Význam slova "ú" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

uzlinový príd.

uzlovito prísl.;

uzlovitosť -i ž.

uzlovitý príd. kt. má uzly: u. povraz;
u-é drevo hrčovité;

uzlový príd.: u. bod i pren. zákl. problém;
u. telefónny obvod, skr. UTO;

uzmieriť -i dok. zmieriť (význ. 1 – 3): spoločné nešťastie ich u-lo;

nedok. uzmierovať

// uzmieriť sa zmieriť sa (význ. 1, 2): u. sa s osudom;

nedok. uzmierovať sa

uznanie -ia s.

1. kladné ohodnotenie, ocenenie, pochvala: vysloviť u.;
dostalo sa mu u-ia;
čestné u. vyznamenanie

2. pochopenie, porozumenie, súcit: nemá u-ia

uznanlivo prísl.;

uznanlivosť -i ž.

uznanlivý príd.

1. kt. vie pochopiť, uznať; svedčiaci o pochopení: u. človek;
u-é prikývnutie

2. pochvalný, uznávajúci: u-é slová, u. potlesk;

uznášanianeschopnosť -i ž.

uznášanianeschopný príd. neschopný uznášať sa: parlament bol u.;

uznášaniaschopnosť -i ž.

uznášaniaschopný príd. schopný uznášať sa: výbor je u.;

nedok. uznášať sa -a

uznať dok.

1. prejaviť porozumenie, pochopiť: ty mi nič neu-š! u-j, že nemôžem ináč

2. po predchádzajúcom zdráhaní pripustiť, priznať: u. svoj omyl, u. pravdivosť niečoho

3. po úvahe nadobudnúť isté presvedčenie: u. konanie za správne, za vhodné;
urob, ako za najlepšie u-š

4. úradne vyhlásiť platnosť niečoho; potvrdiť, schváliť: u. štát, vládu;
lekár u-l pacienta za práceneschopného;
rozhodca (ne)u-l gól;
poľnohosp. u-né osivo, plemeno

5. zhodnotiť, oceniť: u. zásluhy, ochotu;
vedieť u. aj prácu iných;

uznávací príd. ktorým sa niečo uznáva: u. poplatok, u-ie konanie

nedok. uznávať -a: u-ný odborník vážený

uznesenie -ia s. kolektívne rozhodnutie, ustanovenie: u. výboru, vládne u., prijať u., plniť u-ia

uzniesť sa -nesie -nesú dok. kolektívne rozhodnúť, dohodnúť sa: u. sa na spoločnom postupe;
výbor sa u-l žiadosti vyhovieť, že žiadosti vyhovie;

uzol uzla m.

1. útvar, kt. je výsledkom viazania: zaviazať špagát na u., u. na kravate, námornícky u.

2. niečo tvarom podobné uzlu: u. na dreve hrča;
žily tvoriace u-y na lýtkach

3. batoh: veci zviazané do u-a;
u. húb

4. žen. účes zo skrútených al. spletených vlasov: grécky u.

5. miesto, v kt. sa pretínajú komunikácie, čiary ap.: dopravný, železničný u.

6. jednotka rýchlosti námorných plavidiel (1,85 km/hod.)

● kniž. → gordický u.;

užovka -y -viek ž. nejedovatý had žijúci na vlhkých miestach, zool. Natrix

uzrieť -ie -ú dok. kniž. uvidieť (význ. 1), zazrieť: ešte raz u. rodný kraj!

● u. svetlo sveta a) narodiť sa b) (o veci) vzniknúť, zjaviť sa

uzrozumený príd. dohodnutý, dorozumený: sme u-í;
byť s vecou u. súhlasiť

uzuálny príd.: u. postup zvyčajný

uzučký, uzunký, uzulinký príd. expr. veľmi úzky: u-á ulička, u-é pásiky

uzurpátor -a m. kniž. uchvatiteľ: fašistickí u-i;

uzurpátorský príd.;

uzurpátorstvo -a s.

uzurpovať nedok. i dok. kniž. násilne osvojovať, osvojiť, uchvacovať, uchvátiť: u. si moc

úzus úzu m. kniž. zvyk, obyčaj: vžitý ú.;
jazykový ú. jazyková prax;

užuť -je -jú užul, užuvať -uje -ujú -uval dok. požuť, požuvať: mäso sa nedalo u.