Význam slova "op" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

oprávnený príd.

1. majúci oprávnenie, právo: o. dedič, byť o. zastupovať

2. odôvodnený, opodstatnený: o-é požiadavky, o-á obava;

oprávniť -i dok.

1. dať oprávnenie, povolenie: nik ich neo-l takto konať;
kto vás o-l na taký postup?

2. odôvodniť, opodstatniť: o-lo ich to na ústup;
úspech ho o-i na optimizmus;
o-lo nás to predpokladať;

nedok. oprávňovať

opravný príd.: o. prostriedok, o-é konanie, o-á skúška

nedok. opravovať

opravovňa -e ž. dielňa na opravovanie: o. obuvi, hodín;
dať auto do o-e

opražiť dok. pražením (na povrchu) upraviť, osmažiť: o-ené zemiaky

nedok. opŕchať, opŕchavať -a

opŕchnuť -e -u -chol dok. k pŕchnuť: stromy o-li, o-tá sliepka;
lístie, perie o-lo;

opreteky prísl. pretekajúc sa: utekať, kričať o.

nedok. opriadať -a

opriasť opradie opradú dok. omotať pradivom: pavúk o-l nábytok;

oprieť -ie -ú -etý/-ený dok.

1. priložiť k niečomu pevnému (aby to malo oporu, aby to nespadlo ap.), podoprieť: o. si hlavu o stôl, o. palicu o múr;
o-tý o lopatu;

2. potlačiť, zatlačiť: o-ie drúk celou silou do brány

3. odôvodniť, podoprieť: rozhodnutie o. o skúsenosť;

oprobovať dok. hovor.

1. pokúsiť sa, skúsiť: o-m vám pomôcť

2. vyskúšať: o. si topánky

oprostiť dok. zastar. oslobodiť, zbaviť

// oprostiť sa: umenie sa o-lo od jednostrannosti

oproti

I. prísl.

1. naproti (význ. 1): dvere o., bývam o.

2. v ústrety, naproti: auto idúce o., idem vám o.

II. predl. s D

1. proti (význ. 1), naproti: stáť o. obloku

2. vyj. zreteľ, proti: o. vlaňajšku je teplejšie

opršať -í -ia dok.

1. (o stromoch, vtákoch) stratiť lístie, perie, opŕchnuť

2. opadať (o lístí, perí ap.), opŕchnuť: lupene o-li, omietka o-la

3. neos.: o-lo nás pokropilo dažďom;

nedok. opršiavať -a

oprskať dok. expr. ostriekať (význ. 2), ofŕkať: o. niekoho vodou;
o-l sa slinou

optický príd.

1. vzťahujúci sa na zrak, zrakový: o. dojem, jav, klam

2. vzťahujúci sa na optiku: o. prístroj;
o-é sklo;

opticky prísl.

optik -a mn. -ci m. odborník v optike; výrobca, opravár opt. zariadení

optika -y ž.

1. odbor fyziky skúmajúci zákonitosti svetelných javov

2. odbor zaoberajúci sa výrobou (opravou) zariadení využívajúcich zákonitosti optiky; súhrn týchto zariadení

3. publ. uhol pohľadu, spôsob nazerania, vnímania: zmeniť starú o-u;
uplatniť netradičnú o-u;

optimalizácia -ie ž. kniž. optimálne riešenie: o. výroby;

optimalizačný príd.: o-é metódy

optimálne prísl.;

optimálnosť -i ž.

optimálny príd. kniž. v daných podmienkach najlepší, najpriaznivejší ap.: o-e riešenie, o. stav;

optimista -u m. kto vyznáva optimizmus;

optimistický príd.;

optimisticky prísl.

optimistka -y -tiek ž.;

optimizmus -mu m. sklon nazerať na udalosti, ľudí, na život a jeho perspektívy z lepšej stránky, op. pesimizmus: byť plný o-u;

optimum -ima s. kniž. optimálny stav: teplotné o.

optoelektronický príd.: o. obvod, o-é súčiastky

optoelektronik -a m. odborník v optoelektronike;

optoelektronika -y ž. elektrotech. odbor skúmajúci a využívajúci interakciu elektromagnetických vĺn na opt. frekvenciách a voľných nosičov náboja v tuhej látke (obyč. v polovodičoch);

opuch -u m. odb. hromadenie tekutiny v tkanive ako následok poruchy metabolizmu

nedok. opúchať -a, opuchať -á

opuchlina -y -lín ž. opuchnutá časť tela: o. na nohe

opuchnúť -e -ú -chol dok. chorobne sa zduriť na povrchu tela, spuchnúť: noha mu od úderu, od štipnutia o-la;
o-té líce;

opuka -y opúk ž. vápencová hornina použ. ako stav. materiál;

opukový príd.

opuncovať dok.

1. úradne označiť: o. prsteň

2. hovor. verejne uznať, označiť: o-ný klamár

opus -u m. kniž. (hudobné, slovesné ap.) dielo, výtvor: Suchoňove o-y

nedok. opúšťať -a

// opustiť sa prestať sa o seba starať (fyzicky i duševne), zanedbať sa: na starosť sa celkom o-l;

nedok. opúšťať sa

opustene, opusteno prísl.: žiť o.;

opustenosť -i ž.

opustený príd.

1. z kt. odišli obyvatelia, pustý, prázdny: o. hrad

2. zanechaný sám na seba, osamotený, osamelý: o-é deti

3. spustený, zanedbaný: vyzerá celkom o.;

opustiť -sť/-i! dok.

1. zanechať (natrvalo) nejaké miesto, odísť odniekiaľ: o. mesto, o. hniezdo;
o-ť miestnosť! pren.: o. školské lavice;
o. svet zomrieť

2. zanechať bez opory, odísť od niekoho: o. ženu, rodinu;
po roku sa o-li;
neo-m vás v nešťastí

3. (o ľudských danostiach) stratiť sa, zmiznúť: odvaha, sila ho o-la, šťastie ho neo-lo

4. kniž. vzdať sa, zriecť sa: o. svoj názor

5. zvesiť, ovesiť: o-l hlavu;

opýtaný m. respondent: 50 percent o-ých odpovedalo záporne

opýtať sa -a dok. spýtať sa: o. sa priateľa (na rodičov, na zdravie);
urobil to bez o-nia;
ďakujem za o-nie zdvorilostná formula;

opytovací príd. gram.: o-ia veta kt. vyj. otázku

nedok. opytovať sa

nedok. obárať, opárať -a

// obariť sa, opariť sa popáliť sa horúcou tekutinou al. parou