Synonymá slova "op" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 678 výsledkov (6 strán)

  • alkoholik človek, ktorý nemierne požíva alkoholické nápoje • pijan: notorický alkoholik, pijanopilechovor. expr. logajhovor. pijak: opilcov, pijakov tam bolo dosťhovor. notorik (notorický alkoholik) • hovor. pejor. korheľpejor. ožranhrub. chľastošpejor. zried. ožranec (Vajanský)expr. zried.: glgáč (Hviezdoslav)glgač (Letz)expr.: lumplumpák


    alkoholizmus nemierne pitie alkoholických nápojov • pijanstvo: prepadnúť alkoholizmu, pijanstvuopilstvohovor. pejor. korheľstvopejor. ožranstvohrub. chľast: dať sa na chľast


    antonymum slovo majúce opačný význam ako dané slovo • opozitum: deň a noc sú antonymá, opozitáopak: opakom dobra je zlo


    argumentovať potvrdzovať pravdivosť dôkazmi • uvádzať argumentypodávať argumentydôvodiť: slabo, zle argumentoval, dôvodil; uvádzal, podával slabé, zlé argumentyoperovaťdokazovať: operovať faktmi, číslami; dokazovať niečo výsledkami v praxipodopierať: tvrdenie podopierať skúsenosťou


    bezočivec urážlivo smelý, často aj dotieravý človek: dnes sa majú najlepšie bezočivciopovážlivecdotieravectrúfalectrúfanlivec: neviem, či je taký trúfalec, opovážlivec, alebo sa iba tak robíhovor.: drzáňdrzák: takého drzáňa si ešte nevidelnevychovanecexpr.: neokresanecneotesanecgrobianhovor. expr.: neogabanecneokrôchanecpejor.: odroňchrapúň (ak sa zdôrazňuje nedostatok výchovy) • nehanebníknehanblivechovor. expr. nemóresník (ak sa zdôrazňuje nedostatok hanblivosti) • subšt. hulvát


    bezočivý urážlivo smelý • opovážlivýtrúfalýexpr. prismelý: bezočivý, opovážlivý mladík; bezočivé, trúfalé, prismelé správanie voči autoritearogantný (bezočivo povýšený) • hovor. drzý (bezočivo vyzývavý): zabolela ju synova arogantná odpoveď; premeriaval si ženu drzým pohľadomkniž. impertinentnýnemiestny: impertinentná, nemiestna poznámkanetaktnýnevychovaný (op. taktný, vychovaný) • pejor. chrapúnsky: netaktné, nevychované, chrapúnske správaniedotieravýdobiedzavý (bezočivo neodbytný): dotieraví, dobiedzaví novináriodporný: odporný fagannehanebnýkniž. bezostyšný (nepoznajúci hranice hanby): nehanebné, bezostyšné ohováranieneslýchanýsubšt. nehorázny • expr.: pustýbohapustýbohaprázdny (bezočivosťou vzbudzujúci pohoršenie): neslýchaná, nehorázna, pustá, bohapustá lož; bohaprázdny rehotnár. priezočivýsubšt. sprostý


    bezprizorný nemajúci domov, rodinu, prístrešie • bezprístrešný: bezprizorné, bezprístrešné detiopustený: túlal sa bezprizorný, opustený

    p. aj opustený, potulný 2


    bohatý 1. vyznačujúci sa dostatkom materiálnych prostriedkov, žijúci v hmotnom blahobyte (o človeku; op. chudobný) • majetný (op. nemajetný, bezmajetný): byť bohatý, majetný; bohatí, majetní predkoviazámožný: letné sídla zámožných ľudíhovor. dobre situovaný: dobre situovaná rodinasolventný (majúci dostatok peňazí, schopný platiť): solventní rodičiahovor. expr.: zaperenýoperenýzazobaný: byť dobre zaperený, operený, zazobanýsubšt. prachatý: ponuka iba pre prachatých záujemcovzastar. peňažitý: peňažitá nevestanár. zagazdovaný: zagazdovaný mlynárpren. nár. hrubý: hrubý gazda (Kukučín, Hviezdoslav)expr. prebohatý (veľmi, nesmierne bohatý) • expr. pribohatý (priveľmi bohatý, obyč. pejor.)

    2. vyznačujúci sa dostatkom, hojnosťou, oplývajúci niečím kladným (v materiálnom i duchovnom zmysle) • hojný: bohatá, hojná úroda; bohatý, hojný prírastokúrodnýkniž. požehnaný (bohatý na úrodu): úrodný kraj, požehnaný rokštedrývýdatný: štedrá odmena, výdatné zrážkylukulský: lukulské hody, hostinypočetný (bohatý čo sa týka počtu): početná účasť divákovkniž. opulentný (vyznačujúci sa nadbytkom): opulentná hostinakniž. nepreberný (veľmi bohatý): nepreberné zásobyveľkýpestrý (bohatý rozsahom a pestrosťou): veľký, pestrý výber, šatník, sortimentplodný (bohatý na výsledky): prežiť bohatý, plodný životplnotvárnymnohotvárnyrozmanitýobsažnýplný (bohatý na zmeny, zážitky; intenzívne prežívaný; o živote) • rozsiahlyobsiahly (majúci veľký rozsah): rozsiahle zdroje surovín; bohatá, rozsiahla, obsiahla slovná zásobavysokýexpr. kráľovský: dostať vysokú, kráľovskú odmenubujný: bujný porast, bujné vlasy, bujná fantázianákladný (bohatý a obyč. náročný): nákladná toaletaexpr.: prebohatýprehojný (veľmi bohatý): v prebohatej, prehojnej miereexpr. pribohatý (príliš bohatý)


    bojazlivec nesmelý, bojazlivý človek • ustráchanecustrašenecuľakanec: toho bojazlivca, ustrašenca vyľaká každý šramotopatrníkopatrnostkár (kto nesmelo koná): taký opatrnostkár nikdy nezbohatnezbabelec (kto sa zľakne v rozhodujúcich situáciách): keď došlo na lámanie chleba, vyjavil sa ako zbabelecexpr.: bojkostrachopudstraškostrachoštrasorítkapejor. babahrub.: posranposraneczasransraľo: je to baba, nedá sa s ním rátať; všetci sraľovia ušli ešte pred bitkou


    brániť sa stavať sa na odpor (zbraňou, silou al. inými prostriedkami) a tak chrániť svoju bezpečnosť, postavenie a pod. • hájiť saobraňovať sa: bránil sa, obraňoval sa, hájil sa protiúdermiobhajovať sa: obhajovať sa pred súdomchrániť savystríhať savyhýbať sa (dávať si pozor pred niečím): chráni sa pred nákazou, vystríha sa, vyhýba sa nákazevzpierať saodporovaťklásť odporvzdorovať: odvážne odporovať, vzdorovať presilezdráhať sazried. obhŕňať sa (váhavo sa brániť): zdráha sa zúčastniť na akciioponovaťprotirečiťprotestovať (brániť sa rečou, slovom): oponuje, protestuje proti nespravodlivému rozhodnutiu


    brucháč expr. tučný, bruchatý človek • expr.: brucháňbruchajbachráčbachráň: už v štyridsiatke sa z neho stal brucháč, bachráčexpr.: tučkobuckotučniakvypasenec: pod tým vypasencom sa isto lavička zlomípejor.: pupkáčopucheľbravčozried. megero


    citlivý 1. schopný vnímať (i jemné) vonkajšie podnety a reagovať na ne • vnímavý: citlivé, vnímavé zmysly; citlivý, vnímavý čitateľ; je citlivý, vnímavý na chladkniž.: senzibilnýsenzitívny: senzibilné, senzitívne orgány, bunky, nervyjemný (rozoznávajúci podrobnosti; obyč. o zmysloch): jemný sluch, hmatčujný (o citlivom sluchu, ušiach) • bolestivýboľavý (citlivý na bolesť): rana je ešte citlivá, bolestivá, boľavádráždivýprecitlivený (ktorý sa ľahko podráždi) • podráždenýrozdráždený (ktorý reaguje na momentálne podráždenie): podráždené, rozdráždené oči; rozdráždená pokožkapricitlivý (príliš citlivý)

    p. aj bystrý 2

    2. ktorý má vyvinutú citlivosť, ktorý má cit; podliehajúci citom, dojmom (o človeku); svedčiaci o dostatku citu, jemnocitu (op. necitlivý) • vnímavý: citlivý, vnímavý človekkniž.: senzitívnysenzibilný: senzitívny, senzibilný typexpr. čujnýcitný (op. bezcitný): čujné, citné srdcekniž. cituplnýcitový: cituplná, citová bytosťemocionálny (riadiaci sa citmi; o človeku) • jemnýjemnocitnýtaktnýopatrnýohľaduplnýkniž. subtílny (ktorý vie jemne vnímať, rozlišovať a tomu primerane reagovať; op. hrubý): je jemná, jemnocitná; taktný spôsob; opatrný, ohľaduplný, subtílny prístupzraniteľnýzried. raniteľný (citovo): (z)raniteľná duša dieťaťachúlostivýháklivýprecitlivenýkniž. útlocitnýpricitlivý (príliš citlivý): je chúlostivá, háklivá, precitlivená na dvojzmyselné narážky; precitlivená, útlocitná dievčina

    3. p. nepríjemný, chúlostivý 2


    čarovný 1. oplývajúci neobyčajnou krásou, pôvabom, príťažlivosťou • očarujúci: čarovná, očarujúca príroda, ženapôvabnýkniž.: kúzelnýokúzľujúci: pôvabná tvár; kúzelný, okúzľujúci letný večermalebný: malebné tónykrásnykniž. čarokrásny: krásny, čarokrásny výhľad na morepodmanivýpodmaňujúcineodolateľnýpren. magický (ktorý si každého získa svojou krásou, svojím čarom): podmanivý, podmaňujúci zjav; neodolateľný, magický hlasromantickýpoetický (čarovný ako v poézii; plný snivosti, romantiky): poetická, romantická mesačná nocprekrásnykniž. prelestný: prekrásne, prelestné ránooslňujúcioslnivý (pôsobiaci silným dojmom): oslňujúci, oslnivý úsmev dievčaťaomamnýomamujúciopojný: omamný, omamujúci zážitok; opojné chvílepren. expr. rozprávkový: rozprávková krajinapoet. čarotajný (Hviezdoslav)

    p. aj krásny, nádherný

    2. p. zázračný 1


    čin niečo vykonané, uskutočnené • skutok: nerozvážny čin, hrdinský skutokakt: akt pomstykrok: nerozmyslený krokkniž. počin: významný počinakcia (zámerná činnosť): bojová akciaoperácia (čin pozostávajúci zo zložitejších úkonov): obranná operáciaúkon (časť súvislej činnosti): právny úkondielo: dielo odvahy


