Význam slova "kosí" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

košiar -a L -i mn. -e m. ohrada pre ovce: zavrieť ovce do k-a;

košiarový príd.

košíček -čka m. zdrob.: papierové k-y (na zákusky)

kosička -y -čiek ž.

1. zdrob. ku kosa

2. trojuholníková šatka nosená na pleciach (pôv. ako súčasť kroja);

košieľka -y -ľok ž. zdrob.

kosier -a m. zahnuté pero z kohutieho chvosta: k. za klobúkom;

kosierik -a m. zdrob.: pren. k-y vlasov odstávajúce pramienky

košík -a m.

1. zdrob. k 1: nákupný k.

2. náhubok: navliecť psovi k.

● dostať k. byť odmietnutý;
dať k. odmietnuť;

košikár -a m. odborník na výr. košov a iných pletených predmetov; predavač takýchto výrobkov;

košikárka -y -rok ž.;

košikársky príd.: k. tovar;

košikárstvo -a s. košikárske remeslo

košíkový príd.;

kosíliť -i -ľ! nedok. viazať na uzol, robiť slučku: k. povrázok

kosínus -u m. mat. goniometrická funkcia, skr. cos;

kosínusový príd.: k-á veta

kosisko² -a -sísk s., N a A jedn. i ž. zvel.

kosisko¹ -a -sísk s. rúčka kosy: nabiť kosu na k.

kosiť nedok.

1. záberom kosy oddeľovať (nadzemné časti rastliny): k. trávu, jačmeň, k. od rána;

2. takto zbavovať porastu: k. lúku, medzu, ostredok

kosáčik -a m. zdrob.

kosák -a m. oblúkovite zahnutý nástroj na ručné žatie: ostrý k., žať k-om;

kosákový príd.;

kosť -i ž. tvrdá oporná časť tela stavovcov: ramenná, hrudná k.;
chrbtová k. chrbtica;
špiková k., obhrýzať k-i;

● je (iba) k. a koža veľmi chudý;
zmrznúť na k. úplne;
(človek) z → mäsa a k-í;
dobrák od k-i veľký;
mať → pevnú chrbtovú k.;
expr. povystierať, rozhýbať si (staré) k-i vystrieť sa, rozhýbať sa;
zjemn. zložiť k-i umrieť;

kosťový, kostný príd.: k-ná dreň;
k-ná, k-ová tuberkulóza;
k-ná múčka z kostí;

kosý príd. šikmý: k-é lúče slnka;
geom. k. uhol tupý al. ostrý, op. pravý;

maličkosť -i ž.

1. drobná vec nemajúca veľkú cenu al. závažnosť, drobnosť: priniesť dieťaťu m.;
zaoberať sa m-mi;
smiať sa, plakať pre (každú) m.

2. ľahko uskutočniteľná vec: to nie je m.

● žart. moja m. ja

svižkosť -i ž.

ťažkosť -i ž.

1. k ťažký: ť. nákladu, skúšky, obete

2. obyč. mn. čo sťažuje priebeh, fungovanie; nepríjemnosti: finančné, zdravotné t-i;
zvládnuť nápor bez t-í

II. ťažko čast. vyj. pochybnosť, nedôveru, sotva, asi nie: prídeš? – asi ť.

veľkosť -i ž.

1. priestorový, plošný rozmer: v. bytu, pozemku, roztriediť veci podľa v-i, obraz v životnej v-i;
topánky, šaty v štyroch v-iach veľkostných skupinách

2. priestorová rozmernosť, rozsiahlosť: v. vesmíru, oceána

3. istý rozsah, množstvo, početnosť: v. majetku, sumy

4. sila (význ. 3), intenzita: v. citu, viny

5. veľká hodnota, význam, dôležitosť: v. ducha, myšlienky, charakteru, mravná v. človeka;

zákos -u m.

1. záber kosou: široký z.

2. riadok skosenej trávy, obilia, radok: hrubé, slabé z-y