Význam slova "pún" v Krátkom slovníku slovenského jazyka
nájdených 26 výsledkov (1 strana)
-
punc -u m.
1. úr. značka na predmetoch z drahých kovov, ciacha: zlatý náramok s p-om
2. expr. výrazná črta: dielo má esejistický p.;
-
punč -u m. aromatická liehovina použ. na prípravu horúceho nápoja; tento nápoj;
-
puncovať nedok. i dok.
1. označovať, označiť puncom: p. zlaté predmety, p-ný prsteň
2. expr., obyč. iron. vyhlasovať, vyhlásiť, označovať, označiť: už vopred ho p-li za víťaza
-
puncový príd. k 1: p. úrad
-
punčový príd.: p-á torta
-
punkcia -ie ž. lek. vpichnutie do telovej dutiny: nosová p.;
-
punkčný príd.: p-á ihla
-
punkt -u m. zastar.
1. bodka (význ. 2): rozumeli mu do posledného p-u
-
punktum cit. zastaráv. dotvrdzuje platnosť výroku, dosť, koniec, hotovo: ostaneš doma a p.!
-
puntičkár, punktičkár -a m. často pejor. prepiato presný (a malicherný) človek, pedant: chorobný p.;
-
puntičkársky, punktičkársky príd. i prísl.: p-a povaha;
p. udržiavať poriadok; -
puntičkárstvo, punktičkárstvo -a s.
-
išpán -a m. hist.
1. v starom Uhorsku najvyšší kráľovský úradník (stojaci na čele župy)
2. správca na majetku uhorských feudálov;
-
krušpán -u m. záhr. ker s drobnými stále zelenými lesklými lístkami, boleráz, buxus, bot. k. vždyzelený Buxus sempervirens
-
milosťpán -a m. zastaráv. úctivé oslovenie vyššie postavenej osoby, milostivý pán;
aj iron. človek s povýšeneckým správaním; -
pán -a D a L -ovi, pred menom al. titulom -u/-ovi V pane mn. -i m.
1. kto niekomu rozkazuje, vládca, vladár; vo feud. príslušník šľachty a privilegovaných vrstiev: feudálny p., p. Zvolenského zámku;
vzbury sedliakov proti p-om2. obyč. mn. predstaviteľ vrchnosti, vrchnosť: radný p., mestskí p-i
3. v min. príslušník vyšších spoloč. vrstiev: vyštudovať za p-a, hrať sa na p-a;
žiť si, bývať ako p. dobre4. kto v istom prostredí rozkazuje, má moc: ľud je tu p-om;
p. domu5. v min. zamestnávateľ, chlebodarca: slúžiť, pracovať u dobrého, zlého p-a;
fabrickí p-i6. vlastník, majiteľ: kto je p-om záhrady? zmeniť p-a
7. (zdvorilé) označenie dospelej muž. osoby: prišiel nejaký mladý p., starší p., je to slušný p.
8. označenie al. oslovenie muž. osoby s uvedením mena, titulu ap.: (Vážený) p. Slovák, p. doktor, p. majster
9. súčasť (starších) titulov a oslovení: p. veľkomožný;
dôstojný p. kňaz10. náb. Boh, Kristus: P. Boh, P. Ježiš;
usnúť v P-u umrieť;
tu odpočíva v P-u ... je pochovaný ...11. páni moji v plat. cit. vyj. rozlič. citové postoje, napr. prekvapenie, zarazenie: p., tam bolo ľudí!
● aký p., taký krám človeka charakterizujú aj jeho veci, práca ap.;
ja p., ty p., kto bude kozy, svine pásť? a) treba robiť i podradnú robotu b) obidvaja máme rovnakú hodnotu;
dvom p-om (nemožno) slúžiť (nemožno) robiť viac vecí naraz; -
pánča -aťa mn. -atá/-ence -čat/-čeniec, páňa -aťa mn. -atá -ňat s. pejor. panské dieťa: mestské p-a;
-
pánčatko, páňatko -a -tiek s. zdrob.
-
päťdesiatročný príd.
1. trvajúci 50 rokov: p-é manželstvo
-
päťmesačný príd.
1. trvajúci 5 mesiacov: p. pobyt
2. 5 mesiacov starý: p-é mláďa
-
päťnásobne čísl. nás. príslov.: p. väčší
-
päťnásobný čísl. nás. znásobený al. opakovaný 5 ráz: p-é množstvo, p-á ozvena;
-
päťnásobok -bku m. päťkrát väčšia hodnota, päťkrát väčšie množstvo: p. štyroch je dvadsať
-
päťročný príd.
1. trvajúci 5 rokov: p-é funkčné obdobie;
p-é štúdium2. 5 rokov starý: p-é dieťa
-
pórobetón -u m. stav. pórovitý betón;
-
pšeničný príd.: p-á múka