    číry 1. ktorý je rýdzej kvality, ktorý neobsahuje prímesi, nečistoty, cudzie prvky • rýdzi: číre, rýdze zlatočistýneskalený: čistý roztok, vzduchpriezračnýpriehľadný: priezračná voda, priehľadné sklopravý (o zlate, drahokamoch) • expr.: číročistýčíročíry: číročistý, číročíry diamantstopercentný: stopercentný lieh

    2. ku ktorému sa nič nepridružuje, ktorý je tým sám osebe • úplný: číra, úplná tma; stalo sa to čírou, úplnou náhodoučistýskutočnýnaozajstnýozajstnýopravdivý: čistá, skutočná, naozajstná pravda; ozajstná, opravdivá nemožnosťpravýexpr.: číročíryčíročistý: pravá radosť; číročíre, číročisté bláznovstvoprostýsamý (za ktorým netreba hľadať nič iné): odhodlala sa na to z prostej, zo samej láskyneskalený: neskalený citholý: opierať sa o holé fakty


    črtať písať al. hovoriť o niečom v hlavných črtách • načrtávať: situáciu črtá, načrtáva v tmavých farbáchvykresľovaťkresliť (obyč. umeleckými prostriedkami): vykresľuje, kreslí v románe povojnové pomeryopisovaťpodávať: udalosť opisovať, podávať v hlavných črtáchnaznačovať (črtať v náznakoch)


    dielo výsledok pracovnej činnosti • výtvor: umelecké dielo, umelecký výtvorkniž. útvorprodukt: to sú produkty podnikateľovej dlhoročnej prácespis (náučné al. umelecké literárne dielo): vedec vo svojom spise predkladá novú hypotézu; básnické zobrané spisykus (dramatické al. hudobné dielo): klasický kuspráca: na výstave boli jeho najnovšie prácerobota: doktorská robotatvorba (výsledky umeleckej al. vedeckej činnosti): vybrať niečo z Hviezdoslavovej tvorbyartefakt (umelý výtvor): artefakty ľudového umeniakniž. opus (obyč. hudobné dielo): Beethovenove opusyprvotinakniž. juvenílie (prvé dielo umelca): románová prvotinakniž. plod: literárne plodykreácia: módna kreáciaobyč. pejor. al. iron. výplod: básnické výplody


    divadlo 1. inštitúcia na predvádzanie dramatických diel; budova, miesto na ich predvádzanie: Slovenské národné divadlo; stretli sme sa pri divadlezastar. teáter: chodili spolu do teátrascéna: bábková scénaštúdio (študijné a experimentálne divadlo): Štúdio Novej scényčinohra (na predvádzanie slovesných dramatických diel): v činohre uvádzajú Čechovaopera (na predvádzanie hudobnodramatických diel): v opere je premiéra Aidyopereta (na predvádzanie hudobno-slovných diel) • varieté (na predvádzanie tanečno-speváckych výstupov) • kabaret (na predvádzanie tanečno-hudobných, humoristických al. artistických programov)

    2. p. príhoda 3. p. faloš


    doplatiť 1. dodatočne zaplatiť chýbajúcu časť • priplatiť: doplatili, priplatili synovi na autovyrovnať: ja to za teba vyrovnám

    2. mať z niečoho škodu, stratu a pod. • zaplatiť: doplatil na svoju tvrdohlavosť; doplatil, zaplatil za svoju odvahu životomodniesťodniesť siodpykať: odvrávanie si odniesol, odpykal bitkouškodovať (mať finančnú škodu): na kúpe škodoval tisíc korúnprerátať saexpr.: popáliť saopáliť sa (zle pochodiť): opálil sa pri obchode


    dostať sa 1. pohybom al. inak sa premiestniť • dôjsťprísť: dostali sa, došli, prišli do dedinydosiahnuťdospieťdostihnúť: dosiahli, dostihli kraj lesa; dospeli k lesudoniesť sazaniesť sa (obyč. o informáciách): správa sa doniesla, zaniesla až k nemuvniknúťpreniknúťvojsť (smerom dnu): vniknúť, preniknúť do budovy násilímvkotúľať sa (dostať sa dnu kotúľaním): lopta sa vkotúľala do bránkyvyjsťodísťopustiť (dostať sa von): vyšiel, odišiel z mesta; opustil mesto

    2. ocitnúť sa mimo neželateľného položenia • vyviaznuť: dostať sa, vyviaznuť z nepríjemnej situácievyslobodiť savymaniť sauniknúť: vyslobodili sa, vymanili sa z poroby; unikli nebezpečenstvuexpr. vykýchať sanár. vykŕchať sa (F. Hečko): vykýchal sa z dlžôbexpr.: vychrámať savylízať savysekať savyrúbať sa (z niečoho nepríjemného): vychrámali sa, vysekali sa z nešťastiahovor. expr. vysomáriť sa (dostať sa z ťažkej situácie): konečne sa z toho vysomáril

    3. p. získať 1 4. p. ujsť sa


    dovoliť si 1. dodať si odvahy, smelosti • odvážiť saosmeliť sa: dovolil si zvýšiť hlas; odvážil sa, osmelil sa odporovaťopovážiť satrúfnuť si (neprimerane situácii): priveľa sa opovážil, priveľa si trúfolsubšt. lajsnúť si

    2. môcť si užiť niečo dobré, príjemné • dopriať sidožičiť si: mohli si dovoliť, dopriať, dožičiť dovolenku pri mori; môžu si dovoliť kupovať drahé veci


    dozerať sledovať, aby sa niečo zlé, neželateľné nestalo • dohliadať: učiteľ dozeral, dohliadal na žiakovdávať pozormať/vykonávať dozor: strážnik dával pozor, aby bola zamknutá brána; školník mal dozor v šatniprizeraťbdieťbedliť: prizerala na vnučku (Timrava); bdela, bedlila nad správnou výživou svojich detíhovor. merkovať: staršie deti merkovali mladšievarovaťopatrovať (deti al. starých ľudí): opatrovala starkých v chorobekontrolovaťrobiť kontrolurobiť inšpekciu (dozerať sústavne al. pravidelne): kontrolovať, robiť kontrolu potravínhovor. zastar. inšpicírovať: jeho povinnosťou bolo inšpicírovaťchrániťochraňovaťstrážiť (poskytovať aj ochranu): chrániť deti pred úrazom; strážiť materiálhovor. zastar. vartovaťkniž. striezťzastaráv. striehnuť: poslali ho vartovať, striehnuť záhradu


    dôvod to, o čo opierame svoje rozhodnutie, myslenie, konanie: urobiť niečo bez dôvodupríčina (jav, ktorý podmieňuje vznik iného javu): mať príčinu na smútokodôvodnenie: chýbal bez odôvodneniaopodstatnenieoprávnenie: jeho hnev má svoje opodstatnenie, oprávnenieargumentdôkaz: uviesť argumentyzmysel (dôvod konania, existencia): zmysel životazámienka (vymyslený dôvod): nájsť si zámienku na odchodpohnútkamotív: mať dobrú pohnútku, dobrý motív na vstup do koalíciehovor. titul: nemá na to titulzádrapka (dôvod na spor): hľadať zádrapkuzried. záderka (Kukučín)podklad: právny podklad žaloby


    drať 1. častým používaním znehodnocovať • zodieraťopotrebúvaťničiť: rýchlo dral, zodieral šaty, obuv; opotrebúval, ničil novú kosu

    2. zbavovať zvieratá kože • odieraťzdieraťsťahovať: dral, sťahoval králika

    3. p. biť 2 4. p. drancovať


    držať 1. mať v ruke, v zuboch a pod. a nepustiť • zvierať (veľmi pevne držať): držať, zvierať predmet kliešťaminár. al. expr. trímať: trímal v ruke starý album

    2. zachovávať v istom stave, polohe a pod. • udržiavaťmať: držala, udržiavala, mala šaty, domácnosť v poriadkunár. al. expr. trímať: trímal hlavu hore

    3. mať uložené, uschované • prechovávaťmať: cennosti držia, prechovávajú, majú v trezoreuschovávaťopatrovať: uschovávať, opatrovať niečo na tajnom miesteskrývaťukrývaťschovávaťprekrývať (tajne): utečenca skrývali, prekrývali v pivnicichovať: všetky staré listy chová v bielizníkunár. al. expr. trímať: spomienky stále trímal v srdci

    4. uskutočňovať niečo sľúbené • dodržiavať: vie držať, dodržiavať dané slovozachovávaťplniťspĺňať: zachováva, plní dohodnuté podmienky

    5. p. chovať 1 6. p. pokladať 7. p. dbať, starať sa 1 8. p. nadŕžať


    dvoriť usilovať sa získať náklonnosť dievčaťa, ženy • uchádzať samať sa: dvoril jej už dlho; o dievča sa vytrvalo uchádzal; mal sa k nej, okolo nej celý večerzaliečať salichotiťlíškať saexpr. hrkútať (dvoriť rečami): zaliečal sa, hrkútal kolegyniamhovor.: nahovárať sikurizovaťbrať (na niekoho): nahováral si kamarátku; kurizoval študentkám; bral na blondínyflirtovať (ľahkomyseľne, nezáväzne dvoriť): flirtuje s každou ženouzvádzať (navádzať na ľúbostný vzťah): zvádzal tanečnicuhovor.: krútiť satočiť saexpr. obletovať (upozorňovať na seba stálou prítomnosťou): krúti sa okolo mladých dievčathovor. expr.: páliťopaľovaťťahať (za kým): páli za počernými brunetami; opaľuje každú sukňusubšt. baliť


    hanebný 1. hodný hanby, odsúdenia • nehanebný: hanebný, nehanebný skutokpodlýnízkymrzký (bez mravnosti, cti): podlý, nízky človek; to je podlé, mrzkézahanbujúcineprístojnýzastar. hanobný: zahanbujúce, neprístojné, hanobné správanieškandálnyškandalózny (vzbudzujúci verejné pohoršenie) • pohoršlivýpohoršujúcipoburujúci: škandálne, škandalózne vyhlásenia; pohoršlivý, pohoršujúci, poburujúci článokkniž. profánnyznesväcujúcizneucťujúci: profánny, znesväcujúci, zneucťujúci čin, smiechneslýchanýopovrhnutiahodnýsubšt. nehorázny: neslýchaný, nehorázny výmyselkniž. infámny

    p. aj podlý, nehanebný

    2. p. potupný


    herpes lek. vírusové ochorenie kože al. sliznice v podobe pľuzgierikov • opar: mať herpes, opar na ústachkútik: dostať kútiky


    hlavný 1. v ktorom spočíva dôležitosť, základ, podstata (op. vedľajší) • základnýfundamentálnyrozhodujúci: hlavný, základný, rozhodujúci činiteľ; hlavné, základné pravidlá, princípy; fundamentálny prvokpodstatný (op. nepodstatný) • zásadný: podstatný dôvod, zásadná otázkaprvoradý (op. druhoradý) • prvýprimárny (op. sekundárny) • prvotný (op. druhotný): prvoradá úloha; táto vec je na prvom mieste; primárna, prvotná funkcianajdôležitejšínajvýznamnejší: najdôležitejšie je zdravie; najdôležitejšia, najvýznamnejšia myšlienkakniž. eminentný: eminentný záujemústrednýcentrálnytitulný (hlavný vzhľadom na postavenie medzi inými): centrálny systém; ústredná, titulná postava románuzastar.: sídelnýstoličný (obyč. o meste, ktoré bolo v minulosti sídlom panovníka al. centrom určitej územno-právnej jednotky) • dominantný (výrazný, prevládajúci): dominantné vlastnosti druhukľúčovýnosnýoporný: kľúčový, nosný motív poviedky; oporné bodykniž. kardinálnyzastaráv. kapitálny: kardinálny, kapitálny problémgenerálnynajvyšší: generálny, najvyšší štáb; najvyššia výhra, inštancia; čelný, predný: čelný, predný predstaviteľ; zaujať čelné, predné pozície, miestavedúcihegemónny (hlavný v zmysle nadriadenosti): vedúci redaktor; vedúca, hegemónna silakorunný (o jedinom svedkovi vraždy, trestného činu a pod.): hlavný, korunný svedok

