Význam slova "poži" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

nájdených 55 výsledkov (1 strana)

  • požiadanie -ia s. žiadosť (význ. 1): písomné p.;
    urobiť niečo na p.

  • požiadať -a dok. vyjadriť (aj písomne) žiadosť, požiadavku: p. o pomoc;
    p. o rozvod;
    p. dievča o ruku

  • požiadavka -y -viek ž.

    1. naliehavo formulovaná žiadosť: vysloviť, predložiť p-u;
    splniť p-y;
    nové p-y na plynulý prísun dreva

    2. nevyhnutný predpoklad, potreba: p-y doby;
    spĺňať p-y modernej kuchyne

    klásť p-y na niekoho vyžadovať od neho

  • požiar -u L -i mn. -e m. veľký ničivý oheň: p. v dome, vypukol p., hasiť p., nebezpečenstvo p-u;

  • požiarisko -a -risk s. miesto požiaru al. po požiari

  • požiarnička -y -čiek ž.;

  • požiarnický príd.: p-é vozidlo;

  • požiarnictvo -a s.

  • požiarnik -a mn. -ci m. hasič;

  • požiarny príd.: p-a hliadka;
    p-a ochrana proti požiaru

  • požiarovosť -i ž. počet, množstvo požiarov za isté obdobie: nepriaznivý vývin p-i

  • požiarový príd.: p-é pásmo;

  • požičať -ia dok. poskytnúť niekomu (na jeho žiadosť) na dočasné používanie: p. priateľovi peniaze, knihu;
    p-aj mi ceruzku

    aký p-aj, taký vráť;

  • pozícia -ie ž.

    1. držanie, poloha tela: nepohodlná p. pri sedení;
    základná tanečná p.

    2. postavenie vo vzťahu k okoliu: zaujať výhodnú p-iu na pozorovanie;
    p. figúr na šachovnici;
    dostať sa do streleckej p-ie

    3. miesto pripravené na boj al. obranu: bojová p., palebná p.;
    brániť ohrozené p-ie;

    4. postavenie v istom celku so zreteľom na význam, vplyv: p. žien vo verejnom živote;
    mať v meste dobrú p-iu;

  • nedok. požičiavať -a

    // požičať si vyžiadať si od niekoho na istý čas na dočasné používanie, vypožičať si: p. si knihy z knižnice;
    p. si pero od suseda;

  • nedok. požičiavať si

  • pôžička -y -čiek ž. požičanie (peňazí); požičaná suma: bezúročná p., novomanželská p.;
    vrátiť celú p-u

  • pozične prísl.

  • pozičný príd.: voj. p-á vojna;
    p-á výhoda;

  • požičovňa -e ž. podnik, v kt. sa niečo požičiava: p. člnkov, p. filmov

  • požierať -a nedok. žrať: húsenice p-jú listy kapusty;

  • pozinkovať dok. potiahnuť vrstvou zinku: p. plech;
    p-ný drôt

  • pozisťovať dok. distrib. k zisťovať: p. údaje, dáta

  • požiť -je -jú dok. kniž. zjesť al. vypiť: p. alkohol, p. jed;

  • požiť si -je -jú dok. istý čas žiť: mohol si ešte p.

  • pozitív -u m.

    1. obraz, predmet, kt. vznikol ako výsledok kopírovania, odlievania ap.;
    fot., film. obraz, na ktorom rozdelenie svetla a tieňa al. farieb zodpovedá skutočnosti, op. negatív

    2. lingv. prvý st. pri stupňovaní príd. m. a prísl.;

  • pozitivista -u m. stúpenec pozitivizmu;

  • pozitivistický príd.: p-á metóda;

    pozitivisticky prísl.

  • pozitivistka -y -tiek ž.;

  • pozitivizmus -mu m. filoz. smer obmedzujúci platnosť ľudského poznania na opis a triedenie pozitívnych faktov ako výsledku bezprostredného pozorovania;

  • pozitívne prísl.: p. pôsobiť, p. niečo vedieť;

  • pozitívnosť -i ž.

  • pozitívny1 príd.: p. obraz

    pozitívny2 príd.

    1. kladný (význ. 1, 2, 3), op. záporný, negatívny: p. postoj, p. lekársky nález, p. výsledok, vplyv;
    p. hrdina;
    mat. p-e číslo;
    fyz. p. náboj

    2. dokázaný, istý, skutočný: p. fakt, p-e zistenie;

  • pozitívum -va s. kniž. kladná stránka

  • pôžitkár -a m. človek oddávajúci sa pôžitkom, požívačník;

  • pôžitkársky príd. i prísl.;

  • pôžitkárstvo -a s.

  • požitky -ov m. mn. peňaž. al. naturálne dávky ako súčasť nárokového príjmu pracovníka: funkčné p. poslancov, upraviť výšku p-ov

  • pôžitok -tku m. príjemný pocit vyvolaný nejakým zážitkom, rozkoš: mať p. z jedla;
    s p-om plávať, odpočívať;
    oddávať sa p-om

  • pozitrón -u m. fyz. elementárna častica s kladným nábojom

  • požívač -a m. kto niečo požíva (význ. 1): p. ópia

  • požívačne prísl.;

  • požívačnícky príd.

  • požívačník -a mn. -ci m. pôžitkár;

  • požívačnosť -i ž.

  • požívačný príd. pôžitkársky: p. starec;

  • nedok. požívať -a

    1. k požiť

    2. mať a užívať: p. slobodu, p. práva a výhody;
    práv. p. dôchodok

    3. tešiť sa niečomu: p. úctu, dôveru

  • požívateľ -a mn. -ia m. kto niečo požíva (význ. 2): p. dôchodku;

  • požívateľka -y -liek ž.

  • požívateľnosť -i ž.

  • požívateľný príd. kt. sa dá požívať: p-é mäso;

  • požívatina -y -tín ž. látka určená na výživu človeka: p-y sa delia na potraviny a pochutiny

  • poživeň -vne ž. kniž. potrava, strava, jedlo: zháňať, nakúpiť p.

copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV