Význam slova "ãƒæ ã â ãƒæ ã â ver" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

dôverčivo prísl.: d. pozerať;

dôverčivosť -i ž.

dôverčivý príd. kt. ľahko dôveruje; svedčiaci o tejto vlastnosti: d. človek;
d. postoj;

íver -a m. kúsok dreva odštiepeného pri rúbaní: í-y lietajú, odfrkujú spod sekery;

íverček -a m. zdrob.

manéver -vru L -i mn. -e m.

1. voj. pohyb: ústupový, obkolesovací m.

2. účelný pohyb al. postup: pristávací m. (lietadla)

3. rafinovaný postup, taktika: maskovací, volebný m.

4. manévre pomn. väčšie voj. cvičenie;
hovor. pravidelné voj. cvičenie záložníkov: ísť na m.

□ robiť m. manévrovať (význ. 1);

medziúver -u m. fin. čiastkový úver al. záloha poskytovaná na tento úver pri splnení určených podmienok

nedôverčivec -vca m. nedôverčivý človek

nedôverčivo prísl.;

nedôverčivosť -i ž.

nedôverčivý príd. (často) prejavujúci nedôveru, podozrievavý; svedčiaci o tom: n. človek, byť k niekomu n.;
n. pohľad;

pulóver -vra L -i mn. -e m. sveter s otvorom na prevliekanie hlavy;

úver -u m. spôsob výmeny tovaru nevyžadujúci platenie ihneď, kredit: kupovať na ú., poskytnúť dlhodobý ú.;
ekon. bankový, rozpočtový ú.;

uzáver -u m. uzavierací mechanizmus: otočný u., patentný, vzduchotesný u., stlačiť u.

verš -a m.

1. rytmicky usporiadaný rad slov tvoriaci časť básne: prízvučný, voľný v., dráma (písaná) vo v-ch

2. hovor. sloha, strofa: tretí v. piesne

3. iba mn. verše básne: písať, recitovať v-e;

veršík -a m. zdrob. obyč. expr. k 2, 3

veršotepec -pca m. pejor. autor básní s nízkou umel. úrovňou;

veršotepecký príd.;

veršotepectvo -a s.

veršovací príd. súvisiaci s veršovaním: v-ia technika

veršovačka -y -čiek ž. hovor. pejor. remeselne napísaná báseň: príležitostná v.

veršovane prísl.

veršovanka -y -niek ž. rytmicky výrazná nenáročná básnička: v-y pre deti

veršovaný príd. vyjadrený vo veršoch, zveršovaný: v. román;

veršovať nedok. písať (nenáročné) básne: zo záľuby v-l

veršový príd. k 1: v-á štruktúra;

záver -u m.

1. posledná, koncová časť: z. básne, článku;
rokovanie sa blíži k z-u;
povedať niečo na z.

2. výsledok uvažovania, poznávacej činnosti, rokovania ap.: logický z., vyvodiť z-y;
dôjsť, prísť k z-u;
z-y porady

3. uzatvárajúca súčiastka, uzáver: z. lisu, z. pušky;
uvoľniť z.;
fon. z. prekážka vzduchovému prúdu pri artikulácii;