Význam slova "zážť" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

zúčastnený

I. príd. kt. má na niečom účasť, prítomný: z-á osoba, krajina, z-é strany;

zúčastniť sa dok. mať účasť, byť prítomný: z. sa na schôdzke, zasadnutí, rokovaní, konferencii, z. sa na súťaži, z. sa v boji;
z. sa v, na povstaní, povstania;

nedok. zúčastňovať sa

zúčtovací príd. týkajúci sa zúčtovania, slúžiaci na zúčtovanie: z. lístok, doklad, z-ie obdobie, údaje

zúčtovať dok.

1. vybaviť účty, vyúčtovať: z. preddavok, dodávku, materiál

2. urobiť poriadok s niekým, niečím, porátať sa, vyrovnať sa, skoncovať: z. zo zradcom, s minulosťou;
z. so životom vziať si ho;

zúčtovateľnosť -i ž.

zúčtovateľný príd. kt. sa dá, má zúčtovať: z-á záloha;

nedok. zúčtovávať -a

zúfalec -lca m. zúfalý človek

zúfalo, zúfale prísl.: z. volať, z. útočiť, z. sa brániť;
vyzerať, tváriť sa z., z. smutný;

zúfalosť -i ž.

zúfalstvo -a s.: priviesť do z-a, byť na pokraji z-a, upadnúť do z-a, urobiť (niečo) zo z-a;

zúfalý príd.

1. kt. (si) zúfa(l), malomyseľný: z. človek, z-í rodičia;
byť z.

2. kt. vyj. stav beznádeje; svedčiaci o beznádeji, beznádejný: z-á situácia, z-é postavenie;
z. výkrik, pohľad

3. hovor. expr. veľmi veľký, hrozný, strašný: z. neporiadok, z-á prázdnota;

zúfať, zúfať si -a nedok. i dok. strácať, stratiť akúkoľvek nádej: z. (si) nad sebou, nad nespravodlivosťou;
netreba (si) z.;
nez-jte!

● to je do z-nia, na z-nie je to veľmi zlé, neznesiteľné

zúkolovať dok. k úkolovať: z. (všetky) práce

zúradovať dok. hovor. vybaviť (zvyčajným) úr. postupom: z. spisy, žiadosť

zúriť -i nedok.

1. v stave nepríčetnosti konať ničivo, besnieť: šialenec z-i;
rozdráždený pes z-i

2. expr. veľmi sa zlostiť: z-l pri pomyslení na prehru;
z-l, keď to videl;
z-l, že neprišli

3. (o živelných pohromách, negatívnych spoloč. javoch) ničivo sa prejavovať, vyčíňať, besnieť: búrka, vojna, epidémia z-la

● expr. z. ako tiger, z. ako nepríčetný veľmi

zúrivec -vca m. zúrivý človek;

zúrivo prísl.: z. kopať, hrýzť;

zúrivosť -i ž.

zúrivý príd.

1. kt. zúri; svedčiaci o veľkej zlosti, nepríčetnosti: z. človek, z-é zviera;
z. pohľad;
byť z.

2. veľmi intenzívny, prudký, silný: z. boj, klásť z. odpor;
z. vietor

3. expr. vášnivý (význ. 3), fanatický: z. nepriateľ;
z. rybár, poľovník, zberateľ;

zúročiť dok.

1. zvýšiť o úroky, zúrokovať: z. vklad, pôžičku

2. uplatniť vo svoj prospech, využiť: z. (svoje) vedomosti, skúsenosti;

zúročiteľnosť -i ž.

zúročiteľný príd. kt. sa dá zúročiť: z-á pohľadávka;

nedok. zúročovať

// zúročiť sa zväčšiť sa o úroky;

nedok. zúročovať sa

zúrodniť dok. urobiť úrodnejším, úrodným: z. zem, pôdu, step;
z-ené polia;

nedok. zúrodňovať: z-nie pôdneho fondu

zúrokovať dok. zúročiť (význ. 1)

// zúrokovať sa zúročiť sa

zútulnieť -ie -ejú dok. stať sa útulným: dom z-l

zútulniť dok. urobiť útulnejším, útulným: z. domov, izbu, prostredie;

nedok. zútulňovať

zúžene, zúženo prísl.: z. chápaná koncepcia;

zúženina -y -nín ž. zúžené miesto

zúženosť -i ž.

zúžený príd.

1. zmenšený v šírke: z-á cesta, z. kabát

2. zmenšený v rozsahu, počte: z. pohľad na udalosti, z-á právomoc, z. výber;

zúžiť -i dok.

1. urobiť užším, úzkym: z. chodník, nohavice, sukňu

2. zmenšiť v rozsahu, počte: z. problematiku výskumu, z. výber;

zväz -u m.

1. organizácia, združenie vzniknuté spojením osôb, čiastkových organizácií na zákl. spoločných záujmov, cieľov ap., spolok, spoločenstvo: futbalový, hokejový z.;
umelecké, odborové z-y;
kmeňový z.;
v názvoch štátov a inštitúcií: Z. sovietskych socialistických republík (skr. ZSSR) št. útvar v r. 1922 – 1991;
Slovenský z. záhradkárov, Slovenský z. ochrancov prírody a krajiny

2. vyšší bojový útvar: bojový z., z. bombardovacích lietadiel;

zväzáčka -y -čok ž.;

zväzácky príd.: z-a košeľa

zväzák -a mn. -ci m. člen mládežníckeho zväzu v býv. Česko-Slovensku v r. 1949 – 1989;

zželieť sa -ie dok. neos. kniž. uľútiť sa, uľútostiť sa: z-lo sa mu priateľa

zženštilo prísl.;

zženštilosť -i ž.

zženštilý príd. kniž. pejor. zoženštený: z. chlapec;
z-é správanie;

zžierať -a nedok. kniž. trápiť, zožierať, sužovať: hnev ho z-a, myseľ mu z-jú pochybnosti

// zžierať sa: z. sa hnevom

zžieravo prísl.

zžieravý príd. kniž. kt. zžiera, zožierajúci: z. nepokoj, výsmech;

zžiť sa -je -jú dok. dlhším spolužitím sa prispôsobiť, zrásť: z. sa s prostredím, s pracovným kolektívom;

nedok. zžívať sa -a