Význam slova "kvi" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

kvičať -í -ia, kvíkať -a nedok. vydávať zvuk kví(k): k-nie brava;

kvietkovaný príd. pokrytý vzorkou kvietkov, kvetovaný: k-é šaty

kvietok -tka m. zdrob. k 1, 2

● iron. to je → pekný k.

kvik, kvík, kví cit. napodobňuje zvuk, kt. vydáva prasa

kvikot -u m. kvíkanie, kvičanie: k. prasaťa

kvíliť -i -ľ! nedok. prenikavo, žalostne plakať, nariekať: k. nad hrobom, k. od bolesti;

kvílivo prísl.

kvílivý príd. podobný kvíleniu: k-é zvuky husieľ;

kvinta -y kvínt ž.

1. hud. 5. st. stupnice; interval medzi 1. a 5. st.

2. piata trieda osemročného gymnázia

kvintán -a m. žiak kvinty;

kvintánka -y -nok ž.

kvinteto -a -tet s. hud. súbor piatich hlasov al. nástrojov; skladba pre ne: dychové k.

kvit neskl. príd. hovor. iba v prís. so sponovým slovesom vyrovnaný: už sme, už som s tebou k.

kvitnúť -e -ú -tol bud. bude k./pokvitne nedok.

1. (o rastline) mať kvety: fialky, ruže, jablone k-ú;

2. byť plný kvetov, kvitnúcich rastlín: sady už k-ú, k-úce lúky

3. vzmáhať sa, prosperovať, prekvitať: k-úce mestá, obchod k-e

kvitovať nedok. i dok.

1. admin. potvrdzovať, potvrdiť (príjem niečoho): k. účet, zmenku

2. hovor. brať, vziať na vedomie, prij(ím)ať: návrh k-li potleskom, s uznaním

kvíz -u m. spoloč. hra, pri kt. sa odpovedá na otázky;

kvízový príd.

reďkvička -y -čiek ž. zdrob.;

reďkvičkový príd.