Význam slova "zasta" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

zástanca -u mn. -ovia m.

1. kto niekoho al. niečo zastáva (význ. 4), obranca, obhajca: mocný z. ukrivdených;
z-ia národa

2. stúpenec, prívrženec: z. starej školy;

zástankyňa -e -kýň ž.

zastarano prísl.: pôsobiť z.;

zastaranosť -i ž.

zastaraný príd.

1. zaostávajúci za vývinom, nemoderný, staromódny, op. moderný: z-é stroje, z-á technológia;
z-é názory;
z-é slovo ustupujúce

2. (o chorobe) neliečený, preto dlho trvajúci; chronický: z. zápal očí;

zastarať dok. stať sa zastaraným: jeho teória z-la;
nechce, aby choroba z-la;

nedok. zastarávať -a

zastarieť sa -ie -ejú, zastarať sa dok. zapliesť sa, zamiešať sa do niečoho, medzi niekoho: z. sa do rozhovoru;
z. sa do syna

zastať -stane -stanú -staň! -stal dok.

1. prestať postupovať, ostať stáť, zastaviť (sa): sprievod, vlak z-l;
znenazdajky z.

2. prerušiť činnosť, chod, zastaviť sa: hodiny mu z-li, srdce z-lo

3. i zastať si stať si, postaviť sa: chlap z-l vo dverách, z-la si vedľa muža

4. z. niekomu cestu postaviť sa do cesty a tým zabrániť v postupe

5. i zastať sa postaviť sa na obranu: z. (sa) chlapca, muža

6. i zastať si mať schopnosť vykonať istú činnosť: svoju robotu (si) dobre z-l

7. zastaráv. zastúpiť (význ. 1), nahradiť: dcéra ju už z-e v domácnosti

● z. na pol ceste nedokončiť niečo;

zástava -y -tav ž. obyč. obdĺžniková látka so záväznou kombináciou farieb a vzorov použ. ako symbol istého spoločenstva ap.: štátna, olympijská z.;
smútočná z. čierna;
vyvesiť, niesť z-u, vztýčiť z-u (na stožiari);

zastavať -ia -ajú dok. pokryť stavbou, stavbami: z. celú plochu;
z-ný pozemok

zastávať -a nedok. i opak.

1. k 2, k 5 i zastávať sa

2. byť stúpencom, hlásať: z. názor

zástavba -y -vieb ž. zastavenie istej plochy; súbor stavieb na istej ploche: súvislá z.;
moderná, radová z.

zastaviť dok.

1. spôsobiť, aby niekto, niečo prestalo postupovať: z. priateľa pristaviť;
z. vlak, koňa;

2. prerušiť činnosť, chod: z. stroje, z. prácu, paľbu, vyšetrovanie, z. niekoho v reči, robiť bez z-enia

3. prestať postupovať, zastať: auto z-lo pred domom;
z. stáť! povel;

zastávka -y -vok ž.

1. zastavenie (význ. 1, 2): malá z. (na pochode);
pracovať bez z-y

2. miesto, kde pravidelne zastávajú prostriedky hromadnej dopravy: autobusová z., z. električky

3. vzdialenosť medzi dvoma takými miestami: koľko z-k je do centra?

zástavka -y -viek ž. zdrob.

zástavník -a mn. -ci m. voj. nosič zástavy: pren. publ. z. novej epochy čelný stúpenec, hlásateľ

nedok. zastavovať

// zastaviť sa

1. zastať (význ. 1, 2): vlak sa z-l;
hodiny sa z-li

2. na chvíľu niekam zájsť, staviť sa: z-l sa u priateľa;
z-vme sa na pivo!

3. venovať pozornosť, pristaviť sa: z. sa pri prvej stránke knihy;
z. sa nad otázkou;

nedok. zastavovať sa

zástavový príd.;