaná z luku: jedovatý, indiánsky š.;
2. hovor. šípová ruža
● letieť ako š. rýchlo;
-
špára, správ. škára, štrbina;
špárka, špáročka, správ. škárka, škáročka, štrbinka -
špáradielko -a -lok s. zdrob.
-
špáradlo -a -diel s.
1. tenké zahrotené drievko na vyšparovanie zubov
2. (zahrotený) predmet na vyšparovanie: š. na fajku;
-
špáradlový príd.;
-
špárať -a (čo, v čom), špárať sa (v čom) nedok.
1. zahroteným predmetom vnikať do škár, otvorov, šparchať (sa): š. si, sa v zuboch, š. si ucho, š. sa v uchu
2. expr. prehŕňať (sa), prehrabávať (sa): š. vetvičkou v popole, š. sa vo vreckách;
-
špáratko, správ. špáradlo
-
špárovať, správ. škárovať
-
špás -u m. hovor. žart: urobiť niečo zo š-u;
□ robiť š-y špásovať
● s ním nie je š. všetko berie vážne;
s tým nie sú š-y je to nebezpečné;
to je drahý š. je to drahé;
každý š. niečo stojí za všetko sa musí platiť; -
špásik -a m. zdrob. expr.
-
špásovať nedok. hovor. žartovať (význ. 1, 2)
-
špásovne prísl.
-
špásovný príd. hovor. žartovný (význ. 1, 2): š. človek;
-
špécia -ie ž. hovor.
1. špeciálna korenina: dať do jedla samé š-ie
2. špecialita (význ. 2): ponúkol nás svojou š-ou
-
dok. špľachnúť, šplechnúť -e -ú -chol
-
špľachot, šplechot -u m. špliechanie: š. vody, vĺn, mora
-
špľachotať, šplechotať, špľachtať, šplechtať -ce -cú -cúc/-tajúc nedok. expr. špliechať (význ. 1 – 3), čľapotať; fŕkať, striekať: vlny š-ú;
š. vodou// špľachotať sa, šplechotať sa, špľachtať sa, šplechtať sa pľačkať sa, čliapkať sa: š. sa vo vani
-
špľachtanica -e -níc ž. expr. čľapkanica, pľačkanica, pľušť
-
špúliť -i -ľ! nedok. zaokrúhľovať a vysúvať pery dopredu: š. ústa
// špúliť sa zaokrúhľovať sa a pritom sa vysúvať dopredu (o ústach, perách)
-
stĺp -a m.
1. vys. hrubá tyč, kôl, obyč. stojaci v zemi: drevený s., povala podopretá s-m;
s-y elektrického vedenia stožiare;
→ morový s.;2. zvislý (nosný) prvok stav. konštrukcie, pilier: nosný s.;
iónsky, korintský s.; -
stĺpček -a m. zdrob.
1. k stĺpec 1, 2, 4: doplniť údaje do s-ov
2. kratší (pravidelný) novinársky útvar s aktuálnym obsahom, kurzívka: jazykový, záhradkársky s.
-
úpätie -ia s. najspodnejšia časť vrchu
-
vyšpárať -a dok.
-
vyšpľachnúť, vyšplechnúť -e -ú -chol dok.
1. vyliať (menšie množstvo), vyčľapnúť, vyčrpnúť: v. trocha vody z vedra
2. (o tekutine) vyliať sa (v malom množstve), vyčľapnúť, vyčrpnúť (sa), vystreknúť: káva v-la zo šálky;
vlnka v-la na breh; -
nedok. vyšpľachovať, vyšplechovať
-
vzápätí, kniž. vzápäť prísl. v nasledujúcom okamihu, hneď nato, za tým: zablysklo sa a v. zahrmelo;
prišiel v. zakrátko -
zápästie -ia s. ohybná časť ruky za päsťou: zapnúť hodinky na z-í;
-
zápästný príd.: z-é kosti
-
zošpúliť -i -ľ! dok. špúlením vysunúť: z. ústa
// zošpúliť sa: ústa, pery sa z-li (na bozk)