Význam slova "kľu" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

klub -u m. združenie na pestovanie záujmovej činnosti al. spoloč. stykov; spoloč. miestnosť na tento cieľ, klubovňa: k. filatelistov, športový k.;
k. dôchodcov, závodný k.;
chodiť do k-u, interiér k-u;

klubovka -y -viek ž. hlboké pohodlné kreslo s plnými operadlami: kožená k.

klubovky -viek ž. pomn. hovor. zastaráv. násypné stáložiarne kachle na koks

klubovňa -e ž. klubová miestnosť, klub

klubový príd.: k-á miestnosť

kľúč -a m.

1. nástroj na zamykanie a odomykanie zámky: k-e od bytu, patentný k., zatvoriť (dvere) k-om, na k.

2. nástroj na uťahovanie a manipuláciu (so skrutkou ap.): maticový k.;
→ francúzsky k.

3. pomôcka na rozlúštenie, vysvetlenie al. určenie niečoho: šifrovací k.;
botanický k. na určovanie rastlín;
hud. notový k. určujúci tónovú výšku nôt v osnove

4. elektrotech. telegrafný, telefónny k. spínač prúdového okruhu

5. prostriedok na získanie ap. niečoho: k. k vedomostiam, k úspechu, k tajomstvu

● postaviť, dostať (dom) na k. úplne hotový, pripravený na používanie;

kľúčenka -y -niek ž. puzdro na kľúče

kľučiar -a m. kto má na starosti kľúče: zámocký k.;

kľučiarka -y -rok ž.;

kľučiarsky príd.

kľúčik -a m. zdrob.

kľučka¹ -y -čiek ž. predmet na otváranie a zatváranie dvier, oblokov ap.: mosadzná, bakelitová k., stisnúť k-u

● tam si podávajú k-y striedajú sa (často) pri návšteve

kľučka² -y -čiek ž.

1. oblúkovité vybočenie, zákruta: k-y chodníka

2. pohyb pripomínajúci kľučku: robiť k-y (na bicykli)

3. hovor. úskok, vytáčka: advokátske k-y

kľuckať nedok. expr.

1. opúšťať hlavu pri driemaní: k. vo foteli, k. nad pletením

2. (o hlave) klesať, padať: hlava mu k-á

kľučkovať nedok. kľukato bežať: zajac k-l, k. pomedzi stromy;

kľúčny príd.: anat. k-a kosť spájajúca plece s hrudníkom;

kľúčový príd.

1. ku kľúč (význ. 1): k-á dierka;
k-á služba

2. kt. má zákl. význam, rozhodujúci, najdôležitejší: k. problém, k. priemysel;
k-á úloha;

kľud, kľudný, správ. pokoj, pokojný

kľuka -y kľúk ž. páka na ručné otáčanie, roztáčanie ap. niečoho: k. na studni, štartovacia k., oceľová k. hriadeľa;

kľukatiť sa nedok. kľukato sa vinúť, hadiť sa: cesta sa k-í

kľukato prísl.;

kľukatosť -i ž.

kľukatý príd. tvoriaci kľučky, zákruty: k-á čiara;
k. chodník, potok;

kľuknúť si -e -ú -kol dok. kvoknúť si, čupnúť si

kľukový príd.: k. hriadeľ, k. mechanizmus

klus -u m. mierny pravidelný beh

klusať nedok. bežať klusom

klusom prísl. miernym pravidelným behom, klusajúc

kľuť sa, kľuvať sa -je -jú nedok.

1. (o vtákoch) pri liahnutí zobákom prerážať škrupinu: k. sa z vajca

2. (o rastline) klíčiť, pučať: zrno sa začína k.;

kňučať -í -ia nedok. skučať, skuvíňať: pes, líška k-í;

kožušník -a mn. -ci m. odborník na spracovanie kožušín a na zhotovovanie kožuchov; samostatný živnostník;

nedok. našuškávať -a: nen-jte!

pošuškávať -a nedok.

1. pošepky rozprávať, pošepkávať (si): p. si s niekým;
nehovoril nahlas, iba čosi p-l

2. expr. šepkať (význ. 3), pošepkávať: dôverne, po kútoch si p.;
ľudia p-jú, že ...;
p-a sa neverejne sa hovorí, pošepkáva sa

ťuťmák -a mn. -ci m. hovor. pejor. nešikovný, pomalý, nie dosť bystrý človek, babrák;

učeník -a mn. -ci m. kniž. nasledovník osoby al. učenia významnej osobnosti: bibl. Ježišovi u-i

učitelík -a mn. -ci m. zdrob. iron.

nedok. uškŕňať sa -a