Význam slova "velí" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

veliaci príd.

1. poverený velením: v. dôstojník

2. v. jazyk, v-a reč ktorou sa velí

velice prísl. nár. veľmi

veličenstvo -a s. titul, oslovenie panovníka: jeho v., vaše v. (v oficiálnom písomnom styku Jeho V., Vaše V.)

veličina -y -čín ž.

1. kvantitatívne vyjadrený jav, pojem, vlastnosť: fyzikálna, matematická v.

2. expr. významná osobnosť: politická v.

veličizný príd. expr. velikánsky: v-é dubisko

opak. velievať -a

velikán -a m. kniž.

1. obor; veľduch, gigant: v. umenia, národní v-i

2. mn. N a A i -y vec obrovských rozmerov, gigant: tatranskí v-i, tatranské v-y štíty

velikánsky príd. expr. veľmi veľký, veličizný, obrovský: v. dom, v-a diera, v-a radosť

velikáš -a m. pejor. kto preceňuje svoj vlastný význam, túži po sláve ap., megaloman;

velikášsky príd. i prísl.: v-e sklony, v. komplex;
v. sa správať;

velikášstvo -a s.

veliť -ľ! nedok.

1. viesť, riadiť z voj. hľadiska, byť veliteľom: v. jednotke

2. vydávať (voj.) rozkazy: v. ráznymi povelmi

3. kniž. prikazovať (význ. 1), kázať: konať, ako povinnosť, česť v-í vyžaduje;

veliteľ -a mn. -ia m.

1. kto velí organizovanej (voj.) skupine: vojenský, partizánsky v., v. pluku;
hlavný, najvyšší v.

2. vedúci (význ. 1), vodca: v. izby, skupiny;

veliteľka -y -liek ž.;

veliteľský príd.: v. zbor;
v. tón;

veliteľsky prísl.

veliteľstvo -a s. inštitúcia veliteľa a jeho štábu; budova tejto inštitúcie: vojenské v.;
stráž pred v-om

velúr -u m.

1. látka podobná zamatu

2. jemná plsť na klobúky

3. kožiarska useň so zamatovým povrchom pripomínajúca semiš;

velúrový príd.: v. klobúk