Význam slova "ref" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

referát -u m.

1. obšírna analytická správa, prednáška o spoloč., ved. ap. otázkach: predniesť hlavný r. na konferencii;
r. o medzinárodnej situácii

2. hodnotiaca správa o istej publikácii, udalosti ap.: r. o športovom stretnutí, r. o nových knihách

3. správa, informácia vôbec: podal mu r. o najnovších výsledkoch

4. organizačná zložka úradu, inštitúcie: finančný, školský r.

5. okruh pôsobnosti (orgánu, pracovníka): to nemá v r-e

□ mať r. referovať

referencia -ie ž. kniž. správa, informácia, posudok: podať r-ie

referendum -da -rend s. priame hlasovanie občanov o zákonných, najmä ústavných veciach: usporiadať r.

referent -a m.

1. kto má, prednáša referát (význ. 1): hlavný r. na konferencii

2. kto podáva referát (význ. 2): stály r. športovej rubriky

3. pracovník, kt. má na starosti istý úsek činnosti: r. pre zahraničné styky, bezpečnostný r.;

referentka -y -tiek ž.;

referentský príd.

referovať nedok.

1. prednášať, mať referát (význ. 1): r. o výsledkoch výskumu

2. podávať, prinášať referát (význ. 2): r. o hokejovom zápase, o divadelnej hre

3. podávať správu vôbec, informovať: musím jej r., čo som dnes urobil

reflektor -a L -e mn. -y m.

1. osvetľovacie teleso vydávajúce kužeľovitý zväzok lúčov, svetlomet: automobilové r-y

2. zariadenie na odrážanie (svetelných) lúčov;
astron. zrkadlový ďalekohľad

reflektovať nedok. mať záujem, uchádzať sa o niečo: na vaše služby (ne)r-me;
r. na nové miesto

reflex -u m.

1. samočinná reakcia organizmu na popudy: svalový, mozgový r.;
fyziol. (ne)podmienený r.

2. odraz svetla: váza so zelenkastým r-om;

reflexia -ie ž.

1. kniž. uvažovanie, premýšľanie, úvaha: básnické r-ie o svete

2. fyz. odraz svetla, zrkadlenie;

reflexívne prísl. k 1: konať r.;

reflexívnosť -i ž.

reflexívny¹ príd. k 1: úvahový, hĺbavý: r-a poézia

reflexívny² príd.

1. mimovoľný, neuvedomený, reflexný: r. pohyb

2. lingv. zvratný: r-e sloveso, zámeno;

reflexný príd.: r. pohyb reflexívny;
r-é zrkadlo

reforma -y -riem ž. zmena, úprava majúca za cieľ zlepšiť niečo: uskutočniť r-u školstva, pravopisu;
pozemková, menová r.;

reformácia -ie ž. cirk. reformné hnutia v 16. stor., kt. vyústili do oddelenia sa protestantov od kat. cirkvi: nemecká r.;
obdobie r-ie;

reformačný príd.: r-é hnutie

reformátor -a m. kto sa usiluje o reformy, kto ich robí: sociálny, náboženský r.;

reformátorka -y -riek ž.;

reformátorský príd.: r-á činnosť

reformista -u m. stúpenec reformizmu;

reformistický príd.: r. smer;

reformisticky prísl.

reformistka -y -tiek ž.;

reformizmus -mu m.

1. hnutie usilujúce sa o zlepšenie istého (hosp., polit. ap.) stavu reformami

2. smer v rob. hnutí uprednostňujúci reformy;

reformný príd.: r-é úsilie;
r-í komunisti (v r. 1968)

reformovať nedok. i dok. (u)robiť reformy: r. školstvo, štátnu správu;
r-ná cirkev kalvínska

refrén -u m. pravidelne sa opakujúca časť básne al. piesne

refrénovito, refrénovite prísl.

refrénovitý príd. majúci ráz refrénu: r-é opakovanie slov;

refundácia -ie ž. refundovanie: poslať účet na r-iu

refundovať nedok. i dok. nahrádzať, nahradiť sumu zaplatenú niekým iným: r. cestovný účet