Význam slova "san" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

sanácia -ie ž.

1. kniž. náprava neželateľných, nezdravých pomerov, podmienok, prostredia ap., ozdravovanie, ozdravenie: s. pôdy, lesa

2. stav. stavebná úprava al. oprava: s. predajne, objektu

3. ekon. zlepšovanie, zlepšenie fin. stavu: s. podniku

4. lek. uzdravovanie, uzdravenie: s. chrupu, zlomeniny;

sanačný príd.: s. plán, s-á pôžička;
s. prostriedok

sanatórium -ia D a L -iu s. inštitúcia na liečenie istých chorôb, liečebňa, ozdravovňa: detské s., s. pre deti s chybami zraku;

sanatórny príd.: s-a liečba

šanca -e mn. D -iam L -iach ž. hovor. príležitosť na úspech: životná š.;
(ne)mať š-u (š-e), byť bez š-í

sandál -a L -i obyč. mn. -e -ov m. ľahká obuv (z remienkov ap.): nosiť s-e naboso;

sandálik -a m. zdrob.

sandálový príd.: s. remienok;

sane -í ž. pomn.

1. vozidlo pohybujúce sa po snehu kĺzaním: drevené, detské s.

2. tech. súčasť stroja, ktorou sa posúvajú obrábané predmety: regulačné s.

● ide to ako v lete na s-iach zle;

sangvinička -y -čiek ž.;

sangvinickosť -i ž.

sangvinický príd.: s. typ, s-á povaha;

sangvinicky prísl.;

sangvinik -a mn. -ci m. prchký, výbušný človek (ako povahový typ);

sanica -e -níc ž.

1. zasnežený terén na sánkovanie: klzká, hladká s.

2. sánkovanie, sánkovačka: dobrá s., tešiť sa s-i

3. klzná časť saní: pravá, ľavá s., voz na s-iach

sanitácia -ie ž. činnosť, kt. cieľom je zabezpečiť hygienické podmienky;

sanitačný príd.: s. deň v kt. sa robia hygienické úpravy

sanitár [-n-] -a m.

1. vojak v zdrav. službe, ošetrovateľ: pomoc s-ov

2. hovor. pomocný zdrav. pracovník;

sanitárka -y -rok ž.;

sanitárny [-an-] príd. sanitný, zdravotnícky: s. vlak, vozeň

sanitársky príd.

sanitka [-n-] -y -tiek ž. hovor. sanitné auto: úrazová s.;
zavolať s-u

sanitný [-an-] príd. zdravotnícky: s-á služba, s-é auto, s. materiál, vlak, s. dôstojník

sánka -y -nok ž. dolná čeľusť: hýbať s-ou

sánkar -a m. kto sa sánkuje; pretekár na sánkach;

sánkarka -y -riek ž.;

sánkarský príd.: s-á trať, s-é preteky;

sánkarstvo -a s. šport. sánkovanie

sankcia -ie ž.

1. kniž. schválenie, potvrdenie: s. zákona, zmluvy

2. obyč. mn. trest, pokuta: trestné s-ie, materiálne s-ie, stíhať s-iami;

sankcionovať nedok. i dok. kniž. al. odb.

1. schvaľovať, schváliť, potvrdzovať, potvrdiť: s. uznesenie, zákon, zmluvu

2. uplatňovať, uplatniť postih za porušenie (právnej) normy, zmluvy ap.: s. nedodržanie lehoty

sankčný príd.: s-é ustanovenia

sánkovačka -y -čiek ž. hovor. sánkovanie, sanica

sánkovanie -ia s. jazda na sánkach, sánkarstvo: športové, rekreačné s., preteky v s-í

sánkovať sa nedok. spúšťať sa, voziť sa na sánkach

sánky -nok ž. pomn.

1. (menšie) sane: spúšťať sa na s-ach

2. tech. súčiastka na posúvanie obrábaných predmetov;

sánočky -čiek ž. pomn. zdrob.

šanovať nedok. hovor.

1. dávať na niečo pozor, chrániť; šetriť: š. si rodičov;
musíš sa š.

2. ľutovať (význ. 1): neš-jme ich, iné si nezaslúžia

šanovlivo prísl.;

šanovlivosť -i ž.

šanovlivý príd. hovor. sporivý, šetrný: š. človek;

saňový príd.: s-é kovanie

sanskrt, sanskrit -u m. staroindický spis. jazyk, neskôr náb. a lit. jazyk v Indii

šansón [-zó- i -só-] -u m. kabaretná al. náladová pieseň: skladateľ š-ov;
zaspievať š.;

šansonier [-zo-], šansoniér [-zoňi-ér, -soňi-ér] -a m. spevák šansónov;

šansonierka, šansoniérka -y -rok ž.;

šansoniersky, šansoniérsky príd. i prísl.

šansónový príd.: š. spevák

šanta -y šánt obyč. mn. ž. hovor. samopašný kúsok, nezbeda, šibalstvo: robiť, vystrájať š-y

santal -u m. východoindický strom, bot. Santalum;
drevo tohto stromu;

santalový príd.: voňavé s-é drevo, s. olej

opak. šantievať -a

šantiť -nť/-i! nedok. vystrájať samopašné kúsky, nezbedy: deti š-ia;
š. po byte;
veselo š.;

šantivo prísl.: š. poskakovať;

šantivosť -i ž.

šantivý príd. samopašný, nezbedný: š-é deti;
š. pes;
š. vietor;

šantung -u m. hodvábna al. vlnená tkanina z nití nerovnakej hrúbky;

šantungový príd.: š. kostým

nepísaný príd. nezaznačený písmom, ústny: n-é zvykové právo

● n. zákon všeobecne uznávaná zvyklosť

písaný príd. vyhotovený, realizovaný písomne, op. hovorený: p. prejav, p. text

● nep-ný zákon pevne ustálený zvyk

podpísaný m. ktorého podpis je na žiadosti, zmluve ap.: vyhovieť žiadosti p-ho

vypísaný príd. častým písaním zdokonalený, vycibrený: v. rukopis