Význam slova "vlasť" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

nájdených 23 výsledkov (1 strana)

  • vlasť -i ž.

    1. rodná krajina, domovina, otčina: slobodná v., láska k v-i, obrana v-i

    2. miesto pôvodu: staré Grécko je v-ou európskej kultúry

  • vlastenec -nca m. kto prejavuje lásku k vlasti, patriot: oddaný v.;

  • vlastenecký príd.: v. cit, čin;

    vlastenecky prísl.: v. zmýšľať;

  • vlastenectvo -a s.: prejav v-a

  • vlastenka -y -niek ž.;

  • vlastiveda -y ž. súhrn hist., geogr., prírodovedných a i. vedomostí o vlasti; príslušný vyučovací predmet (v zákl. škole);

  • vlastivedný príd.: v. výskum, v-é disciplíny;
    v. zájazd

  • vlastizrada -y ž. zločin proti základom štátu, velezrada;

  • vlastizradca -u mn. -ovia m. kto sa dopustil vlastizrady;

  • vlastizradkyňa -e -kýň ž.;

  • vlastizradný príd.

  • vlastne čast.

    1. uvádza opravný výraz: dvaja priatelia, v. známi

    2. vyj. hodnotiaci postoj k výrazu, popravde, v skutočnosti: v. ani neviem, kto to bol;
    čo sa tu v. stalo?

  • vlastníčka -y -čok ž.;

  • vlastnícky príd. i prísl.: v-e právo;
    v. sa správať

  • vlastníctvo -a s.

    1. vlastnenie niečoho na zákl. práva: osobné, spoločenské, družstevné v., súkromné v., odovzdať niečo do v-a;
    → duchovné v.

    2. čo vlastníme, majetok: dom pokladá za svoje v.

  • vlastník -a mn. -ci m. kto niečo vlastní, majiteľ;

  • vlastniť nedok. pokladať niečo za svoje na zákl. práva, byť majiteľom niečoho: v. dom, pôdu

  • vlastnoručne prísl.: v. podpísaný

  • vlastnoručný príd. uskutočnený, zhotovený vlastnou rukou: v. podpis, v. výrobok;

  • vlastnosť -i ž.

    1. podst. znak veci, javu: základná v. (výrobku), chemické v-i prvkov

    2. zákl. povahová črta: kladná v., (mať) dobré v-i, zbaviť sa zlých v-í;

  • vlastnostný príd.: v-é prídavné mená

  • vlastný príd.

    1. kt. je vlastníctvom niekoho, kt. niekomu, niečomu patrí, od niekoho, z niečoho pochádza, svoj, op. cudzí: mať v. dom, (ne)mať v. telefón;
    mäso vo v-ej šťave;
    zhotovený v-mi rukami, konať z v-ho popudu, nepočuť v-ho slova

    2. citovo, pokrvne spriaznený, príbuzný: nepoznal (svoju) v-ú ženu, prijať dieťa za v-é;
    v. brat, syn pokrvný, op. nevlastný

    3. vlastnoručne zhotovený; týkajúci sa samého autora, tvorcu: (vystavovať) v-é fotografie;
    v. portrét, v. životopis;
    v. gól do bránky svojho mužstva

    4. tvoriaci jadro veci, skutočný, pravý: v. proces prebieha automaticky, k v-ej téme sa nedostal;
    spôsoby jemu v-é;
    lingv. v-é meno pomenúvajúce jednotlivinu toho istého druhu

    vidieť niečo na v-é oči, počuť na v-é uši osobne;
    stáť na v-ých nohách byť nezávislý;
    pocítiť niečo na v-ej koži sám skúsiť;
    robiť niečo na v-ú → päsť;
    učiť sa na v-ej škode, na v-ých chybách;
    gól do v-ej bránky

copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV