Význam slova "rozå" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

rozárium -a D a L -iu s. záhr. plocha osadená ružami, ružový sad

rozcapiť, rozčapiť dok. hovor. expr. naširoko (a prudko) roztvoriť, roztiahnuť: r. okno;
r. nohy

// rozcapiť sa, rozčapiť sa

1. naširoko (a prudko) sa roztvoriť: dvere sa r-li

2. celým telom spadnúť: r-l sa na zem

rozčaptať dok. expr. vyčaptať: r-né papuče

rozčarovane prísl.;

rozčarovanosť -i ž.

rozčarovaný príd. zbavený ilúzií, sklamaný: r-í diváci odchádzali;

rozčarovať dok. zbaviť ilúzií, sklamať: skutočnosť ho r-la;
prežiť veľké r-nie

rozčeriť dok. kniž. jemne, mierne rozvlniť: vietor r-l hladinu jazera

// rozčeriť sa

rozčertiť -rť/-i! dok. expr. rozhnevať, nahnevať, nazlostiť: neporiadky ho r-li

// rozčertiť sa: veľmi sa r-l na syna;
r-ená učiteľka

rozčesať -še -šú dok.

1. česaním urobiť hladkým, uvoľneným: r. si vlasy;
r. ľan

2. česaním upraviť: r. bradu na dvoje;
r. sa po spánku;

nedok. rozčesávať -a

rozčesnúť -e -ú -sol dok. prudkým úderom rozdeliť na dvoje, rozdvojiť, rozpol(t)iť: blesk r-l smrek;

// rozčesnúť sa: strom sa r-l

rozčítať -a dok. začať čítať, ale nedočítať: mať r-ný román

rozčleniť dok. členením rozdeliť na samostatné časti, úseky, diely ap.: r. javisko, r. výrobky podľa akosti;

nedok. rozčleňovať

// rozčleniť sa začať sa členiť na časti, úseky ap., rozdeliť sa: vedný odbor sa r-l na dve disciplíny;

nedok. rozčleňovať sa

rozčúlene prísl.: hovoriť r.;

rozčúlenosť -i ž.

rozčúlený príd. uvedený do rozčúlenia, rozrušený, vzrušený, nahnevaný; svedčiaci o tom: r-í rodičia;
r. hlas;

rozčúliť -i -ľ! dok. uviesť do prudkého citového napätia, nepokoja, rozrušiť, vzrušiť; nahnevať: čo ju tak r-lo? jeho odpoveď ma r-la;

nedok. rozčuľovať

// rozčúliť sa dostať sa do prudkého citového napätia, nepokoja, rozrušiť sa, vzrušiť sa; nahnevať sa: tak sa r-l, že nemohol spať;
premáhať r-enie;

nedok. rozčuľovať sa

rozďaviť dok. expr. dokorán otvoriť: r. ústa, r. dvere, oblok;

nedok. rozďavovať

// rozďaviť sa: brána sa od vetra r-la;

nedok. rozďavovať sa

rozďobať, rozďubať -e -ú dok. ďobaním porušiť, rozrušiť, rozkľuť, rozkľuvať: sokol mi r-l ruku

rozísť sa -íde -ídu -íď! -išiel -ídený dok.

1. odísť z 1 miesta na rozlič. strany, porozchádzať sa (o väčšom množstve ľudí): žiaci sa po hodine r-li;
manifestanti sa r-li

2. odobrať sa jeden od druhého, rozlúčiť sa: pri bráne sa priatelia r-li

3. naširoko sa rozptýliť, porozchádzať sa, porozbehúvať sa: chlapci sa r-li po lese;
kravy sa pastierovi r-li

4. prerušiť styky, prestať sa stýkať: r. sa s manželkou, rodinou;
r. sa v dobrom, v zlom

5. odlíšiť sa, nezhodnúť sa: politicky, názorovo sa r-li;
sólista sa r-l s orchestrom

6. rozšíriť sa (význ. 3): chýr sa r-l v celom okolí;

rozľahlosť -i ž.

rozľahlý príd. rozprestierajúci sa doširoka, priestranný, rozsiahly: r-é námestie, r. dvor;

rozľahnúť sa -e -ú -hol dok. (o zvuku) rozšíriť sa na všetky strany: krik sa r-l po dvore;
štadiónom sa r-l potlesk;

rozľútiť -i dok. kniž. rozzúriť: synove slová r-li otca

// rozľútiť sa: veľmi sa r-l na suseda

rozľútostiť -sť/-i! dok. rozžialiť, rozžalostiť: spomienky ma vždy r-ia;
r-ená matka;

nedok. rozľútosťovať

// rozľútostiť sa: r-l sa nad svojím osudom;

nedok. rozľútosťovať sa

rozošiť, rozšiť -je -jú dok. začať šiť, ale nedošiť: r. sukňu, r-tý oblek

rozožať, rozžať -žne -žnú dok.

1. spôsobiť, že niečo začne horieť, svietiť, rozsvietiť, zapáliť: r. sviečku, lampu, vatru

2. kniž. vyvolať, vzbudiť: r. v niekom nadšenie;

nedok. rozožierať, rozžierať -a

nedok. rozožíhať sa, rozžíhať sa

nedok. rozožíhať, rozžíhať -a

// rozožať sa, rozžať sa začať horieť, svietiť, rozsvietiť sa: pouličné lampy, hviezdy na oblohe sa r-li;

rozožrať, rozžrať -žerie -žerú dok.

1. žraním pokaziť, porušiť, zničiť: črvotoč r-la nábytok;
mole r-li koberce

2. rozleptať (význ. 1): kyselina r-ie kov;

rozšafne prísl.;

rozšafnosť -i ž.

rozšafný príd.

1. márnotratný, márnivý, rozhadzovačný; svedčiaci o tom;
r. staviteľ

2. zastaráv. prezieravý, rozvážny, opatrný; svedčiaci o tom: r. gazda;
r-é gesto;

rozšifrovať dok. dešifrovať: r. správu, telegram

rozšíriť -i dok.

1. zväčšiť šírku, plochu al. objem: r. chodník, úzky vchod, r. si plášť, r-ený hrudník

2. zväčšiť počet, rozsah al. obsah: r. výrobu, r. si vedomosti, r. služby zákazníkom, r. chorobu, r-ené vydanie

3. urobiť všeobecne známym, rozchýriť, rozhlásiť: r. klebetu, zvesť;
všeobecne r-ený názor;

nedok. rozširovať

// rozšíriť sa

1. zväčšiť svoju šírku, plochu al. objem: oči sa mu r-li, koryto rieky sa po záplavách r-lo

2. zväčšiť svoj počet, rozsah al. obsah: choroba sa r-la;
byť r-ený vyskytovať sa;
štúdiom sa jeho duševný obzor r-l

3. stať sa všeobecne známym, rozchýriť sa, rozhlásiť sa: správa sa rýchlo r-la po meste;

nedok. rozširovať sa

1. k 1 – 3

2. zoširoka, podrobne hovoriť, rozprávať, šíriť sa: o veci sa netreba ďalej r.

rozširovateľ -a mn. -ia m. živ. kto niečo rozširuje, šíriteľ: r. nových pracovných postupov;

rozširovateľ -a L -i mn. -e m. neživ. čo niečo šíri: hmyz je r-om nákazy

rozširovateľka -y -liek ž.;

rozškatuľkovať dok. hovor. veľmi podrobne (a mechanicky) roztriediť: r. autorov;
r-né práce

rozškeriť dok. expr. veľmi roztvoriť, otvoriť: r. ústa;

nedok. rozškierať -a

// rozškeriť sa

1. veľmi sa otvoriť, roztvoriť sa: otvor sa pred nimi r-l

2. uškrnúť sa, usmiať sa: chlapec sa r-l;

nedok. rozškierať sa

rozškľabiť dok. expr. sformovať (ústa, tvár) do úškľabku: r. tvár;

nedok. rozškľabovať

// rozškľabiť sa škľabivo sa roztvoriť, otvoriť: ústa sa mu r-li;

nedok. rozškľabovať sa

rozšklbať -e -ú dok. roztrhať (význ. 2): r. šaty, košeľu

rozšklbnúť -e -ú -bol dok. roztrhnúť (význ. 1, 2): nahnevaný r-l list;
r. si nohavice na klinci

rozškrabať -e -ú, rozškriabať -e -u dok. škrabaním, škriabaním porušiť, poškodiť: r. si tvár, ruky;

nedok. rozškrabávať -a

rozškrabnúť -e -ú -bol dok. škrabnutím porušiť, poškodiť: r. si chrastu

rozškvariť dok. škvarením roztopiť: r. masť

rozšľahať dok.

1. šľahaním porušiť, poškodiť: obuškom r. chrbát

2. šľahaním spracovať: r. bielky, smotanu

rozšliapať -e -u dok.

1. šliapaním zničiť, rozdrviť: r. topánkou mravce, tráva r-ná od dobytka

2. rozchodiť (význ. 1): r. sandále

rozšliapnuť -e -u -pol dok. šliapnutím zničiť, rozdrviť: r. červa

rozšnurovať dok.

1. uvoľniť niečo zašnurované: r. si topánky

2. rozviazať, uvoľniť šnurovanie: r. šnúrky na topánkach

rozšparchať dok. šparchaním rozryť, rozrýpať: r. mravenisko

rozštebotať sa -ce -cú dok. začať (silno) štebotať: vtáčiky sa r-li;

rozštekať sa dok. začať (silno) štekať, rozbrechať sa: susedov pes sa r-l;

rozštep -u m. tel. sed s maximálnym roznožením

rozštiepať -a/-e -ajú/-u -aj/-štiep! -ajúc/-uc dok. štiepaním (obyč. sekom) rozdeliť na časti, rozkálať: r. poleno, dosku

rozštiepiť -i dok.

1. štiepaním rozdeliť na časti, rozťať: r. poleno, peň

2. navzájom oddeliť, rozdeliť, rozdvojiť: r. národy, hnutie

// rozštiepiť sa:

1. kmeň sa r-l

2. strana sa r-la na frakcie

rozštvrtiť dok. štvrtením utvoriť samostatné časti: r. jablko, prasa, kurča

rozšumieť sa -í -ia dok. začať šumieť: hora sa r-la

rozšvitoriť sa dok. začať (silno) švitoriť: lastovičky sa r-li;

rozťahane prísl. k 3;

rozťahanosť -i ž. k 3

rozťahaný príd. hovor. expr.

1. rozprestierajúci sa na veľkej ploche: r-á dedina

2. neusporiadane rozložený po veľkej ploche: r-é šaty

3. zdĺhavý: r-é rozprávanie;
r-á súťaž;
r. referát;

rozťahať dok. hovor. rozniesť, poroznášať, porozvláčať: deti r-li hračky po izbe

rozťahovací príd. kt. sa dá rozťahovať: r. gauč, stôl

nedok. rozťahovať

// roztiahnuť sa

1. rozprestrieť sa, rozložiť sa do šírky: padák sa r-l;
r-l sa (s knihami) po celej izbe

2. zväčšiť svoj objem, rozšíriť sa: r-l sa mu žalúdok, hmla sa r-la;
struna sa r-e napne

3. expr. pohodlne si sadnúť al. ľahnúť, rozložiť sa, rozvaliť sa: r. sa v kresle;

nedok. rozťahovať sa

1. k 1 – 3

2. hovor. expr. rozpínavo, povýšene sa správať: okupanti sa r-li po celej krajine

rozťať roz(o)tne -ú dok.

1. ťatím rozdeliť, preťať: r. poleno;

2. ťatím porušiť celistvosť, poraniť: r. si nohu

rozťažnosť -i ž.

rozťažný príd. odb. schopný zväčšovať svoj objem pôsobením tepla;

rozžalostiť -sť/-i! dok. rozžialiť: pohľad na chorého ju r-l

// rozžalostiť sa: r. sa nad svojím životom

nedok. rozžarovať

// rozžiariť sa začať žiariť: svetlá vo výkladoch sa r-li;
oči sa jej radostne r-li;

nedok. rozžarovať sa

rozžehliť dok. žehlením na 2 strany, smerom od seba vyrovnať: r. švíky, sklady;

nedok. rozžehľovať

rozžehnať sa dok. zastar. al. expr. rozlúčiť sa (význ. 1, 2): r. sa so ženou a deťmi;
r. sa s nádejou na lepší život;

nedok. rozžehnávať sa -a

rozžeraviť dok. rozpáliť do žerava: r. železo, pec

// rozžeraviť sa: kachle sa r-li

rozžialene prísl.;

rozžialenosť -i ž.

rozžialený príd. naplnený žiaľom, smútkom; svedčiaci o žiali, smútku: r-í rodičia;
r-á tvár;

rozžialiť -i -ľ! dok. naplniť žiaľom, smútkom, rozžalostiť: spomienka na syna ju vždy r-la

// rozžialiť sa: pri chorom sa r-li

rozžiariť -i dok. spôsobiť, že niečo začne žiariť: hviezdy r-li oblohu;

rozžuť, rozžuvať -je -jú dok. žutím, žuvaním rozdrviť: r. tvrdé mäso;

nedok. rozžúvať -a