Význam slova "zlož" v Krátkom slovníku slovenského jazyka
nájdených 20 výsledkov (1 strana)
-
zloženie -ia s. súhrn zložiek, z kt. je niečo zložené, skladba, štruktúra: z. pôdy, krvi, národnostné z. obyvateľstva
-
zloženina -y -nín ž. lingv. zložené slovo
-
zloženka -y -niek ž. poštová poukážka
-
zložený príd. skladajúci sa z viacero častí: mat. z. zlomok so zlomkom v čitateli al. menovateli;
lingv. z-é slovo zloženina;
bot. z-é kvetenstvo -
zložiť dok.
1. dať dolu a uložiť, položiť: z. tovar z auta, z. batoh z chrbta, z. čiapku z hlavy, z. si okuliare, z. slúchadlo zavesiť
2. zbaviť nákladu: z. vagón zemiakov
3. dať dokopy, zostaviť, poskladať: z. rozobraté hodinky
4. prehnúť, preložiť do záhybov: z. list, noviny, vreckovku
5. položiť nabok, odložiť: z. si veci u susedov
6. úderom zraziť na zem: z. súpera;
z. zver zastreliť7. utvoriť (význ. 1), zostaviť: z. báseň, operu, hru
8. (o niekt. úkonoch) urobiť (význ. 1), vykonať: z. skúšku, prísahu, sľub, z. poklonu
9. zaplatiť, splatiť: z. peniaze v hotovosti, z. kauciu
10. vzdať sa (význ. 1), zriecť sa: z. funkciu, úrad;
z. zbraň kapitulovať● z. ruky do lona prestať robiť;
nemať kde → hlavu z.;
z. kosti zomrieť;
expr. úplne ho to z-lo premohlo; -
zložito, zložite prísl.: z. odôvodňovať niečo;
-
zložitosť -i ž.
-
zložitý príd. kt. sa skladá, je utvorený z mnohých zložiek, komplikovaný, op. jednoduchý: z-á stavba, z-é predpisy, podmienky, z-á otázka, z. proces, jav;
-
zložka -y -žiek ž. jeden z prvkov, častí, kt. utvárajú celok: chemická z. pôdy, jazyková z. diela;
spolupráca všetkých z-iek spoločnosti; -
zložkový príd.
-
zlozvyk -u m. zlý zvyk, návyk: obhrýzať si nechty je z.;
odvyknúť si od z-u -
kúzlo -a -zel/-ziel s.
1. obyč. mn. mimoriadne šikovný výkon kúzelníka, eskamotáž: predvádzať k-a
2. kniž. čaro: k. domova;
-
zlo -a ziel s. čo je ľuďom škodlivé, zlá vec, zlý čin, op. dobro: robiť, páchať z., bojovať proti zlu, prijať niečo ako nevyhnutné z.
-
zločin -u m. ťažké previnenie proti práv. poriadku: krvavý, vojnový z.;
organizovaný z. zločinná činnosť vo väčšom meradle;
z. proti ľudskosti;
dopustiť sa z-u, spáchať z., odsúdiť niekoho za z. -
zločinec -nca m. kto spáchal, pácha zločin: vojnový z., chytiť, odsúdiť z-a;
-
zločinecký príd.: z-á činnosť, z. typ;
zločinecky prísl.
-
zločinne prísl.;
-
zločinnosť -i ž.
-
zločinný príd.
1. kt. sa dopúšťa zločinov: z-á organizácia
2. vzťahujúci sa na zločin: z. zámer;