Význam slova "šr" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

sračka -y -čiek ž. hrub. hnačka

šrafa -y obyč. mn. šrafy šráf ž.

1. čiary pokrývajúce al. vyznačujúce nejakú plochu

2. (na mape) čiar(k)y vyznačujúce veľkosť sklonu zobrazovanej plochy

šrafovanie -ia s. šrafy: husté š. na pláne

šrafovať nedok. vyznačovať šrafami: š. trojuholník, š. plochu

sraľo -a mn. -ovia m. hrub. bojko, zbabelec, slaboch (obyč. nadávka)

šramot -u m. šramotanie: tichý, podozrivý š., zobudiť sa na š.

šramotať -ce -cú -cúc/-tajúc, šramotiť nedok. spôsobovať slabý hrmot: š. kľúčom vo dverách, š. riadom, myši na povale š-ú, š-ia

sranda -y sránd ž. subšt. a hrub. zábava, žart; huncútstvo, pestvo: robiť, zažiť s-u;
rozprávať s-y veselé historky, vtipy; srandovný príd. smiešny, komický

šrapnel -a L -i mn. -y m. delová strela, kt. sa roztrhne pred dopadom: výbuch š-a;

šrapnelový príd.

srať serie -ú nedok. hrub. vypúšťať výkaly

šrauba -y šráub ž., šraub -u m. hovor. skrutka;

šraubička -y -čiek ž., šraubík -a m. zdrob.

šraubovák -a m. hovor. skrutkovač

šraubovať nedok. hovor. skrutkovať

šraubový príd.;

srbčina -y ž. srbský jazyk

srbochorvátčina -y ž. spoločný spis. jazyk Srbov a Chorvátov v min.

srbský príd. k Srb, Srbsko: s. národ;

srbsky prísl.: rozprávať (po) s.

srd -u m. expr. hnev, zlosť: zmocnil sa ho s.

srdce -a sŕdc s.

1. dutý kužeľovitý sval v hrudi ovládajúci svojimi sťahmi krvný obeh: ľudské s., tlkot s-a, s. bije, transplantácia s-a;
s. sa mu zastavilo;
s. mu búcha (ako kladivo, ako zvon);
hovor. chorý na s.;
s. ho bolí i pren. prežíva duš. bolesť;

2. kniž. duš., citový život a záujem, cit: materinské s.;
vložiť do niečoho celé (svoje) s.

3. fam. oslovenie milej osoby: s. moje, vráť sa skoro!

4. čo (tvarom) pripomína srdce: medovníkové s.;
s. zvona udierajúca časť;
kart. karta so znakom červeného srdca

5. jedlo zo zvieracieho srdca: s. na smotane

6. kniž. stred. časť, stred: v s-i hôr, krajina v s-i Európy

● mať s. ako kameň, mať tvrdé, kamenné s. byť bezcitný, nemilosrdný;
mať mäkké, zlaté, verné, šľachetné s. byť dobrý, verný, šľachetný;
mať s. na pravom mieste byť ľudský;
nemať s., s-a, byť bez s-a byť bezcitný;
zo s-a, od s-a, z celého s-a úprimne;
s ťažkým s-om nerád;
s ľahkým s-om bez zábran;
brať, vziať, zobrať si niečo k s-u (začať) chápať vážne;
poslúchať hlas s-a, ísť za hlasom s-a spravovať sa citom;
→ leží mu to na s-i;
→ otvoriť niekomu, pred niekým s.;
stratiť s. zaľúbiť sa;
mať, nosiť niekoho v s-i mať rád;
mať s. až v hrdle (od strachu ap.) byť silne vzrušený;
→ prirásť k s-u;
→ odpadnúť od s-a;
čo máš na s-i? a) čo ťa trápi? b) čo chceš povedať? mať na niekoho ťažké s. hnevať sa naňho, zazlievať mu niečo;
s. mu krváca prežíva veľkú duš. bolesť;
zlomiť niekomu s. a) pripútať ho láskou b) raniť;
vraziť niekomu nôž do s-a;
mať s. na mieste byť spokojný;
mať, čo s. ráči všetko želané v hojnosti;
spadol mu → kameň zo s-a;
to je → vec jeho s-a;
nosí dieťa pod s-om je ťarchavá;
je mu ľahko na s-i, pri s-i, okolo s-a je veselý;
je mu ťažko na s-i, pri s-i, okolo s-a je smutný;
v kútiku, v hĺbke s-a tajne, skryto;
nemá (to) s., aby teraz odišiel nedá mu, nemôže teraz odísť;
expr. s. mu padlo do nohavíc dostal strach;
čo oči nevidia, (to) s. nebolí;
čo na s-i, to na jazyku hovorí, čo si myslí;
na → jazyku med, v s-i jed;

srdcelomne prísl.: s. nariekať

srdcelomný príd. kniž. bolestný, žalostný, mučivý, srdcervúci: s. plač;

srdcervúci príd. kniž. srdcelomný: s. nárek, s-a scéna;

srdcervúco prísl.

srdciar -a m. hovor.

1. kardiológ

2. chorý na srdce

srdcovito, srdcovite prísl.: s. vykrojený

srdcovitý príd. majúci tvar srdca: s. tvar, list;

srdcovka -y -viek ž.

1. odroda čerešní srdcovitého tvaru

2. ozdobná rastlina so srdcovitými kvetmi, bot. Dicentra

srdcovnica -e -níc ž. anat. aorta;

srdcovnicový príd.

srdcovo-cievny príd. týkajúci sa srdca a ciev: s-e ochorenia

srdcovocievny príd. týkajúci sa srdcových ciev

srdcový príd. k 1, 2, 4: s-á komora, chyba, s-é choroby;
hovor. s-á záležitosť citová, ľúbostná;
kart. s. kráľ;

srdečne prísl.: s. sa smiať;
je mi s. ľúto;
hovor. expr. je mi to s. jedno úplne jedno;

srdečnosť -i ž.

srdečný príd. prejavujúci láskavosť, milý, prívetivý, priateľský, úprimný: s. človek;
s. vzťah, smiech, rozhovor;
s. pozdrav (z Tatier ap.), s-é blahoželanie (k meninám ap.) písomné pozdravné formuly;
s-á vďaka!

srdiečko -a -čok s. zdrob., často expr. k 1, 3, 4: bolí ho s.;
s. moje! (v oslovení);
zlaté s. prívesok;
vyšívať s-a;
vykrojiť s. (zo šalátu) stredné lístky;

srdiečkový príd.;

srdienko -a -nok s. zdrob. hypok. (obyč. v oslovení)

srdiť nedok. expr. hnevať, zlostiť: s-í ho, že sklamali

// srdiť sa: s-í sa na nespratníkov

srditý príd.

1. prchký, popudlivý: bol panovačný a s.

2. prejavujúci rozčúlenie, podráždený, zlostný; svedčiaci o tom: je neuspokojený, preto je s.;
s. pohľad, smiech

srdnato prísl.: s. sa brániť;

srdnatosť -i ž.

srdnatý príd. expr. smelý (význ. 1), odvážny: s. muž, bojovník;

srieň -a m. inovať, osuheľ (obyč. na tráve): polia pokryté s-om

● vlasy ako s. biele;

srieňový príd.

sŕkať -a, srkať -á nedok.

1. vťahovať malými dúškami tekutinu a vydávať pritom zvuk podobný cit. sŕ: s. polievku, kôň s-a (-á) vodu

2. vydávať zvuk śśś (od bolesti), osŕkať

3. crkať (význ. 3);

sŕkavo, srkavo prísl.: s. piť, jesť

sŕkavý, srkavý príd. pripomínajúci sŕkanie, srkanie: s. zvuk;

dok. srknúť -e -ú -kol: expr. s. si z pohára upiť si

srna -y sŕn ž. menší lesný prežúvavec; dospelá samica tohto rodu, zool. Capreolus

● bežať ako s. rýchlo a ľahko;

sŕňa -aťa mn. -atá/-ence -ňat/-neniec s. mláďa srny;

srňací príd.: s-ie mäso;
kuch. s. chrbát druh zákuska;

srňacina -y ž. srňacie mäso

sŕňatko -a -tiek s. zdrob.

srnča -aťa mn. -atá -čiat s. sŕňa;

srnček -a mn. N a A -y m. zdrob.

srnčí príd.: s-ie parohy;
poľov. s-ia zver srnce a srny;

srnčiatko -a -tok s. zdrob.

srnec -nca mn. N a A -e m. samec srny s parohmi;

srnka -y -niek ž. zdrob.

šrot -u m.

1. nahrubo zomleté al. rozdrvené obilie, strukoviny ap. použ. ako krmivo: obilný, kukuričný š.;
rozomlieť na š.

2. znehodnotené (kovové) predmety použ. ako surovina vo výr.: železný š., zber š-u, dať staré písomnosti do š-u;

šrotovať nedok. mlieť, drviť na šrot: š. obilie, kukuricu;
š. starý papier, staré železo;

šrotovisko -a -vísk s.

1. miesto, kde sa šrotuje

2. miesto, kde sa uskladňuje šrot

šrotovňa -e ž. miestnosť, v kt. sa šrotuje

šrotovník -a m. stroj na šrotovanie: elektrický š.;

šrotovníkový príd.

šrotový príd.: š-á múka

sršať -í -ia nedok.

1. (obyč. o iskrách) prudko vyletúvať: z vatry s-ia iskry;

2. expr. citovo sa prudko prejavovať, horieť: s. hnevom, nenávisťou, veselosťou;
oči mu divo s-li;
s. od zlosti

sršeň -šňa mn. N a A -e m. bodavý hmyz podobný ose, zool. Vespa: roj, hniezdo s-ov;

● expr. zlostný, jedovatý ako s.;
byť do roboty ako s. usilovný;

sršní príd.: s-ie hniezdo

srsť -i ž. porast chlpov na tele (zvieracích) cicavcov: hustá s.;
ježiť s. i fraz. hnevať sa

● je mu to proti s-i nepríjemné;
je mu to po s-i vhodné, príjemné;

srstený príd. vyrobený zo srsti: s-é súkno

sŕstka -y -tok ž. zdrob.

srstnatý príd. porastený srsťou: s-á zver;
s-á látka chlpatá

srvátka -y -tok ž. tekutina, kt. zostane po zrazení mlieka

● mať s-u v žilách byť neschopný rozohniť sa;

srvátkový príd.

absentér -a m. kto často neodôvodnene zameškáva prácu

adaptér -a L -i mn. N a A -y m. prístroj, zariadenie, ktorým sa niečo prispôsobuje na nové použitie

adresár -a L -i mn. -e m. zoznam adries: vreckový a.;
počítačový a. zoznam adries (význ. 2)

akcionár -a m. účastinár

aktér -a m. kniž. al. publ. účastník istej činnosti ver. al. skup. zamerania: a-i podpisovej akcie; všetci a-i konferencie;

amatér -a m. kto niečo pestuje zo záľuby, nie z povolania, op. profesionál: preteky športových a-ov;
fotografista a.;

ampér -a L -i mn. -y m. elektrotech. zákl. jednotka elektr. prúdu v sústave SI, zn. A

angličtinár -a m. anglista;

anketár -a m. kto robí anketu;

ár -u L -i mn. -e m. plošná miera 100 m², zn. a

aranžér -a m. kto aranžuje: a. výkladnej skrine;
a. výstavy;

archivár -a m. správca al. pracovník archívu: mestský a.;

ateliér -u L -i mn. -y m. dielňa (výtvar.) umelcov: maliarsky, sochársky a.;
filmové a-y

autičkár -a m. hovor. kto odcudzuje autá: banda a-ov; chytiť a-ov pri čine

autobazár -a L -i mn. -e m. obchod s použitými automobilmi

azúr -u L -e m. kniž. blankyt: a. oblohy, neba, mora;

ažúr¹ -u m., ažúra -y, ažúrka -y -rok ž. mriežková výšivka: živôtik zdobený a-kou

ažúr², pôv. pís. à jour prísl. načas: publ. byť a. byť hotový s niečím na určený deň

bakalár -a m. nižšia akademická hodnosť na stredovekých a niekt. dnešných univerzitách, skr. Bc;

bankár¹ -a m. finančník zaoberajúci sa bankovými obchodmi; majiteľ banky

bankár² -a m. hráč, kt. pri hre drží bank;

bárs, bár

I. spoj. podraď. vyj. prípustkový vzťah, hoci (aj), aj keď, aj keby: b. nie je najmladšia, je ešte stále pekná

II. čast.

1. vyj. hodnotiaci postoj k výrazu: choď b. aj do trantárie

2. uvádza želacie vety, kiež (by), keby len: b. by sa vám šťastne žilo!

bársčo, bárčo zám. neurč. hovor. hocičo, čokoľvek

bazár -a L -i mn. -e m.

1. obchod s menej kvalitným al. použitým tovarom

2. trh v Oriente

bedár -a m.

1. biedny, chudobný človek, žobrák: vidiecki, mestskí b-i

2. expr. mrzák, úbožiak: b. na nohy chromý;
duševný b.;

bedáriť, bedárčiť -i nedok. expr. žiť v biede, biediť, bedačiť, živoriť: celý život b-l

beťár -a m. hovor. figliar, huncút, lapaj, šibal: b. beťársky, b. huncútsky;
to je veľký b.;

betonár -a m. kto pracuje s betónom;

bežkár -a m. lyžiar na bežkách;

bibliotekár -a m. kniž. knihovník;

biletár -a m. hovor. uvádzač v kine, divadle ap.;

bitkár -a m. kto sa rád bije;

bludár -a m.

1. tulák: b. bez domova

2. kto učí bludy;
cirk. zástanca bludov, heretik;

bombardér -a L -i mn. -y m. bombardovacie lietadlo

bór -u m. chem. nekovový prvok, zn. B;

bor, bôr -u m.

1. borovica, sosna

2. borina: tmavý b., b. šumí;

brankár -a m. hráč hrajúci v brán(k)e;

brašnár -a m. kto pracuje v brašnárstve

breviár -a L -i mn. -e m. kniha textov liturgie hodín kat. duchovných: modliť sa b.;

buldozér -a/-u L -i mn. -y m. stav. stroj na rýpanie a premiestňovanie zeminy

bulvár -a/-u L -i mn. -e m. (franc.) široká ulica vo veľkom meste (so stromoradím uprostred): parížske, moskovské b-e;