Význam slova "oso" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

osoba -y osôb ž.

1. ľudská bytosť (bez rozdielu pohlavia) ako jednotlivec: je to významná o., sedadlo pre dve o-y;
pokiaľ ide o moju o-u o mňa

2. jednotlivec ako nositeľ istej funkcie, práva ap.: plnoleté o-y;
civilná, vojenská, duchovná o.

3. postava (v umel. diele): konanie o-b (v dráme)

4. gram. kategória rozlišujúca účastníkov reči a toho al. to, o kom, resp. o čom sa hovorí: prvá, druhá, tretia o.;

osobák -a m.

1. subšt. osobný vlak: viezť sa o-m

2. šport. slang. osobný rekord; osobáčik -a m. zdrob. expr.

osobite, osobito prísl.;

osobitne prísl.: vyzvať každého o.;
o. pripomenúť;
vyjadrovať sa o.;

osobitnosť -i ž.

osobitný príd.

1. kt. jestvuje samostatne, oddelene: o. vchod separátny;
o-é odvetvie;
to je o. prípad odlišný

2. kt. má nejakú mimoriadnu funkciu, úlohu, cieľ ap., mimoriadny: o. vlak, o-á komisia, o-á ochrana, o. význam;
o-á škola pre rozumovo postihnutú mládež

3. výnimočný, mimoriadny: o-á pozornosť, starostlivosť

4. svojrázny, osobitý, svojský, typický, zvláštny: mať o. ráz, o-é čaro;
o-á reč;

osobitosť -i ž.: národná o., pečať o-i

osobitý príd. svojrázny, svojský, zvláštny: o. ráz, o-é zafarbenie;

osôbka -y -bok ž. zdrob. expr. k 1

osobne prísl. k 1 – 3: o. zodpovedať;
o. si niečo vysvetľovať;
o. poznať niekoho

osobnosť -i ž.

1. človek s vyhranenými duš. vlastnosťami, individualita; súhrn takýchto vlastností: je to (silná) o., ovláda celý kolektív;
čaro jej o-i

2. jednotlivec s významným postavením v spoloč., polit., ved. ap. sfére: významné o-i našej histórie zjavy, postavy;
úloha o-i, kult o-i;

osobnostne prísl.

osobnostný príd.: o. prínos;

osobný príd.

1. týkajúci sa osoby ako ľudského jedinca al. gram. osoby: o-é veci, potreby, údaje;
o-á zodpovednosť, sloboda;
o-é oddelenie pre agendu, administratívne veci o pracovníkoch;
o. automobil, vlak;
o-é mená rodné mená a priezviská;
gram.: o-é prípony (pri slovesách);
o-é zámená (napr. ja, ty);
o. počítač určený jednotlivému používateľovi, zn. PC

2. týkajúci sa názorov, postojov, záujmov ap. jednej osoby, subjektívny: o-é šťastie, o-á mienka, o. vkus;
je príliš o. zaujatý

3. vyžadujúci fyzickú prítomnosť osoby, bezprostredný, priamy: o. styk, o-á prítomnosť, účasť

4. pridelený istej osobe: o. tajomník, o-á stráž, o. lekár;
šport. o-á obrana;
odb. o-é identifikačné číslo tajný číselný kód držiteľa platobnej karty ap.

● vybaviť si s niekým o-é → účty;

osobovať si nedok. kniž. privlastňovať si (právo, moc ap.), obyč. protiprávne, nemiestne: o. si právo trestať, právo autorstva

osočovať nedok. ohovárať, haniť (obyč. v polit. a spoloč. živote): o. zriadenie;
vzájomné o-nie

osoh -u m. úžitok, prospech, op. škoda: hmotný, duševný o.

□ byť, ísť na o. osožiť;
mať z niečoho o.

● narobiť viac → škody ako o-u

osol osla mn. N a A -y m. somár;

osoliť -ľ! dok. pridať soľ; posypať soľou, posoliť: o. polievku;
o. chlieb;

ošomrať -e -ú dok. expr. šomraním prejaviť nespokojnosť, ohundrať, ofrflať: o. darček, o. každú robotu;

nedok. ošomrávať -a

osopiť sa dok. ostro niekomu niečo povedať, oboriť sa: o. sa na dieťa;

nedok. osopovať sa

osový príd. k 1: o. prierez v osi;

osožiť nedok. prinášať osoh, byť na osoh, prospievať: plávanie o-í zdraviu, o-lo by ti viac spať;
neo-í vám, že sa namáhate

osožne prísl.;

osožnosť -i ž.

osožný príd. kt. prináša osoh, prospešný, užitočný: je to o-á vec;