Význam slova "škra" v Krátkom slovníku slovenského jazyka
nájdených 45 výsledkov (1 strana)
-
škrabač -a m. škrabák1 (význ. 1)
-
škrabáčik -a m. zdrob.
-
škrabácky príd. i prísl.
-
škrabadielko -a -lok s. zdrob.
-
škrabadlo -a -diel s. škrabák1 (význ. 1);
archeol. čepeľovitý nástroj na opracovanie kože, dreva ap.; -
škrabák2 -a mn. -ci m. hovor. pejor. pisár (význ. 1, 2), úradník; slabý spisovateľ al. novinár;
škrabák1 -a m.
1. nástroj na škrabanie, oškrabovanie: železný, lyžicový š., š. na zemiaky, na sneh
2. skrejper;
-
škrabákový príd.;
-
škrabanec -nca m.
1. stopa po škrabnutí; ľahké poranenie, poškodenie v podobe ryhy, škrabanina: krvavý š., š. na tvári, na dverách, na aute
2. obyč. mn. pejor. čarbanica, škrabanina
-
škrabanina -y -nín ž. hovor.
1. škrabanec (význ. 1), škrabnutie
2. expr. čarbanica
-
škrabať -e -ú, škriabať -e -u nedok.
1. rozrušovať povrch niečoho ostrým predmetom, driapať: š. klincom po stene;
mačka, tŕnie š-e2. zbavovať vrchnej časti (šupy ap.), šúpať, olupovať, bieliť: š. zemiaky
3. ostrým predmetom odstraňovať z povrchu, (z)oškrabovať: š. kôru zo stromu, š. prischnuté jedlo z tanierov
4. šúchaním (nejakým predmetom, najmä nechtami) odstraňovať svrbľavý pocit: š-l ho na chrbte;
š. sa v hlave;
š. sa za uchom i pren. byť v rozpakoch5. spôsobovať škrabľavý pocit: golier ho š-e;
neos. š-e ho v hrdle pociťuje škrabľavú bolesť6. šúchaním, trením vydávať zvuk: š. na dvere, na okno
7. expr. (škaredo) písať, čarbať: š. do zošita
8. hovor. expr. nasilu brať, driapať: š. spolužiakovi pero z ruky;
-
škrabka -y -biek ž. nástroj na oškrabovanie: drevená, kovová š.;
-
škrabkať nedok. expr. (jemne) škrabať (význ. 1 – 8): š. si bradu, š. psa za uchom;
š. na okno;
š. niečo do zošita -
škrabkový príd.
-
škrabľavo prísl.;
-
škrabľavosť -i ž.
-
škrabľavý príd.
1. kt. má drsný povrch, drapľavý, škrabavý, op. hladký: š-á bielizeň, š-é ruky
2. expr. (o hlase) zachrípnutý, chrapľavý, drsný: š. smiech
3. spôsobujúci (v hrdle) nepríjemný bolestivý pocit, škrabavý: š-á chuť, š. liek;
-
dok. k 1, 4, 6 škrabnúť -e -ú -bol
// škrabať sa, škriabať sa expr. s námahou ísť hore al. von, driapať sa, liezť, šplhať sa: š. sa na strom, š. sa z vane;
-
škrabnutie -ia s. škrabanec (význ. 1): malé š. na tvári, š. na skle
-
škrabot -u m. škrab(ot)anie: tichý š., š. pera
□ robiť š. škrabotať
-
škrabotať -ce -cú -cúc/-tajúc nedok. expr. robiť škrabot, škrabať (význ. 6): š. na dvere
-
nedok. skracovať
// skrátiť sa stať sa kratším: noci sa s-li;
-
nedok. skracovať sa
-
skraja
I. prísl. blízko pri kraji: voda je s. hlboká
II. predl. s G vyj. miesto, na kraji: chata s. lesa
-
škraňa -e ž. expr. dolná čeľusť so svalstvom: rozbiť si š-u, dostať po š-i
-
nedok. skrápať -a
-
skrášliť -i dok. urobiť krajším, pekným, krásnym, okrášliť: s. si pracovisko;
s-la sa účesom; -
nedok. skrášľovať
-
skrásnieť -ie -ejú dok. stať sa krajším, krásnym: mesto s-lo
-
skrat -u m.
1. spojenie dvoch pólov elektr. zdroja vodivým predmetom s nízkym odporom: skúšobný s.
2. neželateľné spojenie vzájomne nezlučiteľných myšlienkových postupov ap.: myšlienkový s., s. v uvažovaní;
-
škrata -y -rát ž. expr. mrzká žena, zried. i muž, špata, ohava (obyč. nadávka)
-
skrátene prísl.: povedať príhodu s. stručne
-
skrátenina -y -nín ž. skrátená, zmenšená podoba niečoho: s. románu, referátu
-
skrátený príd. rozsahovo menší, zmenšený: s-á notácia, s-é vydanie;
-
skrátiť -i dok. urobiť kratším, op. predĺžiť: s. šaty, s. termín, s. cestu;
-
skratka -y -tiek ž.
1. (ustálená) skrátenina slov(a): s. podniku, zoznam s-iek
2. kondenzované, zhustené vyjadrenie: významotvorná, hudobná s., naznačiť v s-e
3. hovor. skrátená cesta: s. horou;
skrátka
I. prísl. stručne, krátko: hovoriť, vysvetľovať s.
II. čast. nadväzuje na situáciu a uvádza vysvetlenie, zhrnutie ap.; (jedným) slovom, jednoducho: s., zaujíma ho to;
s., je to tak -
skratkovito, skratkovite prísl.;
-
skratkovitosť -i ž.
-
skratkovitý príd. podaný v skratkách, stručný: s-é vyratúvanie, referovanie;
-
skratkový príd.: s-é slovo;
s-é vyjadrenie;
s. spoj -
skratovať dok. i nedok.
1. vyvol(áv)ať, spôsobiť, spôsobovať skrat: vypínač s-l
2. spôsobiť, spôsobovať spojenie vzájomne nezlučiteľných myšlienkových postupov: mozog s-uje
-
skratový príd.: s-é konanie neuvážené