Význam slova "košt" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

kosť -i ž. tvrdá oporná časť tela stavovcov: ramenná, hrudná k.;
chrbtová k. chrbtica;
špiková k., obhrýzať k-i;

● je (iba) k. a koža veľmi chudý;
zmrznúť na k. úplne;
(človek) z → mäsa a k-í;
dobrák od k-i veľký;
mať → pevnú chrbtovú k.;
expr. povystierať, rozhýbať si (staré) k-i vystrieť sa, rozhýbať sa;
zjemn. zložiť k-i umrieť;

kostený príd. vyrobený z kosti: k-é gombíky, k-á rúčka

koštiaľ -a m. expr. kosť: ohrýzať k-e;

koštialik -a m. zdrob.

kostica -e -tíc ž.

1. rohovitá platnička v ústach veľryby

2. pružný pásik z nej (al. umele) vyrobený použ. ako výstuha: k. do korzetu, do goliera košele

kostička -y -čiek, kôstka¹ -y -tok ž. zdrob.: rybia k.;

kôstka² -y -tok ž. tvrdý obal semena niekt. druhov ovocia: čerešňová, marhuľová k.;

kôstkovica -e -víc ž.

1. kôstkovitý plod, napr. čerešňa, slivka

2. liehový nápoj vypálený z jadier kôstkovíc;

kôstkovicový príd.

kôstkovitý príd. obsahujúci kôstku s jadrom: k-é ovocie

kôstkový príd.;

kostlivec -vca m.

1. zobrazenie smrti v podobe kostry: k. s kosou

2. expr. vychudnutý človek: stal sa z neho k.

kostnatosť -i ž.

kostnatý príd. kt. má silné, výrazné kosti: k-í chlapi;
k-é prsty;

kostnica -e -níc ž. miesto, kde sa ukladajú exhumované kosti

kôstočka¹ -y -čiek ž. zdrob. expr.

kôstočka² -y -čiek ž. zdrob.

kostol -a m. budova na (kresť.) bohoslužby, chrám: barokový k., chodiť do k-a

● ticho ako v k-e celkom;
expr. → naučím ťa po k-e hvízdať;

kostolík -a m. zdrob.

kostolníčka -y -čok ž.;

kostolnícky príd.

kostolník -a mn. -ci m. kto sa stará o poriadok v sakristii, v kostole ap.;

kostolný príd.: k-á veža

● to nie je s k-ým poriadkom, riadom to nie je v poriadku;
chudobný ako k-á myš celkom;

koštovať¹ nedok. hovor. ochutnávať: k. víno, k. z výslužky

koštovať² nedok. hovor. stáť (peniaze): čo to k-je?

koštovka -y -viek ž. hovor. ochutnávanie, ochutnávka: k. vína

kosťový, kostný príd.: k-ná dreň;
k-ná, k-ová tuberkulóza;
k-ná múčka z kostí;

kostra -y -tier ž.

1. sústava kostí tvoriacich základ teles. stavby stavovcov, skelet: k. človeka, zvieracia k.;

2. základ istej konštrukcie, skelet: k. lietadla, svietidla;
(železobetónová) k. stavby

3. osnova, náčrt: myšlienková, dejová k. (diela)

● je ako k. veľmi chudý;
expr. vystrieť (si) k-u povystierať sa;

kostrbato prísl.;

kostrbatosť -i ž.

kostrbatý príd.

1. kt. má (nepravidelne) vyčnievajúce časti, nerovný; neuhladený: k-é suché stromy;
k-á brada

2. nevycibrený, nevybrúsený: k. štýl;
k-é písmo neúhľadné;

kostrč -a m., -e ž. odb. zakončenie chrbtice;

kostrčový príd.: k-é stavce

kostrička -y -čiek ž. zdrob.

kostrnka -y -niek ž.

1. tvrdšia časť osi na vtáčom pere

2. tvrdý zvyšok rastlinnej osi, najmä tráv: k-y (na strnisku) pichajú

kostrový príd.: k-é pohrebisko;

kostým -u m.

1. dámske oblečenie z kabátika a sukne al. nohavíc: športový k.

2. div. al. maškarné dobové oblečenie: historické k-y;

kostýmček -a m. zdrob.;

kostýmčekový príd.

kostýmový príd.: k. kabát;
k-é šaty dvojdielne;

koľkokrát, koľko ráz neskl. zám. opyt. číslov.

1. vyj. otázku zacielenú na počet (opakovaných) dejov: k. si bol vyvolaný?

2. expr. (vo zvol. vetách) má citový ukaz. význ. (ukazuje na veľkú kvantitu): k. som ho prosil!

3. uvádza vzťaž. vedľ. vetu príslov. (často súvťažné toľkokrát, toľko ráz – k.): budem to opakovať toľko ráz, k. bude treba

niekoľkokrát, niekoľko ráz neskl. čísl. nás. neurč. k niekoľko; viac ráz, viackrát: n. si prečítať článok

téčko -a -čok s. hovor. písmeno t, T; vec ním označená al. majúca jeho podobu: nosiť tričko s t-om;
budova do t-a

tíško prísl. expr. tichučko, tichunko

toľkokrát, toľko ráz neskl. zám. ukaz. číslov. ukazuje al. odkazuje na násobenosť dejov, vlastností (často súvzť. t. – koľkokrát, koľko ráz): už t. zvíťazil;
t. väčší;
bol tam už t., že by trafil aj potme;
zopakoval to t., koľkokrát, koľko ráz mu kázali