Význam slova "kľať" v Krátkom slovníku slovenského jazyka

klať kole kolú koľ! nedok.

1. pichať rohami: baran, býk k-e;
jelene sa k-ú

2. spôsobovať bodavú bolesť: neos. k-e ho v boku, pod rebrami

3. zried. bodnutím zabíjať: k. brava

● to k-e oči znepokojuje, dráždi;
pravda oči k-e

klát -a m.

1. kratší kus hrubého kmeňa stromu (na kálanie dreva, sekanie mäsa ap.): sedieť na k-e, katov k.

2. úľ (v podobe kláta)

● spadnúť ako k. bezmocne;
ležať ako k. nehybne;

klátik -a m. zdrob.

klátiť -i nedok. knísať, kolísať: k. rukami, nohami

// klátiť sa padať pod ťarchou; knísať sa, kolísať sa: k. sa pod ťažkým bremenom;
hlava sa mu k-i padá

klátivo prísl.

klátivý príd. kt. sa kláti, kolísavý, knísavý: k-á chôdza;

čašník -a mn. -ci m. kto obsluhuje hostí vo ver. pohostinstvách, pri oficiálnych podujatiach ap.;

černokňažník -a mn. -ci m. čarodejník, strigôň, bosorák (v rozprávkach);

káča, kačíča -aťa mn. -atá/-ence -čat/-čeniec s. mláďa kačice;

kľačadlo -a -diel s. lavica na kľačanie, kľakadlo

kľačať -í -ia nedok. byť v polohe na kolenách: k. z trestu;
k. pred niekým na kolenách i fraz. ponížene prosiť;
k. niekomu pri nohách i fraz. prejavovať obdiv, oddanosť

kľačiačky prísl. v polohe na kolenách, kolenačky: k. zbierať smeti, (po) k. cvičiť

kľačmo prísl. tel. (po)kľačiačky: poloha k.

kňažka -y -žiek ž.: pohanské k-y

kňažná -ej mn. -é -žien ž.

1. hist. panovníčka (kmeňa)

2. členka kniežacieho rodu; manželka kniežaťa

kňučať -í -ia nedok. skučať, skuvíňať: pes, líška k-í;

kôlňa -e ž. jednoduchá hosp. stavba (obyč. iba zastrešená časť dvora) na ukladanie dreva al. náradia;

kúpeľňa -e ž. miestnosť určená na kúpanie: byt s k-ou;

nevďačník -a mn. -ci m. nevďačný človek;

nocľažník -a mn. -ci m. kto niekde prenocúva: mať n-a;

nedok. k 2 obťažkávať -a

peňažník -a mn. -ci m. v min. finančník, bankár;

poloťažký príd.: šport. p-á hmotnosť 1 z hmotnostných kategórií v pästiarstve, zápasení a vzpieraní

nedok. poťažkávať -a

nedok. poťažkávať si

šašlík -a/-u m. kaukazské jedlo z baraniny opečenej na ražni

ťažký ťažší príd.

1. kt. má veľkú hmotnosť, váhu, op. ľahký: ť. náklad, ť. kufor;
ť. priemysel vyrábajúci výr. prostriedky;
ť-é strojárstvo vyrábajúce veľké stroje a úplné zariadenia závodov;
voj. ť-é zbrane s veľkým kalibrom;
chem.: t. vodík izotop vodíka, deutérium;
ť-á voda zlúčenina ťažkého vodíka s kyslíkom;
šport. ť-á atletika vzpieranie, zápasenie, pästiarstvo

2. vyrobený z ťažkých materiálov, masívny, op. ľahký: ť. nábytok, ť. brokátový záves;

3. namáhavý, neľahký, vyčerpávajúci, op. ľahký: ť-á práca, ť. problém, ť. život;
ť-é podmienky zlé, op. dobré

4. kt. má intenzívny účinok, silný, veľký: ť-á porážka, ť. trest, ť-á choroba;
ť. zápach;
ť. vzduch ťažko dýchateľný;
ť-é jedlo ťažko stráviteľné

5. bolestne doliehajúci, ťaživý, tiesnivý: ť-é následky, ť. osud, ť-é časy, ť-é myšlienky, ť-é sny

6. hovor. expr., často iron. významný, dôležitý: ť. káder, ť-á šarža;
ť. frajer veľký

● expr. ť. ako cent, ako hrom veľmi;
mať ť-é viečka byť ospalý;
má ť. → jazyk;
ť-é peniaze veľká suma;
(ne)robiť si ť-ú hlavu z niečoho (ne)robiť si starosti;
s ť-m srdcom nerád;
mať na niekoho ť-é srdce hnevať sa naňho, zazlievať mu;
(je to preňho) ť. úder veľké nešťastie;

nedok. uškŕňať sa -a

zaťažkávací príd.: z-ia skúška overujúca mieru výkonnosti, únosnosti