    2. p. predný 1


    hlboký 1. ktorý má veľkú hĺbku (op. plytký): hlboké jazero, hlboký tanierhovor. veľký: báť sa veľkej vody, nosiť šaty s veľkým výstrihombezodnýbezdný (nemajúci dna) • priepastný: bez(o)dná, priepastná jama, šachtaexpr.: hlbočiznýhlbokánskyprehlboký (veľmi hlboký) • prihlboký (priveľmi hlboký) • poet. zried.: hlbýhĺby (Hviezdoslav, Vajanský)

    2. majúci veľkú intenzitu, mieru • silnýmocný (op. slabý): hlboký, silný, mocný dojemveľkýbezhraničnýbezodnýbezdný: upadnúť do veľkého, bezhraničného, bezodného smútkuintenzívnyexpr. poriadny: intenzívny, poriadny spánok (op. ľahký) • úplnýabsolútnypren. hrobový: úplné, absolútne, hrobové ticho; hrobová tmaexpr.: hlbočiznýhlbokánsky (veľmi hlboký) • prihlboký (priveľmi hlboký)

    3. idúci do hĺbky, sledujúci dôkladnosť; odrážajúci hĺbku (myšlienkovú, duchovnú; op. povrchný) • hlbokomyseľnýmúdry: hlboký, hlbokomyseľný, múdry človek; hlboké, hlbokomyseľné, múdre úvahydokonalýdôkladný: presvedčil o dokonalej, dôkladnej znalosti veci, pomerovobsažný (ktorý má obsahovú hodnotu, hĺbku): obsažná myšlienkavážnyserióznyopravdivý: jeho záujem je hlboký, vážny, seriózny, opravdivý

    4. (o zvuku) ktorý znie v nízkej polohe (op. vysoký, tenký) • nízkyspodnýpren. hrubý: hlboké, nízke, spodné tóny; hlboký, nízky, hrubý hlastmavýtemný (o hlase; op. jasný) • pren. zamatovýbručivýbasový (o zvuku, hlase) • expr.: hlbočiznýhlbokánskyprehlbokýprihlboký (príliš hlboký)


    hmla zhustené vodné pary vznášajúce sa nízko nad zemou • para: hmla, para nad riekouopar (jemná hmla): nad krajinou visel opar


    holý 1. ktorý na sebe nemá šaty, neoblečený (o človeku); ktorý nie je zakrytý odevom (op. oblečený) • nahý: byť celkom holý, nahý; kúpať sa holý, nahýobnaženýodkrytýrozhalenývyzlečený: mať obnažené plecia; odkrytá, rozhalená hruď; stáť do pása obnažený, vyzlečenýnepokrytý: chodiť s nepokrytou hlavouexpr.: holučkýholučičkýholunkýholulinký (celkom holý): holučké, holučičké, holunké, holulinké detiexpr., často pejor. nahatý: nahaté ženy

    2. ktorý je bez porastu, ničím nepokrytý: holé skalylysýexpr. lysatýplešivýplešatýplechatýplechavýbezvlasý (bez vlasov; i pren.): lysá, lysatá, plešivá, plešatá, plechavá, plechatá hlava; plešivé, plechaté temená kopcovneoperený (bez peria): holé, neoperené vtáčatášutýpustýpren.: nahýobnažený (bez trávnatého al. iného porastu): šutý kraj (Vajanský), pusté kopce, nahé polia, obnažené konáre stromovopŕchnutýopršanýošklbaný (zbavený lístia, peria a pod.): opŕchnutý, opršaný strom; opŕchnutá sliepkabezlistý (o holej rastline, strome a pod.) • kopný (bez snehu; o zemi)

    3. gram. bez rozvíjacích vetných členov • nerozvitý (op. rozvitý): holá, nerozvitá veta; holý, nerozvitý podmet

    4. sám osebe, bez vedľajších, sprievodných znakov, prvkov a pod. • číryčistý: holé, číre, čisté faktynahýskutočnýreálny (bez príkras): taká je nahá, skutočná, reálna pravdaprostý: bojovať o prosté prežitiestrohý: strohé údaje

    5. p. prázdny 1 6. p. suchý 2


    hradba stavebný komplex na ochranu, obyč. proti vojenským útokom • opevnenie: stredoveké hradby, opevneniaval (ochranná hrádza): valy zámkušianecšanec (hrádza s priekopou): postaviť šiance, šancemúr (murovaná ohrada): kaštieľ obohnaný múrom


    hýriť 1. tráviť čas zábavou a obyč. pritom míňať peniaze: hýri po nociachhovor.: flámovaťlumpovaťhovor. expr. lumpáčiť (nestriedmo, pri pijatike): flámovali, lumpovali do ránahovor. zastaráv. al. expr. mulatovaťexpr.: bújaťbujdošiť (samopašne): pili, bujdošili, hrali kartynár. huľať (Kálal; piť a veseliť sa)

    2. mať niečo vo veľkej miere • mať hojnosťoplývať: jeseň hýri, oplýva farbami, má hojnosť fariebprekypovaťkypieť (nejakou vlastnosťou): prekypuje, kypí zdravím, radosťouiskriťexpr. sršať: iskrí, srší humorom


    chatrný 1. vyznačujúci sa opotrebovanosťou, nekvalitou, nedostatočným al. zlým stavom a pod. • opotrebovanýzodratýzodraný: chatrná, opotrebovaná technika; chatrné, zodraté oblečenievetchýchabýnedostatočný: vetché zariadenie; chabý, nedostatočný príjemchudobnýexpr.: biednymizernýúbohý: chudobná, biedna strava; mizerná, úbohá úroda, záhradkaslabýmalý: slabý, malý rastkraj. lahodný: šaty mala iba také lahodné

    p. aj biedny 2, obnosený

    2. p. slabý 1, 2


    chirurg lekár, ktorý operuje • operatér


    chradnúť strácať dobrý zdravotný stav: starec chradnechorľavieťchorieť: od jari chorľavie, choriechudnúťslabnúťexpr. tratiť sa (stávať sa chudý, slabý): v ostatnom čase chudne, slabneupadať (strácať dobrý stav vôbec; aj o veciach): po synovej smrti začala upadať; domácnosť upadácivieť: chudla a civelahynúť (o živých organizmoch): zver v zime hynie; rastliny suchom hynúvädnúťuvädaťschnúťusychaťvyschýnať (najmä o rastlinách): listy na slnku rýchlo vädli, usychali; starenka navidomoči schnepoet. marieť (Hviezdoslav)opúšťať sa (prestávať sa starať o dobrý fyzický a duševný stav): na starosť sa opúšťa


    chránenec človek, ktorý je pod ochranou niekoho • kniž. protežantpráv. opatrovanec (osoba, ktorá je v opatere opatrovníka)


    chudý ktorý je bez tuku al. má málo tuku (op. tučný): chudý človek, chudý kôňasketický (svedčiaci o striedmosti v jedení): asketická postavaodb. astenický (obyč. aj telesne slabý): astenický typštíhly (tenký, obyč. aj dlhý, vysoký): štíhly mládenec, štíhle nohyexpr. tenký (chudý a úzky; op. hrubý) • suchý (iba kosť a koža): tenké ruky; je suchá ako trieskaslabý (telesne) • schudnutýpochudnutýstenknutý (ktorý schudol): schudnutá, pochudnutá, stenknutá po chorobechudastý (mierne chudý) • expr. chudorľavý: chudasté, chudorľavé dieťavychudnutýexpr.: vycivenýprepadnutýopadnutývpadnutý (chudý a unavený, zbavený síl, sviežosti): od starostí je celá vycivená; má chudú, prepadnutú, vpadnutú tvárexpr.: chudučkýchudunkýchudulinký (veľmi chudý): slabý a chudučký, chudunký, chudulinký tvorexpr. kostnatýzried. kostlivý (ktorému od chudosti trčia kosti): kostnaté, kostlivé teloexpr.: zoschnutýzosušenývysušenýscvrknutýscivený: zoschnutá, scvrknutá, scivená starenkapodvyživený (chudý v dôsledku nedostatočnej výživy, obyč. aj chorý): chudí, podvyživení ľudiaexpr. biednyprichudýpritenký (príliš chudý) • expr.: vybiedenývyškutený


    impertinencia kniž. urážlivá al. nemiestna smelosť • impertinentnosťbezočivosťopovážlivosť: dopustiť sa impertinencie, impertinentnostihrubosťtrúfalosťdotieravosťhovor. drzosť


    iskriť 1. tvoriť iskry • sršať: rušeň iskrí, srší (iskrami); oči mu iskria, sršia (hnevom)prskať: prskavky prskajú

    2. javiť sa, svietiť ako iskry, prerušovane intenzívne žiariť • iskriť sajagať sajagotať satrblietať sa: v očiach (sa) mu iskrí, jagá, trbliece smiechstriebriť sablyšťať sablýskať saexpr. blyskotať saligotať sa: v kvetoch sa striebri, blyští, blyskoce, ligoce rosamihotať samihať sa: sneh sa na slnku mihoce; na nebi sa mihajú hviezdyprebleskovaťprebleskúvať (prenikať cez niečo jasom): čosi za oblokom prebleskuje

    3. hojne sa niečím prejavovať • oplývať: iskriť, oplývať dobrými ideamihýriťexpr. sršaťprekypovaťkypieť: hýri, srší vtipmi; prekypuje, kypí radosťou


    klasický 1. vzťahujúci sa na kultúru starých Grékov a Rimanov • antický: klasický, antický spisovateľ; klasická, antická tvárzried. staroklasický: staroklasická literatúra

    2. vzťahujúci sa na klasicizmus ako umelecký smer • klasicistický: klasický, klasicistický sloh, štýl; klasicistická strohosť

    3. majúci trvalú hodnotu, nepodliehajúci času • trvalýhodnotný: klasické, trvalé, hodnotné dielavážny (o hudbe) • operný (o speve) • osvedčený: osvedčený materiálzaužívaný: pripravovať víno zaužívaným spôsobom

    4. p. typický, vzorový


    klesať 1. dostávať sa do nižšej polohy (op. stúpať) • padať: čln klesá, padá na dnoexpr.: kvackaťkväckaťkvickaťkľuckaťklonkaťklinkať (o hlave) • ovísať: konáre ovísali pod ťarchou snehu; ruky mu ovísali dolupoet. zvisať (Rázus): hlava pomaly zvisáopadaťopadávať (o hladine) • zvažovať saexpr. rútiť sa (prudko padať) • mať spádspadaťspadúvať: cesta sa zvažuje, rúti nadol; domy spadajú k cestenížiť saskláňať sa (mierne klesať): chodník sa skláňa k rieke

    2. strácať na intenzite, hodnote, význame a pod. (op. stúpať) • znižovať sa: teplota klesá, znižuje sa; ceny klesajú, znižujú saubúdať: zo slávy mu ubúda


    klesnúť 1. dostať sa do nižšej polohy • padnúť: vták klesol, padol na zempoklesnúťsadnúťusadnúťusadiť sakľaknúťuľahnúť (klesnutím čiastočiek stať sa pevnejším, tvrdším): zem poklesla, usadla, usadila sa; stavba uľahla, kľaklaprepadnúť sa (klesnúť do prázdneho priestoru): hrob sa prepadolzľahnúťľahnúťzosadnúť: zem zľahla, zosadlaznížiť saopadnúť (o vode): rieka opadlaovisnúťkniž. zvisnúťsklesnúťspustiť sa: krídla ovisli, spustili saexpr.: odkvacnúťodkväcnúťodkvicnúťspadnúť (od bezvládnosti, ťarchy a pod.): hlava mu odkvacla, spadla na plecia; fúzy mu ešte viac zvisli; konáre ovisli od bohatej úrodyzviezť sazložiť sa (pri strate rovnováhy, vedomia a pod.) • sklátiť sa (celým telom): kôň sa bezvládne sklátil na zemzried. zvesiť sa (Timrava)

    2. stratiť na intenzite, hodnote, význame a pod. • znížiť sa: jeho odvaha klesla; cena mäsa sa znížilaubudnúť: počet záujemcov ubudol

    3. p. upadnúť 1


    knísať sa pohybovať sa z boka na bok • kolísať sakývať sa: na vlnách sa kníše, kolíše, kýve člnexpr. kyvotať sa: vo vetre sa kyvocú konárehojdať saexpr. kolembať sa (pri chôdzi, na hojdačke a pod.): žena sa hojdá, kolembá v bokochexpr.: kyvkať sapokyvovať sapokyvkávať sa (slabo sa knísať z boka na bok) • pohojdávať sapokolembávať sa (mierne sa hojdať) • expr. zivkať: lavička sa začala zivkaťexpr.: hontŕľať sahučkať sa (na hojdačke): deti sa v parku hontŕľajú, hučkajúopálať saexpr.: hompáľať sacombáľať sacombŕľať sa (Šikula)holengať salengať sabolengaťbolengať sacelembať sacelengať sa (o niečom visiacom): na pleci sa mu opálal, hompáľal plecniak; ruky sa mu combáľali, holengali pri tele; dlhá sukňa sa jej bolengala, celengala okolo nôh; kosa mu bolengala na pleciklátiť sa (pri pohybe z boka na bok padať pod ťarchou): stromy vo vetre sa klátilinár. kynášať sa (Timrava)pren. balansovať: ruky mu balansovali pozdĺž telaprehýnať sa: v bokoch sa pôvabne prehýnazried. prekyvovať sa: v chôdzi sa prekyvuje z boka na boknespráv. kymácať sa


    kolísať 1. pohybovať z boka na bok al. zhora nadol • hojdať: kolísať dieťa v kolíske, hojdať syna na hojdačkeexpr. kolembaťnár. húštať: kolembá, húšta dieťa v náručíuspávaťexpr.: čičíkaťbeľať (kolísať s cieľom uspať) • nár. expr.: hontŕľaťhučkaťhunčkať (na hojdačke) • kývaťknísať: vietor kýva, kníše konármi stromovpohojdávať (mierne hojdať) • expr. hopkať (zhora nadol): hopká na kolenách dieťaopálaťexpr.: hompáľaťholengaťbolengaťcombáľaťcelembaťcelengať (niečím, čo visí): opála nohami; hompáľa, holengá taškou v ruke; dieťa utekalo a combáľalo, celembalo rukami

    2. byť medzi dvoma krajnými možnosťami, bodmi a pod., byť nerozhodný • váhaťtápať: kolíše, váha, tápa medzi povinnosťou a láskoukniž. vajatať

    3. robiť výkyvy pri pohybe; byť menlivý • balansovať: závažie kolíše, balansuje; ceny kolíšu, balansujúpohybovať sa (kolísať v istom rozpätí): teploty sa pohybujú okolo nuly


    kompetentný ktorý má kompetenciu, právomoc • oprávnený: kompetentný pracovník; je kompetentný, oprávnený rozhodovať o niečompríslušnýpovolaný (oprávnený, povinný al. spôsobilý vykonávať istú činnosť): vec posúdia príslušné orgány, povolané osobyzodpovedný (ktorý z hľadiska svojej kompetencie dáva záruku, ručí za niečo): sťažovať sa na zodpovedných miestach


    kompromisník pejor. kto upúšťa od svojich zásad, kto ľahko pristupuje na kompromis • zried.: ústupčivecbezzásadovec: známy politický kompromisník, ústupčivec, bezzásadovecoportunista (obyč. politik)


    kontrast úplná nepodobnosť, odlišnosť vlastností • protiklad: povahový kontrast, protikladopak: opak pravdy je ložprotikladnosťprotichodnosť: protikladnosť, protichodnosť záujmovzastar. protiva (Letz)pren. protipól: je protipólom svojho brata

    p. aj protirečenie


    kopírovať 1. zhotovovať kópiu • robiť kópiu: kopírujeme plány; robia kópiu mapyprekresľovať (znova podľa predlohy, cez indigo a pod. kresliť): prekresľujú obrazyxeroxovať (zhotovovať kópiu xeroxom)

    2. robiť podľa vzoru niekoho, niečoho • napodobňovať: kopíruje, napodobňuje známeho spevákaexpr. opičiť sa (bezducho): opičí sa po nej v obliekaníplagizovať (robiť podľa predlohy, ale ju neuviesť): plagizuje obrazyimitovať (vedome zdôrazňovať podobnosť s niečím): imitovať hlas, podpis niekohopreberať (prispôsobovať sa vzoru, aby vznikla podobnosť): preberá učiteľove spôsoby


    kôš nádoba upletená z prútia al. iného materiálu • košík: nákupný kôš, košíkopálka (prútený, obyč. oválny kôš na nosenie krmu a pod.): opálka zemiakovkrošňa (kôš, ktorý na chrbte nosili vandrovní remeselníci a podomoví obchodníci): sklenárska krošňa


    kritik kto niečo odborne posudzuje, hodnotí • posudzovateľ: nestranný kritik, posudzovateľrecenzent (obyč. kritik umeleckého al. vedeckého diela): divadelný kritik, recenzentlektor: lektor učebniceoponent (kto posudzuje vedeckú al. odbornú prácu) • zried. hodnotiteľ: hodnotiteľ básnepren. expr. havkáč (neškodný al. zlomyseľný kritik)


    kypieť 1. zväčšovaním objemu (obyč. pri vare) presahovať okraj nádoby: mlieko, polievka kypíprekypovaťpretekať: šampanské kypí, prekypuje; šumienka preteká (z pohára)

    2. byť v pohybe, výrazne sa prejavovať • expr. vrieťprekypovať: na uliciach kypí, vrie život; hnev v ňom vriekvasiť sabúriť sa: všetko sa v ňom kvasí, búriburácať (o mori)

    3. mať hojnosť • prekypovaťoplývať: mládenec kypí, prekypuje, oplýva zdravímexpr. sršať (týka sa duševných vlastností, citov): srší optimizmom, radosťouhýriťiskriť: hýri, iskrí vtipmivyznačovať sa (mať ako charakteristický znak): vyznačovať sa činorodosťou


    kývať 1. uvádzať do pohybu neupevnenú časť niečoho; opakovane vykonávať pohyb zhora nadol al. zboka nabok (časťou tela): kývať zvonknísaťkolísať: vietor kníše, kolíše vetvami stromu; knísať, kolísať nohamiexpr. kyvkaťnár. kynkať: kyvkať hlavouklátiť (o ťarbavom pohybe): klátiť rukamivykyvovať (kývaním uvoľňovať): vykyvovať si zubmykaťtrepaťtrepotať (prudko potrhávať): mykať hlavou; krava trepe chvostom zboka nabok; trepať, trepotať krídlamitrocha expr. kyvotať: kyvoce kľúčomexpr.: mingaťopálaťhompáľaťkolembaťholengaťcombáľaťcelengaťcelembaťbolengaťnár. halengať (kývať nohami, rukami) • zried. ovievaťvrtieťšmrdkaťpošmrdkávať (o drobných pohyboch): pes ovieva, šmrdká, pošmrdkáva chvostompokyvovaťexpr. pokyvkávať (chvíľami kývať)

    2. pohybom ruky, hlavy a pod. dávať znamenie • mávať: kývajú, mávajú nám na pozdrav; kýva klobúkom na rozlúčkuexpr. kyvkaťkniž. kynúť: kynúť hlavou na súhlastrepotať (prudkým pohybom): trepoce šatkou na brehu


    ľudoprázdny v ktorom sa nenachádzajú ľudia (op. zaľudnený, ľudnatý): ľudoprázdny krajvyľudnený (z ktorého odišli ľudia): prechádzali sme ľudoprázdnymi, vyľudnenými ulicamineobývanýneosídlený (obyč. o väčších územných celkoch; ktorý je bez obyvateľov): neobývaný, neosídlený ostrovopustenýosamelýspustnutý (zanechaný pôvodnými obyvateľmi): opustený, osamelý dom; opustené, spustnuté dedinypustýprázdny (op. plný, zaplnený): pusté, prázdne námestia; pusté, prázdne bytypren. mŕtvyfraz. (ako) vymretý: mŕtva planéta; mesto je ako vymreté


    lumpovať hovor. nestriedmo sa zabávať, obyč. pri pijatike • hovor. expr. lumpáčiť: lumpujú, lumpáčia každú sobotuhovor. flámovať: flámujú po nociachhýriťopíjať saexpr. spíjať sa (tráviť veľa času pri alkohole): hýria, spíjajú sa už roky


    mámiť 1. zbavovať jasného vedomia silným pôsobením na zmysly • omamovať: jar mámi, omamujeopájaťopantávať: les ho opantával opojnou vôňouhovor. šialiť: víno šiali hlavuexpr.: omračovaťomárať: omračuje ho krása prírody; mozog mu omára sladká opojnosť

    2. usilovať sa dostať niečo od niekoho • lákať: stále mámi, láka od otca peniazevábiť (lákať pútaním pozornosti): vábi ho k sebeťahať: ťahal informácie od kolegovexpr.: drankaťdrančaťpýtkaťvyťahovaťhovor. expr. pumpovať (nástojčivo pýtať): drankala na nové šaty; postupne z nej vyťahoval všetky tajomstvá; pumpovať peniaze od niekohokniž.: lúdiťvyludzovať

    3. p. klamať 2


    meškať 1. ísť neskoro, robiť niečo s oneskorením • omeškávať sa: meškať, omeškávať sa do školy; meškáme s plnením plánuoneskorovať saoneskorievať sa: vlaky sa oneskorujúzastar.: pozdiť saopozdievať sa: nerád sa pozdil

    2. ostávať za niekým, niečím • omeškávať sazaostávať: výroba mešká, zaostávaoneskorovať saoneskorievať sabyť pozadu: stavebné práce sa oneskorujú, sú pozaduexpr.: krivkaťpokrivkávať: stavba už dlho pokrivkáva za plánom

    3. p. váhať


    minúť 1. dať preč (obyč. peniaze), spotrebovať zásoby, čas a pod. • utratiť: minula, utratila celú výplatu; minúť veľa času; utratiť veľa energievydaťzaplatiť: veľa vydala, zaplatila za šatyvyplytvať (nehospodárne minúť): vyplytvať všetky úsporyhovor.: stroviťpretroviťzried. utroviť: rýchlo strovila mužov plat, všetky zásobyvyčerpať (celkom minúť): vyčerpať zásoby uhliaexpr. vyhodiť (minúť rýchlo a zbytočne): vyhodila veľkú sumu za haraburdyvydať sa (z niečoho): vydať sa z peňazívymíňaťpomíňaťpomárniťpoutrácaťpovydávaťhovor.: potroviťporozhadzovať (postupne minúť): potrovila všetky úsporypremárniťpremrhaťvymrhaťzmárniť (ľahkomyseľne, neužitočne minúť): premárnil, premrhal celé dedičstvohovor. rozhádzaťexpr.: oplieskaťotrieskať (obyč. veľa peňazí): rozhádzal, oplieskal všetko, čo malexpr.: pregazdovaťprebačovaťprehajdákaťprešustrovaťrozfrnadiťrozgazdovať: prehajdáka, rozfrnadí celú výplatuhovor. expr.: roztatáriťodtatáriťzašantročiť: odtatáril, zašantročil celý majetokhovor. expr.: prelumpovaťpreflámovaťprehuľať (pri zábave, alkohole): preflámoval veľa peňazífraz. pustiť groš/peniaze

    2. náhodou sa nestretnúť s niekým, niečím • obísť sa: boli v budove, a predsa sa minuli, obišlivyhnúť (sa) (zámerne minúť): zďaleka (sa) mu vyhol, zďaleka ho minul

    3. pohybujúcim sa predmetom nedosiahnuť cieľ • netrafiť: guľka ho minula, netrafilachybiťnezasiahnuť: chybil, nezasiahol cieľ

    4. p. opustiť 2, minúť sa 2


    mokrý 1. obliaty al. nasiaknutý tekutinou, obyč. vodou (op. suchý): sme celí mokrí od dažďa; z mokrých vlasov kvapká vodavlhký (trocha, čiastočne mokrý): tričko je mokré, vlhké od potu; bývať vo vlhkom bytevlažný (pokrytý vlahou): vlažné peryzmoknutý (mokrý od dažďa): mokrý, zmoknutý kabátspotenýupotený (mokrý od potu): spotené, upotené telozarosenýorosenýzrosenýzried.: rosavýrosnatýrosný (mokrý od rosy; pokrytý drobnými kvapkami vody): zarosená, orosená tráva; orosený, zrosený pohárnamoknutýzamokrenýmokrastýmokravývlhkastý (trocha mokrý): namoknutý, zamokrený, mokrastý uterák; mokrastý, mokravý, vlhkastý obväzpremočenýpremoknutýrozmočenýprepotený (úplne mokrý, obyč. od dažďa al. potu): byť premočený, premoknutý do nitky; premočené, rozmočené čižmy; prepotené teplákypocikanýocikanýpopišanýopišanýexpr. došvordaný (Šikula)hrub.: pošťanýošťaný (mokrý od moču): pocikané, popišané dieťa; pocikaná, ocikaná, opišaná plienkaexpr.: mokručkýmokrunkýmokrulinký: mokručké, mokrunké, mokrulinké vláskyexpr. primokrý (príliš mokrý)

    2. bohatý na vodné zrážky (op. suchý) • daždivývlhký: mokrá, daždivá, vlhká jeseňsychravý (mokrý a chladný): sychravá zimavlahý (mierne, príjemne mokrý): vlahý vzduch prichádza od morasparný (mokrý a horúci): sparné letné nociexpr.: uplakanýusmoklenýzried. učľapkaný: uplakané, usmoklené dni; učľapkaný pondelok


    motať sa 1. expr. chodiť bezcieľne z miesta na miesto • potulovať saponevierať sa: motá sa po byte; poneviera sa po mestetúlať sablúdiť (v dlhšom časovom rozpätí): túla sa po horáchexpr.: tárať sapotĺkať sapopletať savláčiť sa: tára sa, potĺka sa, vláči sa po uliciachhovor. expr. zarážať sa: zaráža sa po sveteexpr.: tmoliť satmoľkať samotkať sašmatlať (sa) (obyč. na malom priestore): motká sa, šmatle okolo domuexpr.: šuchtať sašiplať sašiplikať saplantať sapľantať sapantať sakutiť sa (pomaly, obyč. zavadzajúc, sa motať): šuchce sa po kuchyni; šipliká sa v záhradeobchádzaťobchodiť (motať sa v blízkosti, okolo niekoho, niečoho): stále obchádza, obchodí okolo zámkuexpr.: obšmietať saopletať sa: obšmietali sa mame okolo nôhexpr.: vrázdiť savráziť sa (chodiť hore-dolu cez dvere): vrázdili sa sem-tam cez dverehovor. expr.: obchendovaťobsmŕdať: Neobsmŕdaj tu!nár. expr.: ošmŕdať (sa)oplentať sašemotiťšemotiť sa: šemotí v kôlniexpr.: mrviť samlieť sa (vo väčšom množstve): ľudia sa v obchode melú; mrviť sa v tlačenici, v zástupenár. šukaťnár. expr. kikoliť sa (motať sa na jednom mieste)

    2. p. tackať sa 3. p. pliesť sa 1, 2 4. p. zavadzať


    nabehnúť 1. naplniť sa nejakou tekutinou a tak zväčšiť svoj objem • navrieťnaliať sa: na čele mu nabehla, navrela žila; pupence sa nalialinaduť sanafúknuť sanafúkať sa: udretá pera sa mu nadula, nafúkalazapuchnúťnapuchnúťopuchnúťspuchnúťzduriť saoduriť sazdurieť (v dôsledku chorobného procesu): zapuchlo, spuchlo mu hrdlo; zduril sa mu nosexpr.: oliať saoduť sa: tvár sa mu od liekov oliala, odulanapučaťnabubrieť (prirodzeným procesom al. od vlhkosti): na jar napučali výhonky; drevo v daždi nabubreloexpr. nabrznúť: stromy nabrzli miazgoupodbehnúťpodliať sa (zvnútra): oči mu podbehli krvou; krvou podliata tvár

    2. náhle vzniknúť • naskočiťnaskákať: nabehla, naskočila jej husia koža; deťom naskákali zimomriavkyzjaviť saobjaviť saurobiť saspraviť sautvoriť savytvoriť sa: na tvári sa jej objavili, spravili vyrážky

    3. p. naraziť 1 4. p. vniknúť 1 5. p. začať 1


    načrtnúť 1. v základných črtách nakresliť • naskicovaťnačrtať: maliar načrtol, naskicoval, načrtal obrysy portrétuhovor. expr. nahodiť: nahodil kontúry na plátno

    2. v stručnosti povedať al. napísať • načrtaťnaznačiť: vedúci načrtol, načrtal plán zájazdu; naznačil správny postuphovor. expr. nahodiť: nahodil myšlienky na papierzried.: narysovaťnaskicovať: v rýchlosti naskicoval vývinové tendencieopísaťpodať (stručne): stručne opísal, podal plán výroby


    nadchnúť vzbudiť v niekom nadšenie, zápal • oduševniť: svojím spevom nadchla, oduševnila celé publikumrozohniťrozpáliťrozvášniť (vo veľkej miere): nové idey ich rozohnili, rozvášnilikniž.: zapáliťroznietiťrozplameniťzried. zanietiť: zapálil, zanietil masy za národočariťočarovaťexaltovať (vyvolať silný kladný citový zážitok): prednes ho očaril, exaltovaluniesťstrhnúťovládnuťopanovaťchytiť (nadšením vziať do svojej moci): krása hôr ho celkom uniesla, opanovala, strhlaexpr. opantaťkniž. uchvátiť: more ho opantalo, uchvátilo svojou krásouvzrušiťrozrušiťrozochvieťrozohriaťpohnúťdojať (vyvolať citové pohnutie): verše ju rozochveli, dojali


    namietať uvádzať dôvody, výhrady proti niekomu, niečomu • mať námietky: nič nenamietal, nemal nijaké námietky; mal námietky proti vedeniu závodupripomínať (upozorňovať na niečo): pripomínal, že opravu nemôže platiť sámprotirečiťodporovaťoponovať (zároveň mať opačný názor): každému zásadne oponoval; vždy protirečil rodičomohrádzať saohradzovať saprotestovať (namietať s vyslovením nesúhlasu): ohradzoval sa, protestoval proti klamstvuhovor. predhadzovať: predhadzovali jej, že sa nestará o detiprotiviť sapriečiť sastavať sa (namietať s odporom): staval sa proti novej koncepcii; priečil sa učiteľovizastar. nadmietať (Timrava)


    naničhodník pejor. naničhodný človek (často v nadávkach) • pejor. ničomníkpodliakpejor. zried. podlina (Jesenská)oplanexpr.: lumplumpákdarebákmizerákpaskudapaskudníklotormrchamrchavecmršinaneosožníkžobrákbezbožníkšpinašpinavecledačinaledačolapikurkárpohanplaninapliagapekný vtákzgerbahovor. expr. anciáštrocha pejor.: lapajlaganpejor.: niktošmamľasobšivkáršklbanpľuhapľuhákpľuhavecpľuhavníkvšivákgalganbitangsmradhnusobahnusákhnusotahnusníkhovor. pejor.: vagabundpapľuhgaunernepodarenecnevydarenecnepodaroknezdarníkpejor. zried. nezdareneckniž. nehodníkhrub.: sviňakurva


    naničhodnosť 1. expr. naničhodný čin • pejor.: ničomnosťničomníctvoexpr. naničhodníctvo: vystrájať naničhodnosti, ničomnosti, naničhodníctvapodlosťhanebnosťnehanebnosťmrzkosť: dopustiť sa podlosti, hanebnosti, mrzkostizried. nečin (Vajanský)subšt. nehoráznosť • expr.: lotrovstvolotrovinadarebáctvopaskudníctvomizeráctvohovor. pejor. gaunerstvopejor.: oplanstvopľuhavstvo: vykonať veľké oplanstvo, pľuhavstvotrocha pejor.: lapajstvoloptošstvohrub. svinstvo

    2. p. daromnica 1


    naopak opačným smerom al. spôsobom, na opačnú stranu • opačne: všetko robil naopak, opačneobráteneprevrátene: kartu položil na stôl obrátene, prevráteneinverzne: inverzne prehodnotiť vzťah medzi človekom a prírodounaruby (na opačnú stranu): pred praním prevrátila obliečku naopak, narubyfraz.: dolu hlavouhore nohami


    napodobňovať, napodobovať robiť tak, aby vznikla podobnosť • imitovať: napodob(ň)oval, imitoval hlas spevákakopírovať (bezducho napodobňovať): kopíroval cudziu tvorbuexpr. opičiť sa: opičila sa po známej herečkeplagizovať (napodobňovať diela bez udania predlohy): nečestne plagizoval básnikapredstierať (napodobňovať ako pravdivé): predstieral, že je chorýnasledovať (podľa istého príkladu): nasledovali otcov príkladhovor. odkukávať (napodobňovať pozorovaním): odkukával spôsoby od staršíchodb.: simulovaťzobrazovať: napodobňovať, zobrazovať situáciu v iných podmienkach; simulovať niečo počítačom


    napraviť 1. uviesť do pôvodného stavu, do správnej polohy • upraviť: napravila, upravila si sukňu, klobúkponaprávať (postupne): ponaprávala všetky posteleobnoviťreštaurovaťzreštaurovať: reštaurovať staré maľbyopraviťhovor.: reparovaťzreparovať (napraviť niečo pokazené): opravil rýchlo starší plot; zreparoval strechukorigovaťskorigovať (napraviť niečo poškodené, pochybené): skorigovať časovú odchýlku hodín, chyby v textenastaviť (napraviť hodiny): nastavila hodiny na letný čas

    2. uviesť do lepšieho stavu • polepšiťzlepšiť: napravil si náladu; zlepšili mu plathovor. vylepšiť: vylepšil starý rukopiskorigovaťskorigovať (opravením chýb): skorigoval svoje správanie, vzťahy medzi kolegami

    3. morálne pozdvihnúť na vyššiu úroveň • polepšiť: napravili, polepšili previnilca

    4. zariadiť, aby niečo zlé, chybné prestalo jestvovať • opraviťkorigovaťskorigovať: napravil svoje chyby; opravil, skorigoval tvrdenie koleguzmyť (napraviť vinu): nezmyl svoj hriechkniž. odčiniť: odčinil všetky krivdyodstrániťzlikvidovať (v úplnosti): odstránili, zlikvidovali nedostatky v hospodáreníponaprávať (postupne)

    5. p. usmerniť 1


    naproti 1. na protiľahlej strane, na protiľahlú stranu • oproti: naproti, oproti postavili nový hotelhovor. zastaráv. vis-à-vis [vysl. vizavi; franc.]: sedeli vis-à-vis a ticho sa rozprávalizoči-voči (bezprostredne naproti): postavila sa jej zoči-voči

    2. vyjadruje smerovanie k prichádzajúcej al. približujúcej sa osobe, veci a pod. • oprotizried. proti: išla na stanicu otcovi naproti, oproti; pes nám vybehol protiv ústretyzried. v stretky: deti jej išli v ústrety, v stretky

    3. (komu, čomu) vyjadruje umiestnenie na protiľahlej strane, na protiľahlú stranu • oprotiproti (komu, čomu): naproti, oproti škole je veľký park; oblok proti dverám zostal zatvorenýzoči-voči (komu, čomu; vyjadruje postavenie bezprostredne naproti niečomu): mlčky stál zoči-voči otcoviv ústrety (komu, čomu; vyjadruje smerovanie k niečomu): vybrali sa naproti, v ústrety neistej budúcnostinár.: prostonaprosto (koho, čoho; Rázusová-Martáková, Gabaj, Hviezdoslav)

    4. p. napriek 1


    navrieť 1. naplniť sa a zväčšiť svoj objem • nabehnúť: po páde mu navrela hrča na čele; nabehli mu uzliny na krkunapuchnúťopuchnúťspuchnúť (puchnutím navrieť): napuchla mu tvár od plačuzhnisaťhovor.: nazbierať sazozbierať sa (hnisaním navrieť): rana sa nazbieralaponavierať (postupne, viac vecí): ponavierali mu žily

    2. vzniknúť na koži • utvoriť savytvoriť saobjaviť sa: po práci mu navreli mozole; objavili sa mu pruhy po bitkeurobiť saspraviť sa: spravil sa mu vredponavierať (postupne): ponavierali mu vredy


    návšteva 1. príchod k niekomu, niekam, obyč. s cieľom ostať tam istý čas: išiel na návštevu k rodinehovor. zastaráv. al. expr. vizita: chodiť po vizitáchkraj.: opáčkaopáčky (pomn.): ísť k niekomu na opáčky

    2. p. hosť


    navštíviť vykonať návštevu • ísť/prísť na návštevu: navštívil nás otcov priateľ; ísť/prísť na návštevu k susedom, navštíviť susedovpozrieť (sa)hovor. opáčiť (krátko navštíviť): prišiel nás pozrieť, opáčiťponavštevovať (postupne, viac ľudí): cez sviatky všetkých ponavštevovalzastar. prividieť (navštíviť trápením a pod.; o Bohu): Boh nás prividel


    necudný bez primeranej mravnej zdržanlivosti, čistoty; zmyselne vyzývavý; svedčiaci o nedostatku mravnej zdržanlivosti (op. cudný, zdržanlivý) • nemravný: necudná, nemravná ženanemorálnyamorálny: nemorálne, amorálne činynehanebnýneprístojný (spoločensky neprimeraný z hľadiska mravnosti): nehanebné, neprístojné obnažovanie ženského telanehanblivýneslušnýfrivolnýkniž. bezostyšný (bez hanby, bez mravných zábran): necudný, neslušný, frivolný tanec; nehanblivá, neslušná, bezostyšná dievkazvrhlýzvrátenýchlipnýpejor. zhýralýkniž. smilný (bez akejkoľvek mravnosti, mravnej zdržanlivosti): zvrhlý, zvrátený, chlipný človek; zvrhlé, zhýralé správanie; necudné, smilné pohľadylascívnypejor.: bezbožnýbohapustýoplzlýobscénny (svedčiaci o nedostatku mravnej zdržanlivosti; op. slušný): lascívne filmové scény; oplzlá, bezbožná nahota; oplzlé, obscénne, bohapusté žarty, reči


    neďaleko 1. v neveľkej priestorovej vzdialenosti (op. ďaleko) • obďalečopodiaľzried. obdiaľ: neďaleko, obďaleč postavili veľký obchodný dom; zastali opodiaľ, obdiaľ a odtiaľ sa pozeralivedľapovedľa: ležia vedľa, povedľa v trávehovor. toť: toť za rohom je kinobokomstranou: zostali stáť bokom, stranou, aby sa im nič nestalopozďalečzobďaleč: sadli si pozďaleč, zobďaleč od nászried. spozďaleč (Topoľská)zastar.: poďalejpoďalšie (Kukučín, Vajanský)blízkonablízku (v malej vzdialenosti): býva tu blízko, nablízkukúsokexpr.: kúštikkúsočekkúštiček: kúsok, kúštik, kúštiček odtiaľ je vodopád

    2. (koho, čoho) vyjadruje neveľkú priestorovú vzdialenosť od niekoho, od niečoho • blízkoobďaleč (koho, čoho): auto ho zrazilo neďaleko, blízko domu; zastal obďaleč dverívedľapovedľa (koho, čoho): sprievod prešiel vedľa, povedľa náspri (kom, čom): pri stanici je hotel


    nechať 1. nezmeniť daný stav, nezasiahnuť do deja, situácie • nezabrániť: nechal všetko tak, ako bolo; nezabránil jej odísťponechať: ponechal dom v dobrom stavedať (často v zápore): nedal jej dopovedať; Daj sa už konečne presvedčiť!

    2. odísť od niekoho, niečoho • zanechaťponechaťzried. znechať: dom nechal, zanechal bez dozoru; deti ponechal domaopustiťodlúčiť sa (obyč. od rodiny): opustil ženu, odlúčil sa od detíexpr. zochabiť: manželka ho zochabilatrocha hrub.: okašľaťokašlať: okašlal všetkých a odišielslang. dať kopačky (nechať milú, milého)

    3. nevziať so sebou • uložiťodložiťuschovať: kabát nechal, uschoval v šatni; odložila deťom z koláča; uschovala peniaze na bezpečnom mieste

    4. prestať sa s niečím zaoberať • zanechať: nechal, zanechal pitieprerušiť (dočasne nechať): prerušil štúdiumvzdať sazriecť sazrieknuť saodriecť saodrieknuť sa (dobrovoľne nechať): vzdal sa všetkých funkcií; odriekol sa fajčeniaodoprieť si (niečo lákavé): odoprel si zábavukniž. opustiť: opustil svoj pôvodný názor

    5. nechtiac odložiť niekde • zabudnúť: nechal, zabudol tašku vo vlaku

    6. spôsobiť, že niečo po odchode zostane • zanechať: nechal, zanechal po sebe sirotyporučiťodkázať (nechať ako dedičstvo): poručil majetok svojmu synovi

    7. p. prenechať


    nemravnosť porušovanie mravných zásad; nemravný čin (op. mravnosť) • nemorálnosťkniž.: amorálnosťamoralizmusimorálnosťimoralita: dopúšťať sa nemravností, nemorálností, amorálnostíkniž. nemrav (Dobšinský)neslušnosťhanebnosťnehanebnosťneprístojnosť: nehanebnosť, neprístojnosť správaniahriešnosťpejor.: bezbožnosťbohapustosť (porušovanie kresťanskej morálky): bohapustosť rečískazenosťspustnutosťpren. prehnitosť (mravný úpadok): skazenosť, prehnitosť spoločnostizvrátenosťperverznosťperverzitapejor.: zvrhlosťzhýralosť: všetky jeho činy sú poznamenané zvrátenosťou, zvrhlosťouchlipnosťkniž. smilstvo (o pohlavnom živote): chlipnosť pohľadupejor.: oplzlosťobscénnosťobscenita: obscénnosť filmového záberunecudnosťkniž. neresťpredajnosť (oddávanie sa nízkym vášňam) • expr.: špinašpinavosťprasacinahrub.: sviňacinasvinstvo


    nemravný porušujúci mravné zásady, odporujúci mravným zásadám (op. mravný) • nemorálnyamorálnyneetický (nedodržujúci základy morálky, etiky): nemravný, nemorálny človek; je to nemorálny, neetický, amorálny skutoknecudnýkniž. nerestnýcudzoložnýpredajný (oddávajúci sa nízkym vášňam, pudom, obyč. v sexuálnej oblasti): necudné, nerestné, predajné ženy; necudné správanieľahký (o žene) • neslušnýnehanebnýneprístojný (bez mravnej bezúhonnosti): robiť dievčaťu neslušné návrhy; viesť nehanebný, neprístojný živothriešnypejor.: bezbožnýbohapustý (porušujúci kresťanskú morálku) • expr. zried. zosodomčenýzastar. sodomitský: hriešny, bezbožný čin; viesť nemravné, bohapusté rečipokazenýskazenýspustnutýkniž. padlýpren. prehnitý (mravne upadnutý): syn je pokazený, skazený vplyvom zlého prostredia; nechcem žiť v takejto (mravne) skazenej, prehnitej spoločnosti; padlé dievča; skazený, spustnutý opileczvrátenýperverznýpejor.: zvrhlýzhýralý (chorobne nemravný): zvrátené, perverzné chúťky; zvrhlý, zhýralý mladíkchlipnýkniž. smilný (nemravný čo sa týka pohlavného života): nemravné, chlipné pohľady; chlipné, smilné túžbypejor.: oplzlýobscénny (obyč. o rečiach): rozprávať oplzlé, obscénne žarty; nemravné, oplzlé, obscénne zábery vo filme

    p. aj skazený 3


    neodolateľný ktorému sa nedá odolať (op. odpudzujúci, odpudivý) • lákavývábivýpútavý: neodolateľná, lákavá, vábivá ponuka; neodolateľný, pútavý rozprávačpríťažlivý (obyč. vo vzťahu k fyzickému al. psychickému čaru osobnosti): neodolateľná, príťažlivá ženačarovnýočarujúcifascinujúcikniž.: okúzľujúcikúzelnýpren.: magickýhypnotický (pri rozumovo neodôvodnenom pôsobení): učiteľ má na žiakov čarovný, magický vplyv; podľahol jej očarujúcemu, magickému úsmevu; hypnotické očiomamujúciomamnýopojný (privádzajúci do vytrženia): omamujúca, omamná, opojná vôňaoslňujúcioslnivý (vyvolávajúci nekontrolovaný obdiv): oslňujúci zjav (o žene)zvodný (obyč. pri erotickom pôsobení): zvodná postava


    neopatrný ktorý nemá, neprejavuje dosť opatrnosti; svedčiaci o nedostatku opatrnosti (op. opatrný) • neobozretnýnepozornýneostražitý: neopatrný, nepozorný vodič; neobozretný, neostražitý strážca; neopatrný pohybneprezieravý (ktorý nepredvída zlé následky; svedčiaci o tom; op. prezieravý): neprezieravý činnetaktický (nevyužívajúci lesť, taktiku): netaktický postupriskantnýhazardný (hroziaci nebezpečenstvom): riskantné, hazardné zahrávanie si so zdravímtrúfalýopovážlivý (bezočivo neopatrný): trúfalý, opovážlivý článok


    nepriehľadný cez ktorý nevidieť (op. priehľadný) • nepriezračnýnepriesvitný: nepriehľadné, nepriesvitné sklo; nepriezračný papiermatnýmliečnypren. slepý (o skle): mliečne, matné obločné skloopálový (o skle): nepriehľadné, opálové žiarovky


    nepríjemnosť nepríjemná situácia, udalosť • mrzutosť: mať nepríjemnosti, mrzutostiprotiveň: deti robia protiveňpriekpriekor: znášať prieky, priekorykniž. priekorizeňexpr.: oštaraneplecha: je s tým iba oštara, neplechaexpr.: galibaobida: nebudem vám robiť obiduhovor.: patálialapáliamalér: zažiť patáliu, malérhovor.: trampotyhriech: mať samé trampoty; robiť v dome hriechhovor. pletka: mal pletky pre pytliactvohovor. expr.: opletačkaťahanicapoťahovačkanatriasačkavytriasačkakalamajkašarapatašlamastikakatastrofa (nečakaná nepríjemnosť) • kniž. trasoviskosubšt.: trapas • trable


    neskoro po uplynutí určeného času al. termínu (op. včas, načas); v pokročilom, neskorom čase (op. skoro, zavčasu) • oneskorene: včera sme prišli do práce neskoro; čerešne tohto roku dozrievali neskoro, oneskorenezried. kedy-nekedy (Jégé)fraz. expr. na amen: prísť na amenzastar. pozdekniž. zastar.: opozdenespozdene


    neslušný ktorý porušuje pravidlá dobrého správania; svedčiaci o tom (op. slušný): neslušný človek, neslušné správanienevychovanýkniž. nespôsobnýnetaktný (zle vychovaný): nevychované decko; mať nespôsobné správanienezdvorilýneúctivýnegalantný (bez dostatočnej zdvorilosti, úcty; op. zdvorilý, úctivý, galantný): nezdvorilý, neúctivý mládenec; nezdvorilá, neúctivá odpoveďhovor. expr. nemóresný: mať nemóresné spôsobynemravnýneporiadny (porušujúci zásady mravnosti): dávať neslušné, nemravné návrhy; nemravné, neporiadne dievčaneprístojnýnemiestnykniž. impertinentnýzastar. nesvedčný (spoločensky nenáležitý): neprístojné vystupovanie; nemiestne, nesvedčné žartyuličnícky (spojený so samopašnosťou): stvárať uličnícke kúskynecudnýlascívnypejor.: obscénnyoplzlý (nevhodný z hľadiska morálky): necudná obnaženosť tela; obscénne, oplzlé výjavydvojzmyselný (skryto neslušný): dvojzmyselné narážkyhrubýdrsnývulgárnyordinárnyexpr.: klzkýšmykľavýmastný: hrubé, drsné vtipy; vulgárne, ordinárne slováhovor.: mrzkýškaredýošklivý: Nepoužívaj mrzké, škaredé, ošklivé výrazy!surovýexpr. grobiansky (hrubo neslušný): surové, grobianske nadávkypren. pejor.: svinskýsviniarsky


    netvor 1. obludný tvor • obluda: rozprávkový netvor, rozprávková obludapríšera: morská príšeraprízrak (neskutočný, fantáziou vyvolaný a hrôzu vzbudzujúci tvor): chodí po dome ako prízrakmonštrum: to nie je človek, to je monštrumpotvora (škaredý, hnusný tvor): morská potvoraopacha (netvor vzbudzujúci odpor veľkými rozmermi) • beštiakniž. chiméra (netvor v gréckom bájosloví) • expr. ohyzdapejor.: ohavanečlovekkniž. hydra: hydra vojnykniž. nestvora (Vansová)

    2. p. surovec


    neúcta nedostatok úcty • neúctivosť: neúcta, neúctivosť k staršímnepozornosťnezdvorilosť: nezdvorilosť mladých ľudíopovrhnutie (neúcta spojená s pohŕdaním): prejav opovrhnutiadešpekt: pozrel sa naňho s dešpektom


    nezištný ktorý nie je upriamený na zisk, výhody; ktorý nie je založený na jednostrannom zisku, výhodách (op. zištný, vypočítavý) • nesebecký (op. sebecký): nezištný, nesebecký priateľobetavýzastar. obetivý (Kukučín; konajúci al. konaný pre blaho iných bez vlastných výhod): nezištný, obetavý darca krvi; obetavá pomocprajnýdobroprajný (op. neprajný): prajná, dobroprajná radaúprimný (založený na vzájomnej dôvere): poskytnúť niekomu úprimnú pomocskutočnýopravdivý (taký, aký sa žiada, t. j. bez vypočítavosti): miloval ju skutočnou, opravdivou láskoukniž. altruistický (op. egoistický): altruistický prístupkniž. zastar.: bezkoristný (Šoltésová)bezzištnýžertvohojný; idealistickýideálny (nezištne nadšený pre ideály): idealistické, ideálne úsilie; idealistický boj za vec


    nosný 1. ktorý niečo nesie, podopiera, drží • opornýpodpornýpodperný: nosná, podporná konštrukcia; oporný, podporný, podperný stĺp, múrkniž. pilierový

    2. p. hlavný 1


    obarenina popálenina spôsobená horúcou tekutinou al. parou • oparenina: dieťa malo na rukách obareniny, opareniny


    obariť obliať vriacou, horúcou vodou al. ponoriť do nej • opariť: obariť, opariť hydinu; obariť si jazykspariťzapariťzabariť (vystaviť účinku pary al. vriacej vody): spariť zeleninu; zapariť, spariť čaj, zabariť otrubyzried. vybariť (zničiť vriacou vodou) • spáliťpopáliť (spôsobiť bolesť, poranenie vriacou vodou al. parou): spáliť, popáliť si pery


    obdrať 1. nosením, používaním do istej miery poškodiť, znehodnotiť • obodraťobnosiť: šaty deti rýchlo obdrali, obnosiliobšúchaťošúchaťvyšúchaťvyšuchať (šúchaním poškodiť): obšúchať, ošúchať kabát na golieri, na rukávochznosiťzodrať (do veľkej miery): znosiť, zodrať čižmyojazdiť (obdrať jazdou): pneumatiky, bicykel ojazdil za rokopotrebovať: opotrebované ložiskávychodiťschodiťvyšliapaťzošliapať (obdrať chodením, šliapaním): vychodené, schodené topánky; vyšliapať, zošliapať opätkypoobdieraťpoošuchovať (postupne, na viacerých miestach)

    2. p. okradnúť


    obhádzať hádzaním navrstviť niečo na povrch niečoho al. okolo niečoho • obhodiťohádzaťohodiť: obhádzali, obhodili hrob kvetmi; ohádzať, ohodiť bunker zemouexpr.: okydaťobkydaťopackaťopáckať (obhádzať obyč. niečím nečistým): priečelie domu o(b)kydané, opackané blatomexpr. obcapkať: tortu obcapkala krémomzahádzať (hádzaním pokryť) • omietnuťhovor.: ovakovaťokožovať (obhádzať omietkou): zvonka ešte neomietnutá, neovakovaná, neokožovaná vila


    obhorieť zhorieť dookola na povrchu • obškvŕknuťobškvrknúťoškvŕknuťoškvrknúť: obhorené, obškvrknuté hradyohorieť (obyč. na okraji): vlasy mu pri požiari ohoreliopáliťošľahnúť (čiastočne, na povrchu): opálené brvno, plameňom ošľahnutý múroškvariťoškvrčať: pri pahrebe mu oškvrčalo, oškvarilo topánkynár. expr.: ošmrhliťošmrliť


    obchádzať 1. ísť okľukou, oblúkom okolo niekoho, niečoho • obchodiťvyhýbať sa: obchádza, obchodí jamy, blato; vyhýba sa jamám, blatu; aj psy ho obchodiabočiťstrániť sa (nechcieť sa stretnúť s niekým, s niečím): bočí od susedov, stráni sa známych; zďaleka bočí od školy

    2. ísť popri niečom, niekom • obchodiťprechádzať: cesta obchádza, obchodí ich dom, prechádza popri ich domemíňať: autobus míňal radnicuobiehať: auto obiehalo bicyklistu

    3. brať do svojej moci (o telesných al. duševných stavoch) • obchodiťzachvacovaťopanúvaťovládať: obchádza, obchodí ho chrípka; zachvacuje, opanúva, ovláda ho žiaľzmocňovať sa: zmocňuje sa ich apatiaísťpadať: ide, padá na mňa smútok

    4. zámerne nespĺňať nejakú povinnosť, správať sa nezúčastnene • obchodiťvyhýbať sa: obchádza, obchodí nariadenia; vyhýba sa škole, problémomnerešpektovaťnevšímať sikniž. negovaťodmietaťignorovať: nerešpektuje, nevšíma si predpisy; odmieta príkazy; ignoruje, neguje predpísanú formunedbaťnebrať do úvahykniž. fumigovať: nedbať na mienku niekoho; fumigovať vyhláškuzanedbávaťvynechávať: zanedbáva, vynecháva tréningypráv. opomínať: opomínaný dedič

    5. p. obšmietať sa 1 6. obchádzať si p. predchádzať si 7. p. opatrovať


    obísť 1. vykonať kruhový pohyb okolo niečoho, popri niečom • obehnúť (obísť behom): dva razy obišiel, obehol dom a nič nezistilvyhnúť sa (zabrániť stretnutiu): zďaleka sa vyhnúť známemu, mlákeprejsť (popri niekom, niečom, okolo niekoho, niečoho): neprešiel popri mne bez zádrapky

    2. postupne ponavštevovať viaceré miesta s cieľom vybaviť niečo, urobiť obchôdzku • obchodiťpochodiťexpr.: obehaťobehnúťpobehať: obišla, obchodila, obeh(a)la celú rodinu, ale podporu nezískala; pobehať po úradoch, obchodiť, pochodiť úradyexpr.: oblietaťpolietať: oblietala, polietala všetky obchodyexpr. zbehať: zbehať všetkých známychpoobchodiťpoobchádzaťexpr. poobehávať: nestihnúť poobchodiť, poobchádzať galérie

    3. zámerne nesplniť nejakú povinnosť • nevziať do úvahyvyhnúť sa: obísť, nevziať do úvahy zákon, rozkaz; vyhnúť sa zákonu, rozkazunerešpektovaťnevšimnúť siodmietnuť: nariadenie nerešpektovali, nevšimli si ho; predpisy odmietolnedbať (na niečo) • kniž. fumigovať: fumigovali verejnú mienkuvynechať: povinnú prednášku jednoducho vynechalpráv. opomenúť: opomenutý dedič

    4. vyjsť, dostať sa z istej situácie s dobrým al. zlým výsledkom • pochodiť: dobre, zle obísť, pochodiťobstáť (ukázať sa vyhovujúcim): na skúške ako-tak obstálneos. povodiť sa: nedobre sa nám povodilo, nedobre sme obišlizastar. neos. zviesť sa: aj jemu sa môže tak dobre zviesť

    5. p. ovládnuť 1


    obor bytosť al. vec mimoriadneho vzrastu, mimoriadnych rozmerov a veľkej sily; pren. človek mimoriadnych vlastností (op. trpaslík) • expr. ozrutasilák: rozprávkový obor, silák; ten chlap je hotová ozrutakniž.: goliáškyklopzried. ozrutáňexpr.: ráňavadĺžavaexpr. opacha (niečo neforemne veľké) • kolos: oceľový koloskniž.: titangigantvelikánvelikášgénius (o mimoriadnom človeku): titan, velikán vedy, génius hudbypoet. zruta


    obrábať 1. pripravovať (pôdu) na pestovanie poľnohospodárskych plodín • kultivovať: gazdovia intenzívne obrábali, kultivovali pôdu, viniceobhospodarovaťgazdovať (starať sa o pôdu ako o majetok): obhospodaruje 100 hektárov polí a lúk; gazdoval na malých roličkách

    porov. aj kopať

    2. upravovať (obyč. povrch niečoho) do žiadanej podoby • opracúvať: strojovo obrábať, opracúvať drevotech. frézovať (obrábať na fréze) • obrusovaťbrúsiť: obrusovať kovové súčiastky, brúsiť drahokamy

    3. p. ohovárať 4. p. biť 2


    obrnený opatrený brnením, pancierom • opancierovaný: obrnený, opancierovaný vlakpancierový: pancierové vozidlo


    obrúbiť 1. dať na niečo obrubu, lem • olemovaťoblemovať: obrúbiť, o(b)lemovať golier stuhouobšiťzaobšiť: okraj sukne (za)obšiť inou látkouzried. zaobrúbiťobendlovaťzaendlovať (obrúbiť šitím): obendlovaná záclonaobháčkovať (obrúbiť háčkovaním): obháčkovať rukávoprámikovať (obrúbiť prámikom) • prámovať (obrúbiť prámom): golier prámovaný kožušinou

    2. utvoriť prirodzenú al. umelú obrubu okolo niečoho • ovrúbiťorámovaťovenčiť: tvár obrúbená, orámovaná, ovenčená tmavými vlasmiobohnaťobklopiťobkolesiť: dom rokmi obohnala, obklopila, obkolesila hustá zeleňobopäťobopnúť: mesto obopäté, obopnuté horami


    obrúsiť opracovať brúsením • zbrúsiťopilovaťspilovať (pilníkom): obrúsiť, opilovať, spilovať hrany; obrúsiť súčiastky stroja, opilovať si nechtyvypilovať (pilníkom): vypilovať drôtorašpľovať (opracovať rašpľou): orašpľovať drevo, kožuzabrúsiť (brúsením upraviť, obyč. v menšej miere): zabrúsiť ostrie nožaprebrúsiťobtiahnuť (zjemniť ostrie brúsením): prebrúsiť, obtiahnuť britvu na remeni


    obscénnosť vlastnosť niečoho, čo veľmi uráža mravy, čo porušuje pravidlá slušného správania; čin majúci také vlastnosti • obscenitalascívnosťlascivitanecudnosť: obscénnosť, lascívnosť výjavu; večierok sa skončil obscénnosťami, necudnosťami, lascivitamipejor. oplzlosť: rozprávať oplzlostichlipnosť (chorobná zmyselnosť) • nemravnosť (čo sa prieči dobrým mravom): nemravnosť filmových scénvulgárnosťordinárnosťhrubosť: vulgárnosť, ordinárnosť, hrubosť vtipov


    obsluhovať 1. preukazovať niekomu (osobnú) službu • vysluhovať: vzorne obsluhujúci, vysluhujúci personál; obsluhovať, vysluhovať hostíposluhovaťslúžiť (poskytovať služby): posluhovať, slúžiť chorémuopatrovaťošetrovaťstarať sa (poskytovať všestrannú starostlivosť): opatruje, ošetruje starých; stará sa o nevládnehoexpr.: obskakovaťskákať (okolo niekoho): obskakuje celú rodinu; obskakuje, skáče okolo detíhovor.: krútiť satočiť sa (okolo niekoho): krúti sa, točí sa okolo mužapejor. tancovať: musí tancovať okolo svokrymať sa (okolo niekoho, k niekomu; obsluhovať s cieľom získať náklonnosť niekoho): všetci sa k nemu, okolo neho mali

    2. pracovať s istým mechanizmom, strojom a pod., aby niečo fungovalo • narábaťmanipulovať: vie prístroj vynikajúco obsluhovať, vie s ním narábať, manipulovaťnakladať: zle nakladať so zbraňouzaobchádzať: učí sa zaobchádzať so žeriavom


    obťažkať 1. naložiť ťarchou • zastaráv. obťažiť: jablká obťažkali, obťažili strom; konáre obťažkané, obťažené snehomzried. oťažiť: oťažili nás batohmizaťažiť (zapôsobiť na niečo záťažou): pren.: dni zaťažené starosťami; zaťažiť si svedomie krádežouovešať (obťažkať vešaním): stromček ovešaný salónkami

    2. spôsobiť ťarchavosť ženy • expr. obťarchať: obťažkal, obťarchal svoju ženu už tretí razpriviesť do druhého/iného/požehnaného stavubiol. oplodniťhrub. nabúchať

    3. p. poťažkať


    očarený silno zasiahnutý kladným citovým zážitkom spojeným s obdivom; svedčiaci o tom (op. sklamaný) • očarovaný: hľadel na ňu očarený, očarovaný; očarený, očarovaný pohľadnadšenýdojatý (spojený s nadšením al. dojatím): byť nadšený, dojatý kvalitou umeleckého prednesuomámenýzmámenýopojenýoslnený (veľmi silno zasiahnutý citmi, obyč. obdivom): byť omámený, opojený hrou; pri pohľade na tú krásu zostal celý oslnenýuveličenýkniž.: uchvátenýokúzlenýfascinovaný: celkom bol uchvátený, okúzlený malebnosťou prírody; sledoval ju fascinovaným zrakomexpr. opitý: bol opitý od šťastia


    očariť, očarovať vyvolať silný, obyč. kladný zmyslový zážitok • oslniťkniž. okúzliť: Tatry ho očarili, oslniliopojiťomámiťzmámiť: krása dievčiny ho omámila, opojila; víťazstvo ho celkom opojilo, omámiloexpr. oslepiť (často s dôsledkom nerozvážneho konania): láska ho oslepilafascinovať: je fascinovaný jej zjavomuchvátiťuniesťoduševniť: vystúpenie súboru ich uchvátilo, unieslo, oduševnilonadchnúť (vo veľkej miere) • dojať (citovo kladne): výkon umelca nás nadchol, dojalexpr. obájiť: obájili ho staré povestiexpr.: počariťpočarovaťučariťučarovaťporobiť (silne, na dlhší čas zapôsobiť): hudba mu počarila, učarila


    odbaviť 1. skončiť, urobiť istú prácu, povinnosť a pod. • vybaviť: odbavil, vybavil v meste všetko, čo si predsavzalvykonať: vykonať si svoju povinnosťhovor. absolvovať: povinnú návštevu už absolvovalopatriťobriadiť (urobiť isté pravidelné úkony, postarať sa o niekoho): deti už opatrila, obriadilahovor. odflinkať (odbaviť povrchne, zbežne): modlitbu narýchlo odflinkalzastar. odbudnúť: skúšky odbudol s úspechom

    2. p. odbiť 3


Pozri výraz OP v slovníku cudzích slov.
copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV