Synonymá slova "mier" v Synonymickom slovníku slovenčiny

nájdených 49 výsledkov (1 strana)

  • mier 1. stav bez vojny, bez sporov • pokoj: medzi znepriatelenými krajinami zavládol mier, pokojzhoda: zhoda v celej širokej rodine

    2. p. ticho2


    pokoj 1. stav bez pohybu, činnosti • nehybnosť: teleso v stave pokoja, nehybnosti

    2. stav bez vnútorného vzrušenia • rozvaharozvážnosť: zachovať pokoj, rozvahu v nebezpečenstvekniž. nirvána (stav zabudnutia, pokoja)

    3. stav bez ruchu, hluku • tichotíšina (stav bez zvuku): nočný pokoj, nočné tichonemota (úplné ticho) • tichosť: tichosť ulicemĺkvosťpoet.: mĺkvotatíš: večerná tíšexpr. al. kniž. tíšava: naokolo sa rozhostila tíšavaexpr. zried. tichota

    p. aj ticho

    4. stav bez sporov • mierzhoda: pokoj, mier, zhoda v rodinepohoda: vianočná pohodaharmónia: žiť v harmónii

    5. p. mier 1


    ticho2 stav bez zvuku • tíšina: večerné ticho; prerušiť ticho, tíšinutichosť: tichosť ulicenemota (úplné ticho) • mĺkvosťpoet.: mĺkvota (Rázus)tíš: podvečerná tíšexpr. al. kniž. tíšava: naokolo sa rozhostila tíšavaexpr. zried. tichota (Švantner)pokoj: nočný pokojmierpoet. mlk (Hviezdoslav)


    zhoda 1. vzťah vyplývajúci zo skutočnosti, že niečo má také isté vlastnosti, rozmery a pod. ako niečo iné, že niečo sa s niečím zhoduje: žiť v dokonalej zhode; zhoda medzi priateľmizhodnosť: zhodnosť názorovsúhlas (zhoda v názore al. prijatie iného názoru): konať v súhlase s rozhodnutím riaditeľasúlad: rodinný súladsúhra: v tíme panuje súhraharmónia: harmónia dušísúzvuk: uskutočňovať ideály minulosti v súzvuku so súčasnými ideálmijednotajednotnosť: jednota, jednotnosť v postojochrovnakosťtotožnosť: rovnakosť, totožnosť záujmovjednomyseľnosť: jednomyseľnosť pri rozhodovanísvornosťporozumeniedorozumenie: žiť v porozumení, dorozumení so susedmipokojmier (stav bez sporov): pokoj, mier v rodinekniž.: identitaidentickosť: zisťovať identitu, identickosťkniž. konsenzus: dosiahnuť v politike konsenzusgram. kongruencia

    2. p. pokoj 4


    meradlo 1. prístroj al. technická pomôcka na určovanie rozmerov • mieramierka: kontrolné meradlo, kontrolná miera, mierkazastar. merťuk: merať merťukom

    2. prostriedok na hodnotenie • miera: nemá na každého výkon rovnaké meradlo, rovnakú mierukritériumhovor. meter: mať správny meter na posúdenie výkonov


    merica 1. hist. stará zvyková dutá miera v rozpätí od 50 do 100 l na sypké potraviny a obilie • zastar. korec: merica, korec obilia

    2. hist. stará plošná miera; plocha, na ktorú bolo možno zasiať mericu obilia • zastar.: korecmieraexpr. merička: kto sa ulakomí na tie jeho dve merice poľahist. lukno


    meter 1. nástroj na meranie dĺžky • hovor. colštok (drevený skladací meter): odmerať múrik metrom, colštokom

    2. hovor. kubický meter • kubík: dva metre, kubíky dreva

    3. hmotnosť sto kilogramov • cent: váži už skoro meter, centhovor. metrák

    4. prostriedok na hodnotenie • mierameradlo: nemá na každého rovnaký meter, meradlokritérium


    miera 1. p. meradlo 1 2. p. meradlo 2 3. p. rozmer 1


    rozmer 1. hodnota udávajúca jednu z troch hodnôt (dĺžka, výška al. šírka) • mieradimenzia: rozmery, dimenzie štadióna; telesné mieryrozloha (plošný rozmer): pole má rozlohu 10 harozsah (plošný rozmer): rozsah záhradyvýmera (rozloha určená meraním): výmera bytuveľkosť (priestorový, plošný rozmer): roztriediť veci podľa veľkostišírka (rozmer niečoho v horizontálnej rovine kolmo na pozdĺžnu os): šírka ulicedĺžka (lineárny rozmer): dĺžka miestnostivýška (rozmer niečoho vo vertikálnom smere): výška múruhĺbka (rozmer niečoho vo vertikálnom smere dolu al. v horizontálnom smere dovnútra): hĺbka javiskaobjemkniž. volúmen (priestorový rozmer): objem nádobyformát: formát papiera

    2. stupeň istého javu • intenzitarozsah: povodeň nadobudla veľké rozmery, veľkú intenzitu, veľký rozsahobjem: objem priemyselnej výrobydimenzia: časové dimenzieveľkosťhĺbka: veľkosť, hĺbka citu


    úroveň 1. myslená plocha al. čiara vedená vodorovne vo výške niečoho: byty pod úrovňou chodníkarovina: lampa v rovine očíhladina (úroveň tekutiny, obyč. vody): hladina rieky stúpapovrch (úroveň tekutiny): povrch vody, jazera

    2. stav, z ktorého sa vychádza pri hodnotení niečoho: nízka úroveň miezdhladina: cenová hladinavýška (úroveň istej hodnoty): výška príjmovstupeň: popáleniny prvého stupňa, vysoký stupeň kultúrymiera: mať veľkú mieru zodpovednostikniž. niveau: vzdelanostné niveauformát (dosiahnutá úroveň): vedec svetového formátu


    výška 1. priestor al. miesto v priestore od základnej roviny smerom hore: padať z výšky; v ohromnej výške krúžil orolexpr. výšava (veľká výška): modré výšavykniž. výš (Vansová)zastar.: vysokosť (Kalinčiak)výsosť: sláva na výsostiach Bohupoet. vysota (Hviezdoslav)

    2. stav, z ktorého sa vychádza pri hodnotení niečoho: výška trestuúroveň: umelecká úroveňhladina: cenová hladinamiera: miera vzdelanostistupeň: stupeň kultúrykniž. niveau [vysl. n-vó]: platové niveau


    adresný ktorý má adresáta; určený niekomu s určitým zámerom • mierený (presne): adresné, mierené slová, poznámkykonkrétny: adresná, konkrétna kritika (op. všeobecná)


    mierený p. adresný


    cieliť 1. zameriavať (zbraň) na nejaký cieľ, určovať smer strely • zacieľovaťzalícovaťmieriť: cieli, mieri do terča; cieli, zacieľuje na holubytriafať (zasahovať cieľ strieľaním, hádzaním a pod.): loptou triafa do brány

    2. p. smerovať 3


    mieriť 1. p. cieliť 1 2. p. smerovať 1, 3 3. p. myslieť 2


    myslieť 1. rozumom postihovať javy a dávať ich do vzťahov • uvažovať: myslel na problémy v škole; uvažoval o práciexpr. hútať: hútal o priateľochpremýšľaťrozmýšľaťzamýšľať sa (dôkladne posudzovať všetky okolnosti): premýšľal o tom, čo bude robiť; zamýšľal sa nad riešením problémuexpr.: rozdumovaťrozhutovaťprehutovaťkniž. dumať: rozdumoval, dumal o zmysle životahovor. expr. páliť: dobre mu to pálihĺbaťfilozofovaťrozjímať (zoširoka al. do hĺbky): filozofoval o láskečasto expr. meditovať (v tichosti) • často iron. mudrovať (pritom rozprávať): prázdne mudrovaniepejor. dogmatizovať (dogmaticky, nekriticky myslieť) • hovor. pejor. špiritizovať: zbytočne špiritizuješpoet. zastar. mnieť (Hviezdoslav)

    2. mať vo vedomí • mať na mysli: myslí na deti, má na mysli detimať na zretelimať na pamätipamätať (zároveň udržiavať v pamäti): má na zreteli výskumný program; na to sme nepamätalikniž. tanúť na mysli/na rozume (byť predmetom rozmýšľania): stále mu čosi tanie na mysliexpr. vŕtať: niečo mu vŕta v hlavemieriťzameriavať sa (s istým cieľom): viem, kde mierite; zameriaval sa na jej ochoturozumieťchápaťmieniť (mať vo vedomí zmysel niečoho): Čo pod tým rozumieš?; mienil o tom inakkniž. ponímať: ponímal to inakpredpokladaťpočítaťrátať (myslieť s istým očakávaním): počíta, že sa to dá

    3. uvažovať o budúcnosti • zamýšľaťpomýšľať: myslí na odchod zo zamestnania, zamýšľa, pomýšľa odísťmieniťmať v úmysle: mieni, má v úmysle predať domchcieť (s vôľou uskutočniť to): chce pracovať v zahraničíkalkulovať (vypočítavo): kalkuloval, že na tom zarobí

    4. mať istú mienku, názor, úsudok • myslieť simieniť: myslel (si), že prídu; mienil, že má pravduusudzovaťzmýšľať: usudzoval, že neodíde; zmýšľal o ľuďoch dobreexpr. hútať (si)expr. zried. hútkať (si)kniž. súdiť: hútal (si), že mu zavolajú; Čo o tom súdiš?domnievať samať domnienkubyť v domnienkenazdať sanazdávať sapredpokladať (myslieť si čosi, čo nie je overené): domnieval sa, nazdával sa, že ju pozná, ale mýlil sakraj. mívať (si) (Kukučín)obmýšľať sa (Šoltésová)poet. zastar. mnieť (Hviezdoslav)


    smerovať 1. pohybovať sa istým smerom • mieriť: turisti smerujú, mieria k morukráčaťísť (pohybovať sa robením krokov): pomaly kráča domovletieť (vo vzduchu): lietadlo letí, smeruje do Bratislavyplávať (na vode): loď pláva do prístavuhovor.: kerovaťkarovať (odbočovať z istého smeru): naraz keruje domov

    p. aj ísť

    2. dostávať sa do istého položenia, stavu a pod. • viesť: ulica smeruje doprostred námestia; schody vedú na hradkniž. spieťdospievať: všetko to speje, dospieva k lepšiemuísť: ide pomaly k svojmu cieľuvyvíjať sapostupovať (postupne): hospodárstvo sa vyvíja k rozkvetu, k úpadku; štúdium rýchlo postupuje ku koncuústiťvyúsťovať (mať ústie): potok ústi do rieky

    3. byť zacielený, zamierený na niečo, niekam • mieriťcieliť: K čomu smeruje vaša poznámka?; vycítil, kam mieri, cieli otecobracať sa (dávať sa istým smerom): učiteľov hnev sa obracia na náskniž. gravitovať (prikláňať sa k istej veci, k istému riešeniu a pod.): najviac gravituje k politike centramať tendenciuhovor. tendovať: vývin má tendenciu, tenduje k zániku


    mierka p. meradlo 1


    ľahko 1. nevyžadujúc námahu al. nespôsobujúc ťažkosti, bez námahy, bez ťažkostí (op. ťažko) • poľahky: ľahko, poľahky vyliezol na strompohodlnehravohladko: pohodlne, hravo zvládol všetky úlohyhovor. v pohode: v pohode sme všetko stihlizaľahko: nebolo mu zaľahko odpovedať na otázkyzľahka: ľahko, zľahka sa prehupol cez plothovor. expr. spakruky: spakruky urobil všetko, čo od neho žiadaliexpr.: ľahučkoľahunkoľahulinkopoľahučkypoľahunky: ľahučko, ľahunko, poľahučky pribehol do cieľazried. spoľahky (Švantner)zried. naľahko (Kukučín)nespis. snadno • priľahko (príliš, veľmi ľahko)

    porov. aj ľahký 2

    2. bez starostí • bezstarostne: žije sa mu ľahko, bezstarostnedobrepríjemne: ľahko, dobre, príjemne mu je na dušiexpr.: ľahučkoľahunkoľahulinko

    3. v oblečení určenom na teplejšie al. teplé dni; spôsobom príznačným pre takéto oblečenie • naľahkoexpr.: ľahučkoľahunkoľahulinko: ľahko, naľahko vystrojení odišli na túru; prišlo mladé, ľahučko oblečené dievčatenkoletno: tenko, letno sa obliekla a vyšla na ulicuvzdušne: vzdušne oblečená žena vošla do obchodunedostatočneslabo: do vrchov prišli nedostatočne, slabo oblečenípriľahko (príliš, veľmi ľahko)

    4. s malou intenzitou (op. silno, dôrazne) • zľahka: ľahko, zľahka sa dotkol matkinej rukyslabomiernetrochatrochu: slabo, mierne zapálená rana ho bolelaexpr.: ľahučkoľahunkoľahulinkozľahučkazľahunkazľahulinka: ľahučko, zľahunka ju pohladkal po vlasoch

    porov. aj ľahký 3

    5. prejavujúc ľahkosť v pohyboch, s ľahkosťou • svižkosvižnelahodne: ľahko, svižko, svižne kráčala po chodbe; lahodne, ľahko sa vykrúcala v tanciexpr.: ľahučkoľahunkoľahulinko

    6. porov. ľahký 4


    mierne 1. p. voľne 4, ľahko 4, porov. aj mierny 1 2. porov. mierny 2, 3


    voľne 1. tak, že je možný istý pohyb, bez upevnenia, nie tesne (op. pevne, tuho) • zvoľna: voľne, zvoľna dotiahnutá skrutkazľahka: šál má zľahka prehodený cez plecepohyblivo: druhá časť je pohyblivo pripojenáexpr.: voľnučkovoľnunkovoľnulinko

    2. podľa vlastnej vôle; bez obmedzenia, bez prekážky • slobodneľubovoľne: môžu sa voľne, slobodne pohybovať; má právo voľne, ľubovoľne nakladať so svojím majetkomnehateneneobmedzenenespútaneneviazane: obchod sa nehatene, neobmedzene rozvíja v trhovom hospodárstve; správa sa príliš nespútane, neviazaneexpr.: voľnučkovoľnunkovoľnulinko

    3. bez napätia, nie stiesnene, nie meravo • uvoľnene: vonku sa voľne, uvoľnene nadýcholľahkopríjemne: bolo jej ľahko, príjemne na dušiexpr.: voľnučkovoľnunkovoľnulinko

    porov. aj voľný 6

    4. malou rýchlosťou, pomalým tempom; s postupnou zmenou istého stavu, vlastnosti • pomalyzvoľnapozvoľna: balón voľne, pomaly stúpa k nebu; vlak sa zvoľna, pozvoľna dáva do pohybupostupnemierne: vrchy sa postupne, mierne zvažujú do dolinyležérnehovor. komótneexpr.: voľnučkovoľnunkovoľnulinko


    brzdiť 1. zmierňovať rýchlosť brzdou • hovor. hamovať: vodič nestačil brzdiť, hamovať

    2. prekážať v činnosti • zdržiavaťmierniťhovor. hamovať: musí deti brzdiť, zdržiavať, mierniť, hamovať, aby nerobili zlehatiťznemožňovaťprekážať (v napredovaní): brzdiť, hatiť, znemožňovať ďalší vývin; prekážať v pokrokuhovor. škrtiť (brzdiť rozvoj niečoho): škrtenie privatizácie


    mierniť 1. robiť miernejším, miernym • zmierňovať: miernil, zmierňoval nedorozumeniezmenšovať: zmenšovať rýchlosťoslabovaťzoslabovať (zároveň robiť slabším): oslabovali odpor vzbúrencovznižovať: znižovať napätietlmiťtíšiťstišovať: liek tlmí, tíši bolesťexpr. hasiť: hasil smäd pivom

    2. robiť pokojnejším, pokojným • upokojovaťuspokojovať: miernil, upokojoval nahnevaného koleguchlácholiťtíšiťutešovaťutišovať (mierniť láskavými slovami): matka chlácholila, tíšila plačúce dieťakrotiť: krotiť vášeňexpr.: čankaťčičíkať: čičíkal ho sľubmikrstiťhatiťbrzdiťchladiť (zároveň brániť v činnosti, v prejave negatívnych emócií): krotil, hatil, brzdil priateľa v hneve; chladil horúce hlavy rozumným uvažovanímhovor. hamovaťexpr. hasiť: hamoval sa v prejavoch; hasil svoju kartársku vášeňsubšt. haltovať


    tíšiť 1. robiť pokojným, zmierňovať intenzitu citových prejavov niekoho • utišovaťupokojovaťchlácholiť: tíši, upokojuje, chlácholí rozhnevaného muža; utišuje ju sľubmiexpr.: čankaťčičíkať: čičíkajú nás nádejou, že zvíťazímekniž.: kojiťukájať (tíšiť telesné al. duševné žiadosti): ukájať smäd, pud, zvedavosťhovor. expr. pstkať (tíšiť intenzitu zvuku vyslovením citoslovca pst): pstká na dieťa

    2. odstraňovať al. zmenšovať niektoré (obyč. nepríjemné) telesné pocity, prejavy • tlmiťkrotiť: tíšiť, tlmiť bolesť, smäd; krotiť hnev, smiechmierniťzmierňovať: mierni, zmierňuje sestrin žiaľ svojou prítomnosťouchladiťschládzaťschladzovať: tréner chladí, schladzuje chlapcovu zlosťstišovať (intenzitu zvuku): tíši, stišuje hlasexpr. hasiť: hasiť jed, hnev, vášeň


    tlmiť 1. zmenšovať intenzitu (obyč. zvuku, svetla) • mierniťzmierňovať: tlmiť, mierniť, zmierňovať kriktíšiťstišovať: tíši, stišuje hlas, smiechoslabovaťzoslabovať: kryt (z)oslabuje nárazy vetrapritlmovať (čiastočne, v menšej miere): pritlmujú spev

    2. zabraňovať citovému prejavu • potláčaťdusiťudúšať: tlmí, potláča, dusí v sebe hnevtíšiťstišovať: tíši svoj bôľ modlitboupritlmovaťkrotiť: pritlmuje, krotí mužove výbuchy pred deťmiexpr.: ututlávaťtutlať (zadržiavať v sebe): ututlávať, tutlať svoju nenávisťzried. uzdiťovládať (citové prejavy): uzdí, ovláda svoju dychtivosť


    idylický 1. majúci charakter idyly, harmónie, pokoja • pokojnýharmonický (op. rušný, búrlivý, neharmonický): idylický, pokojný, harmonický život na vidiekutichýmierny: tichý, mierny večer; tiché, mierne spolužitiepoetickýčarovnýrozprávkový (plný poézie, krásy, dobra a pod.): poetická, čarovná, rozprávková dovolenkapren.: selankovýselankovitý: selanková, selankovitá atmosféra

    2. obyč. o umeleckých útvaroch čerpajúcich námet z pastierskeho života al. života na vidieku, v prírode • selankovýselankovitý: idylické, selankové, selankovité obrazy filmubukolickýpastierskypastorálny: bukolická, pastierska poézia


    jemný 1. príjemný, poddajný na dotyk (op. drsný, hrubý) • mäkký (op. tvrdý): jemná, mäkká vlna; jemné, mäkké tkaninyhebký (jemný a pružný): hebká pokožka, hebké vlasyľahkýpavučinkovýpavučinkovitýpavučinovitý (jemný ako pavučina): ľahký, pavučinkový, pavučinkovitý závojpáperistýpáperový (jemný a ľahký ako páperie): páperisté semená púpavyhladký (op. drsný): hladké ruky, hladká tvárpren. zamatový (obyč. o jemnej pokožke) • hodvábny (i pren.): jemný, hodvábny papier; hodvábne vlasyexpr.: jemnučkýjemnuškýjemnunkýjemnulinký (veľmi jemný) • expr.: hebučkýhebunkýhebulinký (veľmi hebký) • expr.: ľahučkýľahunkýľahulinký (veľmi ľahký)

    2. ktorý má veľmi dobrú akosť, kvalitu (obyč. o špeciálnych výrobkoch); svedčiaci o tom: jemné sklo, jemný porcelándelikátny: jemné, delikátne víno; jemná, delikátna chuťhovor. výberový: výberové maslovyberanýhovor.: fajnovýfajný: vyberané, fajnové, fajné potraviny, korenielahôdkovýpochúťkový: lahôdkové, pochúťkové syryexpr. jemnučkýjemnuškýjemnunkýjemnulinký

    3. ktorý má slabú intenzitu, malú mieru nejakej vlastnosti (op. silný, výrazný) • slabýnepatrnýnebadateľnýľahký: jemné, slabé chvenie; jemný, nepatrný, nebadateľný náznak, úsmev; ľahký vánok, dotyksvetlýbledýpastelový (o jemných farbách) • nevtieravýdecentný: nevtieravá, decentná vôňanevýraznýnenápadnýmierny: jemný, nevýrazný, nenápadný, mierny vzor, ornamentdiskrétnytlmený: diskrétne, tlmené svetlomäkkýnežný: mäkké tóny, nežný hlaspríjemnýlahodnýpoet. eolský (jemnosťou lahodiaci zmyslom; op. nepríjemný): príjemný, lahodný, eolský zvuk harfyprejemnenýrafinovaný (jemný, ale účinný): prejemnené, rafinované pôžitkárstvoexpr.: jemnučkýjemnuškýjemnunkýjemnulinký (veľmi jemný)

    4. obyč. o ručnej práci, o výrobkoch vyžadujúcich takú prácu • presnýprecízny: jemná, presná, precízna robota filigránskydetailnýdrobnýkrehkýminuciózny (jemne vypracovaný, malých rozmerov): filigránska, detailná práca zlatníka; drobný, krehký šperkkniž. subtílny: subtílna mreža, subtílne vypracovanieexpr.: jemnučkýjemnuškýjemnunkýjemnulinký (veľmi jemný)

    5. schopný presne, do detailov rozlišovať; prispôsobený na presné rozlišovanie • citlivýdobrý: jemný, citlivý sluch; jemný, dobrý čuch; jemný, citlivý prístrojpresný: jemná, presná mechanika; presné rozlišovaniebystrý: bystrý pozorovací talentvycibrenývybrúsený: vycibrený vkus, vybrúsený cit pre niečoexpr.: jemnučkýjemnuškýjemnunkýjemnulinký

    6. ktorý sa vyznačuje citlivosťou, miernosťou, slušnosťou (o človeku); svedčiaci o jemnosti (op. hrubý, drsný) • citlivýjemnocitný (op. necitlivý): jemná, citlivá, jemnocitná ženaútlocitnýprejemnený (veľmi jemný): útlocitná, prejemnená duša; prejemnený vkusútlykrehký (jemný obyč. svojím výzorom): útle, krehké dievčakniž. subtílny: subtílna tvár, subtílne črtynežný (prejavujúci, vyjadrujúci nehu): nežná bytosť, rukapren. expr. al. pejor. skleníkový: skleníková krásauhladenýkultivovanýdistingvovaný: uhladené, kultivované, distingvované správanievyberanýdelikátnyhovor.: fajnovýfajný; noblesnýhovor., obyč. iron. nóbl (neskl.): vyberaný, delikátny, fajnový človek; nóbl dámazduchovnenýkniž. preduchovnený (s jemnou dušou, zameraný na duchovnú oblasť) • éterický (jemný ako vzduch; obyč. o človeku) • zjemnenýodb.: eufemickýeufemistický: zjemnený, eufemistický výrazexpr.: jemnučkýjemnuškýjemnunkýjemnulinký (veľmi jemný)

    7. p. slabý, ľahký 8. p. komorný 1


    krotký 1. ktorý sa nebojí človeka (o zvieratách; op. plachý, divý): krotké labute, holubyprítulný (ktorý sa k človeku túli): prítulná mačkaskrotenýdomestikovaný (ktorého človek zbavil divosti): skrotené šelmy, domestikované zvieratá

    2. vyznačujúci sa miernosťou, nevýbojnosťou v povahe, v správaní (o človeku a jeho prejavoch) • miernypokojný: poznali ju ako krotkú, miernu, pokojnú osobu; dívala sa naňho krotkým, miernym, pokojným pohľadomnevýbojnýtichý: nevýbojný charakter; dieťa ležalo schúlené, krotké, tichépren. ovčí


    ľahký 1. ktorý má relatívne malú hmotnosť (op. ťažký): ľahká taškanízkymalýmuší (o hmotnosti): ľahká, malá, nízka hmotnosť; pästiari v ľahkej, mušej váhepáperový (ľahký ako páper): padá páperový snehvzdušný (ľahký a priesvitný): vzdušná tkaninanadýchanýnadýchnutý (ľahký a jemný): nadýchnutý obláčik; vznášala sa v nadýchaných šatáchkyprýpórovitýriedky (ktorý prepúšťa vzduch): kyprá, riedka pôda; pórovitý betóntenkýjemný (op. hrubý): šaty z jemného, tenkého materiálu; tenký kabátexpr.: ľahučkýľahunkýľahulinký (veľmi ľahký) • priľahký (príliš ľahký)

    2. ktorý nie je zložitý, ktorý nevyžaduje veľkú námahu, sústredenie a pod. (op. ťažký) • jednoduchýprostýnekomplikovaný: riešiť ľahký, jednoduchý prípad (op. zložitý); zvolil si prostý, nekomplikovaný spôsob obživy; nekomplikovaný pôrodpohodlnýbezstarostnýpren. schodný (bez prekážok, starostí): vybral si pohodlnejšiu, schodnejšiu cestu životom; bezstarostná konverzáciapokojnýtichý (bez trápenia, obyč. o smrti) • zábavnýnenáročnýsalónny (nevyžadujúci sústredenie): ľahká, zábavná hudba; nenáročná, salónna skladbahladkýnerušený (bez prekážok, komplikácií): hladký priebeh chorobyhravý (ako hra): hravým spôsobom prekonať prekážkuexpr.: ľahučkýľahunkýľahulinký (veľmi ľahký) • priľahký (príliš ľahký)

    3. ktorý má malý dosah, účinok, vplyv a pod. • miernyslabý: ľahký, mierny, slabý mráz (op. silný, tuhý); ísť miernym poklusom; ľahký, slabý zápal pľúc (op. ťažký); ľahký, slabý spánok (op. hlboký, tuhý) • malýnepatrnýzried. nevážny: hráč utrpel malé, nepatrné, nevážne zranenie (op. ťažké); ísť cestou menšieho odporu (op. väčšieho) • jemný: jemný vánok, dotykneprízvučnýnedôrazný (v hudbe): neprízvučná, nedôrazná doba

    4. bez ťažkostí stráviteľný; menej výdatný • diétnynemastný (op. ťažký): ľahké, diétne, nemastné jedlánekalorický: pri redukčnej diéte je najlepšia nekalorická strava

    5. vyrábajúci na suroviny a energiu menej náročné výrobky (op. ťažký): ľahké strojárstvospotrebný (vyrábajúci výrobky dennej spotreby): spotrebný priemysel

    6. p. svižný, pružný 2 7. p. nemravný


    mierny 1. ktorý nepresahuje strednú mieru, hodnotu, intenzitu • nevysokýneveľkýnízky: mierne, nevysoké, neveľké kopce (op. strmé, príkre); dostať nízky trestľahkýslabý (s nižšou intenzitou): mierny, ľahký, slabý zápal (op. ťažký, silný); mierny, slabý mráz (op. silný, ostrý) • nepatrnýnenápadnýnevýraznýzanedbateľný (ťažko vnímateľný): nepatrné, zanedbateľné zvýšenie cien (op. výrazné); mierny, nenápadný, nevýrazný záklon hlavytichýjemný (s miernymi prejavmi; op. silný, prudký): mierne, tiché, jemné mrholenieznesiteľný (obyč. o niečom nepríjemnom, čo sa dá vydržať): mierna, znesiteľná bolesť (op. príkra) • pomalýpozvoľnývoľný (op. rýchly, prudký): bežci nasadili pomalé, pozvoľné tempo (op. ostré); pomalé, pozvoľné stúpanienenáhlivýnenáhly (o tempe) • nevtieravýdiskrétny (zachovávajúci prístupnú mieru, intenzitu): mierne, diskrétne napomenutie; nevtieravé, diskrétne svetlonár.: úložnýúložitýúložistý (s miernym sklonom; op. príkry, strmý): úložné, úložité, úložisté stránezastar. temperovaný

    2. ktorý zachováva mieru v prejavovaní citov, nálad a pod.; svedčiaci o umiernenosti (op. výbušný, prudký) • umiernenýpokojnýkrotkýtichýnevýbojnýnebojovný: mierny, umiernený, pokojný človek; krotká, pokojná, tichá, nevýbojná povaha; byť umiernený, nevýbojný vo svojich prejavochpren. holubičí: holubičí národjemný (vyznačujúci sa jemnosťou; op. drsný): mierne, jemné správanie dámymierumilovnýzmierlivý: mať mierumilovné prejavy; zvoliť mierny, zmierlivý tón reči

    3. ktorý zachováva mieru v istom nežiaducom konaní; svedčiaci o tom • striedmyzdržanlivý: byť mierny, striedmy, zdržanlivý v jedení a v pitípren. expr. sviatočný (konajúci niečo iba zriedka): je sviatočný fajčiar (op. tuhý, silný)


    mierumilovný ktorý sa usiluje o udržanie mieru, o mierové, pokojné riešenie problémov; ktorý nevyvoláva hádky, spory; svedčiaci o tom • pokojamilovný: mierumilovní, pokojamilovní ľudia; mať mierumilovnú, pokojamilovnú povahuznášanlivýzmierlivýtolerantný (op. neznášanlivý, škriepny): znášanliví susedia; zmierlivý, tolerantný politikpokojnýmiernyumiernenýtichýkrotký (op. prudký, výbušný, prchký): mierumilovné, pokojné riešenie konfliktu; mierne, umiernené slová; má povesť tichého, krotkého človekanevýbojnýnebojovnýpren. holubičí (ktorý neohrozuje výbojmi iných): nevýbojný, nebojovný kmeň; mať nevýbojné, holubičie srdcenevojenskýmierovýpacifistický (zameraný na zachovanie mieru, na odvrátenie vojny; op. vojenský, vojnový): riešiť spory nevojenskou, mierovou cestou; pacifistické postojezried. pacifický


    nepatrný 1. sotva zbadateľný, veľmi malý množstvom, veľkosťou, intenzitou a pod. (op. viditeľný, zreteľný) • nebadanýnebadateľný: umlčal ho nepatrným, nebadaným gestom; všimli si nebadateľnú zmenunenápadnýnepozorovaný (op. očividný): nastalo nenápadné, nepozorované zlepšenie zdravotného stavuneveľký (op. veľký): nepatrné, neveľké zvýšenie platunevýrazný (op. výrazný): nevýrazný, názorový posunzanedbateľnýmizivý (ktorý nestojí za povšimnutie): dosiahnuť zanedbateľné, mizivé percento ziskumalýslabý (op. veľký, citeľný): dostať malú, slabú podporu; nastalo slabé ochladenie (op. silné) • ľahkýmierny: pofukoval ľahký, mierny vetrík (op. silný)

    p. aj drobný

    2. p. bezvýznamný, nepodstatný


    nevtieravý ktorý sa nevnucuje, nenatíska; ktorý násilne neupútava pozornosť (op. vtieravý) • jemnýdecentnýdiskrétny: nevtieravá, jemná dáma; decentný, diskrétny lekár; decentné, diskrétne osvetlenieslušnýjemnocitnýdistingvovaný (o človeku a jeho prejavoch; op. hrubý, drsný): slušný, jemnocitný mladík; mať slušné, distingvované vystupovanieohľaduplnýcitlivýtaktný (op. bezohľadný, násilný): ohľaduplné, taktné správanie; nevtieravý, citlivý prístup k čitateľomnenápadnýmiernytlmený (bez veľkej intenzity, nápadného zladenia a pod.; op. vytŕčavý, nápadný): mierne, tlmené svetlo; nevtieravá, tlmená hudba; šaty s nenápadnou vzorkou


    pokojný 1. ktorý je v pokoji; nerozbúrený, ktorý nie je v prudkom pohybe (op. búrlivý, rozbúrený); vyznačujúci sa pokojom, tichom, harmóniou • miernytichýnečujný: pokojný, mierny, tichý oceán; pokojný, tichý večer; nečujná hladina riekyupokojený (ktorý sa upokojil): živel je už pokojný, upokojenýnerušený: nerušený priebeh; pokojný, nerušený spánokidylickýharmonickýselankovýselankovitý: idylický, harmonický vidiecky život

    2. ktorý má duševný pokoj, rozvahu, vyrovnanosť; svedčiaci o tom • spokojný: sedela pokojná, spokojnáupokojený (ktorý sa upokojil) • bezstarostný (nezaťažený starosťami, nepokojom): pozoroval jej pokojný, bezstarostný spánokvyrovnaný (vnútorne; op. nevyrovnaný): pokojný, vyrovnaný človekchladnýchladnokrvnýtriezvy (bez emócií): chladné, chladnokrvné uvažovanie; jediný zostal chladný, chladnokrvný, triezvyflegmatickýpren. kniž. stoický: márne sa usiloval o flegmatický, stoický postojnevzrušený (bez prejavu vzrušenia): správu prijala pokojná, nevzrušenározvážnyuvážlivý (vyznačujúci sa racionálnym prístupom): rozvážne slová, uvážlivý tónkniž. usadlý (obyč. s vekom nadobudnutým pokojom, rozvahou): usadlý starý pán

    3. ktorý vyhľadáva, uprednostňuje pokoj, vyrovnanosť, mierumilovnosť; svedčiaci o tom • miernyzdržanlivý: pokojná, mierna, zdržanlivá povahakrotkýtichýnevýbojný: krotká, tichá sedela pri sviečke; tichá, nevýbojná osobapokojamilovnýmierumilovný (op. výbojný, agresívny): pokojamilovné, mierumilovné obyvateľstvonenásilný: riešiť konflikt nenásilnou cestoubezkonfliktný (ktorý je bez napätia, konfliktov): bezkonfliktné spolunažívanie, bezkonfliktná atmosféra v rodine

    4. p. pomalý 1, mierny


    pomalý 1. vyznačujúci sa malou rýchlosťou (op. rýchly) • nenáhlivý: pomalá, nenáhlivá chôdzazastar. nenáhly: nenáhly návrat k životupokojnýkrokovýprechádzkovýmiernyvoľnýpren. slimačí (obyč. o tempe) • hud. adagiový [vysl. adádžový] (pomalý ako pri adagiu): adagiový rytmuspozvoľnýpostupný (postupne nasledujúci v čase; op. rýchly, prudký): pozvoľné, postupné zabúdanie na krivdy a útrapy; pozvoľné zmeny, postupný úpadoklenivýospanlivýospalýpren. hovor. zaspatý: lenivý tok rieky; lenivé, ospanlivé, ospalé, zaspaté pohybyexpr.: ťarbavýťažkopádnyšuchtavýšúchavý: ťarbavé, šuchtavé krokyrozvláčnymalátny: rozvláčna reakciaťahavýtiahlyťahaný: pomalá, ťahavá, tiahla pieseňzdĺhavýexpr.: piplavýprplavýhovor. expr.: babravýbabrácky (vyžadujúci si čas a dôkladnosť): zdĺhavá, piplavá, prplavá, babravá práca; babrácke rukysubšt. lážo-plážo: lážo-plážo futbalexpr.: pomalinkýpomalilinký

    2. pohybovo, častejšie však rozumovo menej pohotový, menej zdatný; svedčiaci o tom • expr.: ťarbavýťažkopádnynešikovný: stala sa z nej pomalá, ťarbavá, ťažkopádna, nešikovná buchta; ťarbavé, ťažkopádne myslenienepohotový (op. pohotový) • hovor. pejor. ťuťmácky: nepohotový žiak, ťuťmácky mozognedynamickýexpr. šuchtavý: šuchtavý človeknár. zvlačkavý


    striedmy ktorý má zmysel pre mieru, ktorý nič nepreženie; svedčiaci o striedmosti • mierny: byť striedmy, mierny v jedení, v pitízdržanlivý: zdržanlivý človekskromnýnenáročný: jeho nároky sú striedme, skromné


    tichý 1. ktorý slabo znie, ktorý slabo počuť • bezhlasnýnehlasný (op. hlasný): tiché, bezhlasné, nehlasné otváranie bránynečujnýnepočuteľnýnezvučnýzried.: bezzvučnýbezzvuký: nečujné, nepočuteľné kroky; nezvučná, bezzvučná, bezzvuká vravanehlučný (ktorý nerobí hluk): nehlučný chod motorapolohlasnýpolohlasitýtlmenýpritlmenýpridusený (ktorý nemá svoju prirodzenú zvukovú intenzitu; zoslabený): bol opatrný, preto hovoril polohlasnou rečou, tlmeným, priduseným hlasombezhlasýbezhrmotnýexpr.: tichučkýtichulinkýtichunký (veľmi tichý)

    2. ktorý práve al. už istý čas nehovorí, nevydáva nijaké zvuky; ktorý sa vyznačuje tým, že málo hovorí; ktorý má miernu povahu • mlčanlivýmĺkvyzamĺknutýzastar. zamĺklybez slov: Čo si dnes taký tichý, mlčanlivý?; otec je tichý, mlčanlivý, mĺkvy, zamĺknutý človek; po smutnej správe zostali všetci zamĺknutí, zamĺkli, bez slovmálovravnýnevravnýnezhovorčivý (ktorý málo al. nerád hovorí, ktorý býva zvyčajne ticho): málovravný, nevravný, nezhovorčivý chlapeckrotkýmiernynevýbojný (ktorý sa vyznačuje miernosťou, pokojom): krotká, mierna, nevýbojná povahaplachýutiahnutý (tichý a nesmelý): plachá, utiahnutá dievčina

    3. ktorý je ponorený do ticha; ktorý je v pokoji, bez pohybu, ruchu, hluku a pod.: tichá ulica (op. rušná) • pokojnýnerušený: tichý, pokojný, nerušený večer; mal čas i vhodné prostredie na tiché, pokojné, nerušené rozjímaniemierny: voda v jazere je tichá, mierna (op. búrlivá); mierne plynutie životapren. mĺkvymlčanlivýzamĺknutýzamĺkly: mĺkvy dom; mlčanlivý, zamĺknutý les

    4. p. skrytý, nemý 5. p. slabý 3


    ústupčivý ktorý vie ustúpiť al. ktorý má sklon ustúpiť, vyhovieť požiadavkám iných; svedčiaci o ústupčivosti (op. neústupný) • ústupnýpoddajný: ústupčivá, ústupná, poddajná povahapovoľnýmäkký (op. tvrdý) • mierny: povoľný, mäkký, mierny otecovplyvniteľný (v zmysle ústupkov): zapôsobil na jej ovplyvniteľnú dušukompromisnýkompromisnícky (ktorý robí ústupky za určité výhody; op. nekompromisný): kompromisný krok, kompromisnícky človek, kompromisnícky postojnár. úložný


    voľný 1. ktorý nie je pevne pripojený, pripevnený, ktorým možno hýbať • uvoľnenýpovolený: voľný, uvoľnený koniec lana; povolená skrutkapohyblivý: pohyblivý uzáversplývavý: splývavý účes

    2. taký, v ktorom sa nič nenachádza; ktorý nie je obsadený • nezaplnenýprázdny: voľný, nezaplnený autobus; prázdny byt; dnes mám voľný, prázdny večerkniž. feriálny: feriálny deňuprázdnenýneobsadený: voľné, uprázdnené miesto riaditeľakniž. vakantný: vakantná katedra

    3. ktorý nemá určené hranice • neohraničenýneobmedzený: voľný, neohraničený priestor; neobmedzené možnostinehatený (ktorému sa nestavajú prekážky): nehatený priebeh

    4. ktorý nie je v stave závislosti • slobodný (op. neslobodný) • nezávislý (op. závislý): voľný, slobodný, nezávislý občansamostatný: samostatné rozhodovanie

    5. konaný, poskytovaný bez platenia • bezplatný: voľný, bezplatný lístok do divadla

    6. ktorý nie je ohraničený spoločenskými konvenciami • uvoľnenýnenútenýnestrojený: voľná, nenútená, nestrojená zábavaprirodzenýnenásilný: prirodzený, nenásilný tón rozhovorubezprostredný: bezprostredné správanienezáväznýneviazaný: neviazané mravynezriadený: nezriadený život

    7. prebiehajúci malou rýchlosťou (op. rýchly) • pomalýnenáhlivý (op. náhlivý): voľné, pomalé, nenáhlivé tempomierny: mierna chôdzaležérnyhovor. komótny: ležérne, komótne pohyby


    zdržanlivý ktorý mierni prejavy svojich citov; ktorý zachováva mieru v prejavoch, v jedení, pití a pod.; svedčiaci o tom • umiernený: je zdržanlivý, umiernený vo svojich prejavoch; umiernená politikamiernynevtieravýdiskrétny: je to veľmi mierny, diskrétny človekrezervovanýodmeraný (zdržanlivý v správaní): zachováva si rezervovaný, odmeraný postojchladnýstudenýoficiálny (zdržanlivý v správaní sa): chladný, oficiálny tón reči; studený úsmevstriedmy (zdržanlivý v pôžitkoch): vedie striedmy život; je striedmy v nárokochabstinentskýabstinentný (zdržanlivý v pití alkoholu): má abstinentské zásadyasketickýexpr.: kláštornýkláštornícky: žiť asketickým, kláštorným životomcudnýmravnýčistýhanblivý (zdržanlivý v pohlavnom živote): cudná, čistá dievčina; hanblivý chlapecuzavretýneprístupnýnekomunikatívnyupätýodmietavý (zdržanlivý v spoločnosti): je to uzavretý, upätý človekhovor. škrobenýpren. kožený (zároveň predstieraný): škrobený, kožený výraz tváre


    znášanlivý ktorý sa dobre znáša s ľuďmi, rešpektujúci názory iných • tolerantnýnepriečny: znášanlivý, tolerantný človekpokojnýmiernymierumilovnýpokojamilovný: pokojné, mierumilovné obyvateľstvo, národyslobodomyseľnýliberálnyzmierlivýlojálny: liberálna, zmierlivá politika; zmierlivý úsmevumiernenýzdržanlivýrezervovaný: umiernené, zdržanlivé stanoviskokniž. konciliantnýzried. spratnýnár. úložný


    mierový týkajúci sa mieru ako stavu bez vojen (op. vojnový) • bezvojnový: mierové, bezvojnové obdobienevojenský (iný ako vojenský): riešiť konflikt mierovým, nevojenským spôsobomprotivojnový (namierený proti vojne): mierové, protivojnové iniciatívy politikovmierotvorný (zamierený na utvorenie mieru): mierový, mierotvorný procesnekonfliktnýnekonfliktovýnekonfrontačnýpokojný (bez navodenia konfliktu): hľadať nekonfliktné, nekonfliktové, nekonfrontačné, pokojné riešenie nezhôdpacifistický (odsudzujúci vojnu): pacifistické hnutie


copyright © Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV